Boh je láska
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu. (Žalm 34,8)
Jeden náčelník afrického kmeňa bol na love napadnutý divým zvieraťom. Akýsi otrok zabil zviera ešte včas, ale nemohol zabrániť, aby kráľ nestratil prst. Náčelník nazlostený zvolal: „Keby bol Boh dobrý, tak by som nestratil prst.“ Jeho otrok odpovedal: „Kráľu, Boh je dobrý a čo činí, je dokonalé. On nerobí chyby.“ Tu sa kráľ rozzúril. Nemyslel na to, že mu tento muž práve zachránil život, ale ho dal uvrhnúť do väzenia.
O nejaký čas neskôr bol kráľ zajatý cudzími bojovníkmi, ktorí prinášali Bohu ľudské obete. I kráľa mal stihnúť tento osud. Tu si však nepriatelia všimli, že nemá jeden prst a prepustili ho. Nehodil sa im ako obeť pre ich bohov.
Po svojom návrate kráľ otroka prepustil na slobodu a milostivo ho prijal: „Môj milý, Boh bol ku mne skutočne dobrý! Skoro som prišiel o život. Prepustili ma len preto, že mi chýbal jeden prst!“ Ale ja sa pýtam. Keď je Boh taký dobrý, prečo dopustil to, že som ťa uvrhol do väzenia?“ - Kráľu, odpovedal otrok, „keby som bol vtedy s tebou, potom by nepriatelia obetovali namiesto teba mňa, pretože mi nechýba žiadny prst.“
Ani veriacim kresťanom nie je možné v každej situácii ľahko povedať, že Boh je dobrý a nerobí chyby. Ale potom keď sa spätne pozrú na svoj život, môžu v mnohých udalostiach rozpoznať Jeho milostivé vedenie. A hľadia na Golgotu, kde bolo v Ježišovej zmierovacej smrti v plnosti preukázané, že Boh je láska.