Ako žiť v pokoji ?

18.03.2013 10:43

Množstvo ľudí dnes hovorí o pokoji. Mnohí však o ňom iba rozprávajú. Žiaľ, práve títo vnášajú do sŕdc ľudí okolo seba iba nepokoj, a tak sa vzdávajú odmeny - veď v hre je večný život!

Raz požiadali dvoch maliarov, aby namaľovali, ako si predstavujú pokoj.
Prvý z nich si zvolil scénu tichého, osamelého jazera učupeného ďaleko v horách. Ten druhý šikovnými veľkorysými ťahmi na plátne namaľoval duniaci vodopád. Pod vodopádom rástla krehká breza, ktorá sa skláňala nad spenenou vodou. Na jej konároch, takmer mokrých od spŕšky vodopádu, sedel vo svojom hniezde drozd.

Prvý obraz bol len obrazom stagnácie a nečinnosti. Druhý však znázorňoval pokoj.

Kristus navonok prežil jeden z najťažších životov, aké kedy niekto na svete žil. Búrky a nepokoj, nepokoj a búrky – vlna za vlnou sa nad Ním trieštili, až kým Jeho vyčerpané telo nebolo položené do hrobu.
Napriek tomu bol Jeho vnútorný život taký mierny ako more zo skla a bol v Ňom vždy veľký pokoj.
Každý mohol k Nemu kedykoľvek prísť a nájsť odpočinok. Dokonca aj keď Ho sliediči prenasledovali po uliciach Jeruzalemu, On sa otočil ku Svojim učeníkom a ponúkol im konečné dedičstvo: „Môj pokoj."

Jedna z Dávidových piesní znie: „Pre Jeruzalem proste o pokoj: ,,Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb a istota v tvojich palácoch.“ Kvôli svojim bratom a priateľom budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“ (Ž 122, 6-8).

Pred 2000 rokmi, pri narodení  Ježiša Krista v Dávidovom meste anjeli ohlásili pokoj ľuďom, ktorých miluje Boh, mohutným hlasom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14). V Kristovi našom Spasiteľovi sa uskutočnila nádej prorokov. Skrze Neho bol premožený náš nepriateľ - hriech.

Pokoj je úžasným Božím darom, túžbou každého srdca. To je svätá pravda. Lenže dnešná situácia na zemi je ťažká a dramatická. Prírodné katastrofy, choroby prichádzajú jedna za druhou a stále ohrozujú svet. Často počujeme o zlých vzťahoch medzi jednotlivcami a spoločenstvami, či už v náboženských alebo politických  kruhoch. Milióny sa vynakladajú na zbrojenie a tým na ničenie života. Potenciál materiálneho i duchovného bohatstva ľudí sa väčšinou využíva na výrobu zbraní. Niektoré politické strany namiesto toho, aby zmierňovali a spájali národy, stavajú medzi nimi hrádze a izolujú jeden národ od druhého. Stáva sa, že v rodine alebo v spoločenskom živote vôbec si človek často nahovára, že plnosť šťastia dosiahne len vtedy, ak nastane zmena ,,niečoho“ v osobe druhého človeka vedľa neho.

Môžeme teda povedať, že pre človeka je pokoj vec ilúzie? Jednoznačne nie, hoci  veľmi dobre vieme, že zabezpečiť si ho nie je ľahké v akomkoľvek prostredí. Skôr ho považujeme za neprestajnú a veľmi naliehavú výzvu našich čias - žiť v zhode s Bohom, s prírodou, s druhými ľuďmi okolo seba a so sebou samým.  Kristus nás všetkých vyzýva: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5, 9).

Sv. Pavol nás v tomto duchu povzbudzuje: ,,Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi“ (Rim 12,18). Naša každodenná skúsenosť nám potvrdzuje jeho slová - pokoj s druhými okolo nás nezávisí len od nás samých. Na pokoji sa spolupodieľame všetci - každý jeden z nás. Vieme aj to, že pokoj, ktorý si vydobyjeme slovami: ,,Daj mi pokoj! Nechaj ma na pokoji!“, nie je pravým pokojom, iba jeho karikatúrou. O pokoj sa teda musíme dennodenne usilovať svojím postojom lásky a odpustenia voči tým, s ktorými žijeme. A predovšetkým ho musíme neustále chrániť vo svojom srdci. Budhistickí mnísi ho dosiahnu dlhou meditáciou a prísnymi skutkami sebazapierania. Ako kresťania sa delíme o tú istú starovekú múdrosť života. Ale nám ide o život - a to o večný život, ktorý začíname už tu na zemi. Ak ho chceme prežívať v pokoji, musíme ho žiť v Duchu Svätom: ,,...zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.“ (Rim 8,6). Áno, iba život v Duchu Svätom nám dá skutočný pokoj.

V búrlivých vlnách dnešného sveta nemôžeme dosiahnuť pokojný vzťah k ,,vonkajšiemu svetu“, pokiaľ nemáme usporiadaný svoj ,,vnútorný svet“. Ten usporiadame iba tak, že dovolíme Kristovi vládnuť v našich srdciach a vykonáme všetko, o čo nás požiada. Veď nám dáva istotu, keď hovorí: ,,...svoj pokoj vám dávam, ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Dôverujte, ja som premohol svet!“ (Jn 14, 27).

Ak túžime po pokoji a chceme v ňom žiť so všetkými ľuďmi, robme všetko tak, ako keby to záležalo iba od nás. Vnášajme pokoj všade, kam prídeme, tak ako ho vnášal Kristus - lásku, kde vládne nenávisť, odpustenie, kde vládne hnev, pokoru, kde vládne pýcha. Ak to bude robiť každý z nás, čosi sa začne meniť.

Nechajme každý deň napĺňať svoje vnútro pokojom v modlitbe s Bohom. Tak to robieval aj Kristus v samote na hore. Ak to potreboval On, potrebujeme to aj my. Bez Jeho pokoja neudržíme pokoj v sebe, bez Jeho lásky a odpustenia nie sme schopní milovať a odpúšťať iným. Čím viac v nás bude prebývať Boh, ktorý je láska, tým viac pokoja vnesieme aj do sŕdc iných okolo nás. Veď dnešný svet tak zúfalo potrebuje tých, ktorí šíria okolo seba pravý pokoj. Pokoj to nie je nejaký svätý pocit, ktorý cítime v kostole. Je to stav utíšenia, ktorý stúpa zo srdca hlboko a pevne zakotveného v Bohu. Nezabudnime: „Ide o život! A to život naveky!“