Božie zasľúbenie

22.02.2013 21:16

 

 

Boh je vždy spravodlivý a dobrý voči svojmu stvoreniu – to je Jeho podstata. Ale ani v Jeho spravodlivosti ani v Jeho dobrote nebol ničím nútený k tomu, aby tým, ktorí sa proti Nemu vzbúrili, dal zasľúbenia milosti. Človek tým, že porušil čistý a svätý zákon, ktorý bol povinný dodržiavať, stratil akýkoľvek nárok na Spasiteľa.

Nezaslúžil si nič iné ako trest za svoj hriech. Keby Boh jednal s človekom podľa prísnej spravodlivosti, musel by ho odsúdiť a potrestať. Božia zhovievavosť voči ľudstvu vychádza len zo nezaslúženého milosrdenstva a neobmedzenej Božej lásky. Zasľúbenia milosti vyvierajú z bezhraničnej Božej lásky, jedine z nej.

Žiadny človek nemá od prirodzenosti právo na zasľúbenia požehnania. Boh dal ľuďom zasľúbenia zo svojej vlastnej vôle a z lásky, ktorá je Jeho podstatou. On dal svoje zasľúbenia vyvoleným, ktorí sa v priebehu času poznajú podľa toho, že v Neho veria. Tí ktorých Boh vyvolil, sú vedení Svätým Duchom k tomu, aby si zvolili Boha a Jeho cestu záchrany skrze vieru v Ježiša Krista.

Všetci, ktorí veria v Neho, si môžu byť istí, že patria k vyvolenému zástupu tých, ktorým sú dané zasľúbenia. Vyvolení sú vedení k viere v Ježiša. Pre tých, ktorí žijú a zomierajú v nevere, nie je žiadne špeciálne  Božie zasľúbenie. Nie sú pod milosťou, ale pod zákonom a platia pre nich hrozby, ktoré vyplývajú z nedodržania zákona a nie zasľúbenia.

Vyvolení Pánom Ježišom sú vedení tak, že opúšťajú vlastnú cestu pýchy a vydávajú sa na cestu viery. Nespoliehajú sa na svoje zásluhy, ale na Božiu milosť. Veria Božiemu slovu a dôverujú Tomu, ktorého Boh poslal ako nášho Spasiteľa. Mnohým sa to zdá byť ako niečo bezcenné. V skutočnosti je to však znamenie vyvolenia, znak znovuzrodenia, závdavok budúcej slávy. Keď veríme v Božiu pravdivosť a spoliehame sa na Jeho zasľúbenie, výsledkom je srdce zmierené z Bohom.

Keď veríme Boha , ktorý sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi, tak to znamená že musíme dôverovať aj všetkému, čo hovorí. Ten, ktorý povedal, že zachráni tých, ktorí v Neho veria, ma zachráni, pretože v Neho verím. Všetky Božie zasľúbenia neprijímame preto, že si ich zaslúžime, ale preto, že nám to Boh v Kristu Ježišovi dobrovoľne zasľúbil a to je príčina a základ našej istoty.

Boh nemôže klamať a neexistuje žiadny dôvod, že by sa mohol zmeniť, alebo že by nebol schopný dodržať svoje slovo. Srdce človeka je však také prevrátené, že pochybuje o svojom Stvoriteľovi, nemiluje Ho a preto Mu neverí. Dôkazom prirodzeného nepriateľstva človeka voči Bohu je , že sa odváži Tomu, ktorý je sám Pravda, pripisovať klamstvo. „Kto neverí Bohu, urobil ho klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi“ (1 Jána 5,10 ).

Skutočná dôvera v živého Boha, hoci sa zdá byť ľahká, je taká dôvera, ktorej je schopné len znovuzrodené srdce. Nemyslíme si, že každý hriechom trápený človek ihneď bez váhania uverí v Božieho Syna, Vykupiteľa. Ľudia nechcú prísť ku Kristovi a mať život. Radšej dôverujú všetkému inému, len nie Ježišovi Kristovi. Viera, táto jednoduchá, všedná vec, ktorú pôsobí Duch Svätý , sa stáva rozlišujúcim znakom nasledovníkov Pána Ježiša.

Ľudská múdrosť pohŕda vierou a protivia sa jej skutky viery. Človek tak pohŕda Bohom. Boh miluje vieru, lebo ona Ho ctí a vedie nás ku skutkom poslušnosti voči Nemu. Takáto poslušnosť miluje blížnych.  Viera je najväčšia zo všetkých dobrých skutkov. Učí nás to aj Pán Ježiš. Židia mu povedali: " Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie?“ (Ján 6,28) Radi by konali Božie skutky, ktoré by Pán Ježiš chválil viac ako všetko iné. Ale On im odpovedal: „Božím skutkom je , keď veríte v toho, ktorého On poslal.“ (Ján 6,29) Najvyššia cnosť je dôverovať Pánovi Ježišovi, nášmu Mesiášovi.

Pyšní ľudia toto tvrdenie neprijímajú, ale je to pravda.“Bez viery nie je možné zaľúbiť sa Bohu“, ale „kto verí v Neho nebude odsúdený“ (Žd 11,6, Ján 3,18). Zasľúbenie je dané tomu, kto mu uverí, a na ňom sa aj naplní. Kto sa drží zasľúbenia je ním posilňovaný. Kto prijíma Krista, ten je v Kristovi prijatý. Kto úprimne verí, je iste zachránený.

Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život (Ef 1 – 3,10).

 Lebo neposlal Boh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze Neho ( Ján 3 – 17,18).

V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti (Ef 1 – 7).

Pán vykúpi duše svojich služobníkov, nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú (Žalm 34 – 23).

Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie ( Ján 11 – 25).

Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa ( Ján 14 – 6).