Ako má kresťan prijímať ľudí, ktorí žijú v omyle, alebo sú zvedení

21.02.2014 18:25

Ako by sme mohli definovať „pravú cirkev?

„ Pravá " cirkev dáva na prvé miesto Boha. Kresťania v takejto cirkvi vďačne prijímajú veľké zľutovanie a milosť, ktorou môžu byť skrze Boha, obetovaním Jeho tela a preliatím Jeho krvi spasení. Je to pravá a živá viera v zásluhy Ježiša Krista. S vierou v pokore a v poslušnosti prijíma tento dar zhora, na ktorom nemá nijakú zásluhu. Každá takáto cirkev, zbor alebo kresťanské spoločenstvo , nemá problém spolupracovať s ostatnými cirkvami. Snaží sa hľadať to čo ich spája a nie to, čo ich rozdeľuje. Spoločne potom buduje Boží dom,  na prvom mieste v ktorom je Boh .

Ako by sme mohli definovať  „falošnú cirkev“, alebo sektu?

Falošná cirkev, ( náboženstvo, hnutie, sekta) nevedie človeka k tomu, aby dal svoje srdce Bohu. Hlavný dôraz tam nie sústredený na Boha , ale na ľudí, ktorí majú v týchto spoločenstvách vedúce postavenie. Zavádza človeka, že je možné dosiahnuť spasenie vlastnými zásluhami. Je to každé náboženstvo , kde Boh nie je základom, kde Boh nie ja na prvom mieste. Popiera , že v Kristovi Boh zmieril svet so sebou. Vyhlasuje o sebe, že je tou „správnou vierou“. Je to tá skupina ľudí , ktorí sa vidia výlučne ako najlepší najsvätejší a Pánu Bohu najbližší. Na tých ostatných sa pozerajú „ povýšenecký "  s predsudkami .

Ako má kresťan pozerať na ľudí v sektách a falošných náboženstvách?

 Pravý  kresťan má mať rád ľudí, na rozdiel od akejkoľvek náuky. Aj v sektách môžu byť jednotlivci, ktorí môžu mať stretnutie so živým Kristom, pretože Boh odpovedal na ich úprimné hľadanie pravdy. Naproti tomu môžeme nájsť v rôznych cirkvách „formálnych kresťanov“, ktorí nemajú nijaký vzťah so živým Bohom. V  „pravej " cirkvi sa učíme vnímať Božiu lásku aj k ostatným cirkvám a chceme sa následne nechať inšpirovať iným pohľadom na Krista .

Modlíme sa za nich

Naučme sa však milovať aj ľudí zvedených, ľudí zo siekt , nie aby sme ich z nich vytrhávali. Musíme prenechať spásu tých, ktorým svedčíme na samotného Boha. Je to Božia moc a milosť, ktorá zachraňuje ľudí, nie naša snaha. To nie je naša úloha, lebo to môže urobiť len živý Boh. Tou najdôležitejšou vecou, ktorú môžeme urobiť pre niekoho, kto je zapojený v kulte, alebo v nepravom náboženstve je to, že sa budeme za nich modliť. Potrebujeme sa modliť za to, aby Boh zmenil ich srdcia a otvoril ich oči, aby tak videli pravdu (2 Korintským 4:4). Potrebujeme sa modliť za to, aby ich Boh presvedčil o tom, že na svoju spásu potrebujú Ježiša Krista (Ján 3:16).

Zvestujme evanjelium lásky

Bez Božej moci a usvedčenia Ducha Svätého nikdy nebudeme úspešný pri presviedčaní niekoho o pravde (Ján 16:7-11).  Vydávajme im osobné svedectvo , čo prežívame každý deň so svojim Bohom a to je viac než len učenie , alebo nejaké pravidlá čo áno , a čo nie  . Zvestujme im svoju radosť zo stretnutia so živím Ježišom Kristom. Dajme si pozor, aby sme si nebudovali cirkev podľa našich predstáv a predsudkov, ale budujme cirkev, kde skutočne hlavný dôraz je kladený na Božiu lásku, na to, čo všetko pre nás Boh z lásky k nám urobil. Naučme sa pozerať na svojich blížnych Božími očami.

Naučme sa milovať

Pán Ježiš nás učí, že máme milovať Boha a milovať svojho blížneho ako seba samého   ( Marek 28-31,32). Neučí nás, že sa máme pozerať na svet čierno-bielo. Nemáme deliť ľudí na  „dobrých“ a „zlých“. Nemáme milovať svojho blížneho len slovom alebo jazykom, ale skutkom opravdivo (1.Ján 3-18) . Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali ( 1.Ján 3-11). Milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska  (1.Ján 4-7,8). Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.  A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. (1.Ján. 4-20-21).

Slúžme blížnym skutkami lásky

Je potrené takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo On povedal: »Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Našou úlohou nie je súdiť, obviňovať a posmievať sa zo svojich blížnych. Našou hlavnou úlohou je dodržiavať Božie prikázania. To prvé nám hovorí, že máme s láskou prijímať svojich blížnych, že im máme slúžiť svojimi skutkami lásky. Máme im pomáhať, zotrieť im slzu z tváre keď sú smutní, povzbudiť ich v ich ťažkostiach a trápeniach, podať im pomocnú ruku, podeliť sa s nimi ak majú nedostatok, aj keď sú možno teraz zvedení a sú na zlej ceste.

Boh pôsobí na srdce každého človeka,  nech už  žije akýmkoľvek spôsobom. Aj ten najväčší „sektár“, alebo hriešnik sa môže obrátiť k Ježišovi. Lotor na kríži povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“  On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“( Luk 23-42,43)