A nevieš, že si biedny
...a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. (Zj 3,17)
Toto povedal Boh kresťanom v Laodicei, lebo sa nevideli správne. Mesto Laodicea bolo veľmi bohaté, plné kultúry, vzdelania, vedy a priemyslu. Mali veľa pozemských vecí a mysleli si, že nič nepotrebujú – dokonca ani Ježiša. No On sa díval na to inak. Napriek ich materiálnej prosperite videl, že sú „biedni, úbohí, chudobní, slepí a nahí“. Ponúkol im teda skutočne bohatstvo. Bohatstvo, ktoré nie je založené na pominuteľných veciach, ale bohatstvo, ktoré nám môže dať iba Pán Ježiš a ktorého hodnota je nevyčísliteľná a večná. Tým pravým, skutočným bohatstvom je: „čistota srdca, charakter, spravodlivosť a múdrosť“.
Laodiceou by sme mohli nazvať aj dnešný moderný svet. Máme tu politické strany s kresťanskými názvami, ktorých predstavitelia sa snažia nahovoriť ľuďom, že to, čo chcú oni, chce aj Boh. Tento vek sa chváli svojimi morálnymi hodnotami, ale je skazený viac než hociktorá iná doba od potopy. Laodicea bola mestom častých zemetrasení, ktoré spôsobili úplné zničenie mesta. Aj tento vek skončí veľkým otrasom, ktorý už zrejme ani nie je ďaleko. Ako boli členovia laodicejského zboru podobní obyvateľom mesta, tak sú dnešní takzvaní kresťania podobní ľuďom tohoto sveta. Len si všímajte, ako sa obliekajú, aké majú záujmy, ako splývajú s týmto svetom a nie je na nich nič zvláštneho, čo by ich oddeľovalo od spoločnosti. Zbor nebol verný, nedržal sa pevne pravdy a svedectva Pána Ježiša, preto ani jeho svedectvo nemalo moc. Laodicejský kresťania sú v Pánových očiach nahí, nemajú žiaden duchovný šat, ktorý by ich označoval ako kresťanov.
Aj dnešné cirkvi sú bohaté, majú svoje pevné organizácie, už nie sú závislé na Bohu, ale sú podporované štátom. Honosia sa krásnymi budovami, majú svoje školy, rozhlasové a televízne programy. Evanjelium sa snažia prispôsobiť dobe, urobiť ho príťažlivým a atraktívnym, aby mohli vykazovať prospech. Svoje pravidlá a predpisy povýšili nad Božie slovo, preto Pán hovorí:.. "vypľujem ťa zo svojich úst"! (Zj.3,16) Bohoslužba sa stala kultúrnym podujatím, je krásna, ale len formálna. Kultúra a vzdelanie zaujali miesto Ducha Svätého. Viera bola nahradená vedou tak, že ľudia začali otročiť materializmu. Satan sa snaží zaujať naše srdcia hmotou, aby sme slúžili neživým veciam a hnali sa za vetrom. Technický vývoj má obrovské tempo, ľudia sú unášaní novým trendom. Biblická viera sa stáva už len prežitkom a prekážkou. Terajšej dobe sa preto prispôsobuje aj náboženstvo, aby nebolo prekážkou tomuto systému. Dnešný svet si začal stávať vlastnú babylonskú vežu. Človek ide hlavou proti múru, zabudol, že bol stvorený pre spoločenstvo s Bohom. Ľudia si myslia, že dokážu žiť aj bez Boha.
Ako v časoch, keď Ján Krstiteľ volal k pokániu ľud Izraela, ktorý bol ovládaný náboženstvom farizejov, tak i dnes náboženstvo predpisov a tradícií drží srdcia ľudí v zajatí. Preto Pán Ježiš nie je už v ich strede, ale sa obracia k jednotlivcom: "Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou". Žiadna ľudská snaha byť dobrým nemôže vyprodukovať skutočnú dobrotu. Jediná cesta z bludného kruhu, do ktorého sa človek dostal, je prijať ponuku od Ježiša Krista. Aj dnes si väčšina takzvaných kresťanov myslí, že to, čo žijú, im stačí a nemôžu tak vidieť, že sa už od pravdy vzdialili. Najhoršia slepota je duchovná, a práve tá silne postihla tento náš vek. Ľudia si myslia, že keď pravidelne praktizujú svoje náboženské zvyky, sú na tom duchovne dobre. Sú slepí, podobne ako farizeji v časoch Kristových. Terajší svet je plný korupcie, klamstva, pýchy a podvodov. Toto všetko sa už stalo ľuďom železnou košeľou. Kresťan je tak pod veľkým tlakom, aby sa prispôsobil spoločnosti. Apoštol Pavol nás varuje: "Neťahajte nerovné jarmo s neveriacimi! Veď čo má spoločné spravodlivosť s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? Aká je zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim? (II.Kor.6,14-15) Kresťan, ktorý sa chce držať Božieho slova, už vôbec nezapadá do tejto spoločnosti. Rozdiel sa zväčšil, plevel narástol do veľkých rozmerov. Mnohí kresťania sa už celkom prispôsobili svetu. Aj prorok Daniel prorokoval o tejto poslednej dobe, ktorá preverí všetkých: "Čistení a bielení a skúšaní ako v ohni budú mnohí. A bezbožní budú páchať bezbožnosť a nebudú rozumieť, ale rozumní budú rozumieť." (Dan.12,10) Ku koncu časov sa rozdiel medzi pravými kresťanmi a bezbožnými ešte viac zviditeľní tak, ako sa zväčší rozdiel medzi plevelom a pšenicou, keď vyrastú. Pšenica už taktiež pomaly dozrieva, preto žatva musí byť blízko. Pán však ešte stále stojí pri dverách a klope. On nevniká dovnútra násilím, on čaká na tých, ktorí ešte budú počuť jeho hlas a budú s ním večerať. Teraz sa už naozaj zvečerieva a je stále menej tých, ktorí prichádzajú k Pánovi a je stále viac bezbožnosti vo svete.
"Kto víťazí, tomu dám sedieť so mnou na mojom tróne, ako aj ja som zvíťazil a zasadol som so svojím Otcom na jeho tróne". (Zj.3,21) Toto zasľúbenie hovorí, že i v tomto poslednom období, keď sa cirkev vzdialila od slova, je možné zvíťaziť. Tomu, kto by zvíťazil v tejto dobe, Pán zasľúbil, že bude sedieť na Jeho tróne, ktorý je Boží. On prvý zvíťazil, aby nám otvoril cestu k víťazstvu. Žiadny zo zemských kráľov sa nechcel deliť s nikým o svoj trón a Pán Ježiš sa chce oň deliť s omilosteným hriešnikom. Víťaziť je však možné iba slovom Božím, ktoré sa nemení. Dnes má ešte každý možnosť svoj život zmeniť a zachrániť si ho pre večnosť. Človek sa nemôže vykúpiť žiadnymi svojimi zásluhami. Jedine nezaslúžená milosť Pána Ježiša Krista môže zachrániť. Veď On sa nechal potrestať na kríži za nás. On však nikoho neťahá do svojho kráľovstva nasilu, jeho hlas je tichý, (I. Kráľ.19,12). Tí, ktorí ho majú počuť, určite Ho počujú. Iba skrze Krista máme garantované Božie dedičstvo. Kristus je jediná cesta do neba.