Dar od Boha

07.04.2014 23:32

V niektorých cirkvách sú ľudia vedení k tomu, že je možné dosiahnuť spasenie na základe svojich dobrých skutkov. Toto učenie nie je v súlade s Božím Slovom, ktoré nás učí, že spasenie nie je od ľudí, ale je to dar od Boha. Ľudia , ktorí sa spoliehajú na vykúpenie zo zákona (zo skutkov) nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť svoju spravodlivosť. Nepodriadili sa Božej spravodlivosti, ktorá nám hovorí, že Božia spravodlivosť je v Ježišovi Kristovi. Táto Božia spravodlivosť nám hovorí, že ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu (Rím 10-9,10).  „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený “ a  každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. (Rím 10-13)

Ak by sme sa mali spoliehať na spravodlivosť zo zákona (skutkov), museli by sme byť bez hriechu. Božie slovo hovorí, že všetci ľudia sú hriešni. Všetci zhrešili a nemajú slávy Božej (Rím 3:23). Po prvotnom hriechu našich prarodičov v raji, keď neodolali pokušeniu diabla , sme zaťažení dedičným hriechom, v ktorom sme sa oddelili od Boha. Boli sme za to potrestaní smrťou, lebo mzdou hriechu je smrť (Rím 6:23) . Spravodlivý Boh, nás nemôže k sebe prijať v takom hriešnom stave.

Boh skrze Ježiša Krista uskutočnil svoj veľký Boží plán na záchranu hriešneho ľudstva. Zmieril nás sám zo sebou obeťou Svojho tela a preliatím Svojej krvi. Obetoval Svojho jediného Syna , aby nás zachránil od večnej smrti. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život (Ján 3:16). To je to práve evanjelium, ktoré nám oznamuje radostnú zvesť o spáse. Je to viera z hlásania evanjelia a hlásanie je skrze Kristovo slovo (Rím 10:17).

Boh nám daroval milosť. Milosť nie je našou zásluhou, lebo potom by nebola milosťou (Rím 11:5). Je to dar od Boha. Boh od nás chce, aby sme prijali obeť Jeho syna Ježiša Krista, aby sme svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. Aby sme vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé (Rím 12:1,2).

Boh k nám takto hovorí: „Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru.  Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti,  v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi.  V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí.  Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní.  Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte!  Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!  Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.  Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi.  Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. Keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.  Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo“ (Rím 12:9-21). Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého (Mk 12:31)! Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska (Rím 13:9,10).

Pánovi patrí vďaka, že sa nad nami zmiloval. Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen. (Rím 11:36)