Ako hľadí Boh na hriešného človeka

24.02.2013 16:25

 

Mnoho kresťanov  určite rozmýšľalo nad tým ako hľadí Boh na hriešneho človeka. Mnohí z nás si myslia, že Jeho pohľad sa zhoduje s tým, ako to vidíme my, našimi ľudskými očami. Pravda je však iná. Podstatou Boha je láska a Boh nás  preto miluje rovnako keď robíme dobré skutky aj keď hrešíme. Z pohľadu nás, ktorí si myslíme, že sme lepší od hriešnikov sa nám to zdá byť nespravodlivé.

Keď chceme lepšie pochopiť Boží pohľad na nás hriešnych, tak sa pozrime ako žil a konal Boží Syn Ježiš Kristus, keď žil a pôsobil medzi ľuďmi na tejto zemi. Ježiš rád prijímal pozvania a zúčastňoval sa rôznych hostín a farizeji mu tu viackrát vyčítali slovami: Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!  (Mt 11,19) Jedna  z takých hostín sa konala v dome farizeja Šimona a pozvanie prijal aj sám Ježiš. Prijmime aj my pozvanie k stolu spolu s Ježišom a pozrime sa nato, čo sa tam udialo. V sále, kde sa konala hostina bolo niekoľko desiatok hostí: Kristus,  apoštoli, domáci a k tomu ešte priatelia domáceho pána.

Túto scénu predstavuje evanjelista Lukáš: „Ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.“ (Lk 7, 36-38).

Pozorujme, čo sa deje ďalej. Konanie prostitútky je škandalózne. Pristúpila ku Kristovi, ktorý bol pri stole a verejne sa „postarala“ o jeho nohy. Scéna je veľavravná: Pristúpi zozadu, stojí pri jeho nohách, plače, slzami umýva jeho nohy – dokonca jej tvár je pri jeho nohách – utiera mu ich vlasmi. Potom bozkáva jeho nohy a natiera ich voňavým olejom. Kristus sa nebráni. On to dovolí.

A čo si o tom myslí Šimon a čo si myslím ja , ktorý som tiež prijal pozvanie? V Písme je to opísane takto: „Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Hodnotí Krista podľa svojich vlastných kritérií, tak ako aj posudzujem ľudí podľa svojich vlastných kritérií.

Svätý sa predsa nemôže stýkať s hriešnikmi. Prorok musí poznať srdce človeka, On vie, čo je sväté a čo hriešne. Teraz mal dôkaz! Ježiš nespoznal v žene hriešnicu. Je teda falošným prorokom. Aj mne sa to nepáči, že dovolil, aby sa takto k nemu táto hriešna správala. Pohoršuje ma to, odsudzujem túto ženu. Najradšej by som ju vyhodil, lebo sa cítim trápne z toho čo za škandál ta žena spôsobila.

Ježiš však dobré pozná srdce každého človeka preto mu hovorí: „Na to mu Ježiš vravel: „ Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ! Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ (Lk 7, 40-43)

Ježiš sa na neho obracia pred zrakom všetkých stolujúcich. Kristus naozaj pozná srdce človeka a vie aj to, čo si myslí pán domu. Podľa východného zvyku sa na neho obracia tak, že mu dáva hádanku. To má potvrdiť jeho inteligenciu. Stavia mu pred oči dvoch dlžníkov a veriteľa. Treba odpovedať, ktorý z oboch dlžníkov bude po odpustení dlhu viac milovať toho, kto mu odpustil. Šimon nevie na čo Kristus mieri. Môže pripustiť, že jednou z tých troch osôb bude on sám. Je bohatý, veď dokázal pripraviť hostinu, dokonca je pravdepodobné, že nikdy nemal žiadne dlhy. V tom prípade mu v tejto hádanke môže pripadnúť len úloha veriteľa. Ježiš je inteligentný. Preto na jeho otázku treba odpovedať veľmi opatrne. Jeho odpoveď znie: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“

Opäť sa zastavím a predstavím si, že Ježiš sa obracia v tejto situácii priamo na mňa. Najprv počujem z jeho úst svoje meno, a potom slová, ktoré povedal aj Šimonovi: „Mám ti niečo povedať.“ Aj pred môj zrak stavia dvoch dlžníkov a veriteľa. Na ktoré z týchto troch miest vo svojom živote najčastejšie staviam seba? Nepovažujem sa aj ja za veriteľa? Vidím, čo všetko mi dlhuje ten či onen spolubrat a zabúdam na to, čo dlhujem ja im a už vôbec nemyslím na to, čo dlhujem Bohu, ktorý je láska.

Ježiš verejne pochválil inteligenciu pána domu: „Správne usudzuješ“, a po tejto pochvale – tiež verejne – začína na neho zdrvujúci útok. „Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje“. A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On  však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ (Lk 7, 44-50).

Obráťme svoju pozornosť na verejné uponíženie pána domu. Ježiš pred všetkými hosťami porovnáva Šimona s prostitútkou a v tomto porovnaní výrazne vyššie od farizeja, ktorý bol podľa verejnej mienky pokladaný za ideál dokonalosti, stavia túto hriešnicu. Porovnáva veľmi konkrétne: ty – ona. Ty si mi nedal vody, ona slzami umýva moje nohy; ty si mi nepodal uterák, ona mi svojimi vlasmi utiera nohy; ty si mi nedal bozk pokoja, ona mi neprestáva nohy bozkávať; ty si ľutoval olej, aby si pomazal moju hlavu, ona neľutovala drahocenný olej na to, aby pomazala moje nohy.

Ľahko si viem predstaviť, že ja som tým pánom domu. Aj pre mňa platia tieto vyčítavé slova, aj ja si osebe myslím , že som dokonalý, aj ja si o sebe myslím že som lepší, ako ta hriešnica. Ako by som vyšiel z porovnania: ja – ona. Ježiš mal rad Šimona - pána domu, Ježiš má rád aj mňa. Tieto slova mi nehovorí preto, aby ma urazil. Tieto slova mi hovorí,  aby som sa aj ja na druhých ľudí pozeral božími očami. Ježiš tu spolu stolujúcim odhalil veľké pravdy, ktoré sa týkajú náboženského života. Na čo upozorňuje?

Predovšetkým na to, že odpúšťanie hriechov je dôsledkom lásky; čím viac niekto miluje, tým viac má odpustené hriechy. „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje.“ Po druhé upozorňuje na to, že láska, ktorou milujeme po odpustení je úmerná veľkosti odpustenia. Čím väčší dar niekto dostal, tým väčšmi miluje. A ten, komu sa málo odpúšťa, málo miluje.

A teraz sa pozrime na to ako vyzerá situácia z pohľadu tejto ženy, pretože ona je hrdinkou tohto stretnutia. Bola si vedomá svojich hriechov. Bola si vedomá zničenia svojej ženskej dôstojnosti. Vedela, že ju všetci odsudzujú, ale „zamilovala sa“ do Krista. V jej srdci bolo vedomie zničenej dôstojnosti, ale aj skutočná láska ku Kristovi. A túto lásku mu priniesla v rozbitej nádobe. Vedela, že všetci ostatní ňou pohŕdajú a nikto jej nepreukáže takú lásku ako Kristus.

Nebola si celkom istá, či Kristus príjme jej vyznanie lásky, ale verila, že On jediný ju neodvrhne. Verila, že On jediný ju neodsúdi a že iba u Neho môže počítať s odpustením. S touto vierou pristúpila ku Kristovi a dostala odpoveď, o akej sa jej ani nesnívalo: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Nielenže nebola zavrhnutá, ale získala odpustenie celej svojej minulosti. Kristus ju neodvrhol. Dovolil, aby vybozkávala jeho nohy, prijal jej vyznanie lásky a odpustil jej hriechy.

Neverí v svoju lásku, ale verí v lásku Kristovu. Verí, že Kristus ju miluje takú, aká je, že On ju neodvrhne, napriek tomu, že ju odvrhol celý svet a to spravodlivo, pretože celá je ponorená do hriechu. Ona vedela, že Kristus ju dokáže milovať čistým spôsobom. On ju dokáže mať skutočne rád, to znamená, že dokáže vidieť jej srdce a lásku, napriek tomu, že jej srdce je znečistené. V tom sa nemýlila a hoci bola taká, Kristus jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“

Kristus vo svojej láske dovoľuje aj dnes každému, nech by bol akokoľvek hriešny, aby pristúpil k nemu a preukázal mu svoju lásku. Nemám obavy pristúpiť ku Kristovi taký, aký som a prijať jeho odpustenie? Stojím o neho? Verím, že sa môžem tak ako táto žena dotýkať Krista, vyznať mu nielen svoju hriešnosť, ale aj svoju lásku a prijať odpustenie, ktoré je prejavom jeho nekonečnej milosrdnej lásky?

Na základe toho môžeme pochopiť tajomstvo obrátenia. Vidíme, že aj cez hriech sa môžeme stretnúť s Bohom. Cez hriech môžeme odhaliť veľkosť Božej lásky. Ba čo viac, moc tejto lásky sa najplnšie odhaľuje vo chvíli obrátenia veľkých hriešnikov... Koľkokrát sa človek dopúšťa hriechu, toľkokrát chce milovať „niečo“ alebo „niekoho“ na tomto svete alebo si chce kúpiť jeho lásku, to znamená, že túži, aby ho „niekto“ za „niečo“ miloval.

V istom okamihu sa potom takáto tzv. láska stáva horkou a človek ostáva sám. Pretože to, čo pochádza z tohto sveta, nedokáže urobiť človeka skutočne šťastným.  Každý, kto sa usiloval kúpiť si niečiu lásku, skôr či neskôr odhalí, že to v skutočnosti nie je láska. V tejto situácii ostane úplne sám, okradnutý a zničený hriechom. Vtedy začína túžiť po tom, aby ho niekto nezištne miloval, aby ho miloval takého, aký je, aby nemusel nič prikrášľovať, aby nemusel ukrývať to, čo je v ňom slabé a nedokonalé.

A to je hodina milosti. Pretože vtedy človek začína odhaľovať, že iba Boh ho miluje takého, akým v celej pravde je a to je začiatok obrátenia. Iba človek, ktorý dokáže odhaliť, že Boh nečaká na haldu jeho dobrých skutkov, ani na to, či príde k nemu nádherne oblečený, či je v dokonalej forme... ale miluje ho takého, aký práve teraz je, iba takýto človek odhaľuje moc Božej lásky a vstupuje na cestu autentického obrátenia.