Ježiš na návšteve u Marty a Márie

28.02.2013 18:55

 

Pozrime sa teraz spolu do jednej rodiny , ktorej pozvanie prijal sám Ježiš. Evanjelista Lukáš tento príbeh opisuje takto: Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ (Luk. 38-42)

Keď k nám niekto príde na návštevu, je úplne prirodzené postarať sa, aby sa ten človek u nás dobre cítil. O to viac, keď nás navštívi niekto vzácny, niekto koho máme veľmi radi. Dom Marty a Márie navštívil hosť najvzácnejší. Samotný Boží Syn ich poctil svojou návštevou. Každá z gazdiniek si vie predstaviť, čo prežívala najmä Marta, staršia zo sestier, ktorá mala na starosti chod domácnosti. Išla sa potrhať, určite pripravovala najlepšie jedlo. Marta bola ustarostená.Chce dosiahnuť čo najlepšiu pohostinnosť, chce aby sa vzácny hosť cítil v tomto dome dobre.

Na druhej strane , jej sestra Mária zostala pri Ježišovi, sedela pri jeho nohách a nespúšťala z neho oči. Doslova hltala všetko to, čo hovoril. Marta sa snažila a Mária sedela, „ To sa nevieš niečoho chytiť? Čo tu vysedávaš? Nehanbíš sa?“ To boli asi pocity a myšlienky, ktoré mala Marta, keď videla Máriu. Na Marte je zvýraznený ženský prístup.  Žena má rada, keď sa na ňu obracia pozornosť iných, chce, aby si všimli jej prácu, zvlášť jej ide o to, aby jej námahu postrehol muž, ktorý ju má rád. Preto sa Marta neobracia na Máriu. Neprišla k nej a nepovedala jej: „Ako tu môžeš sedieť, keď v kuchyni je toľko práce!“V istom momente to už nevydržala a vybuchla. Obrátila sa s výčitkou ku Ježišovi: „Pane, nedbáš že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej nech mi pomôže! V tejto Martinej výčitke môžeme cítiť aj niečo zo žiarlivosti. Marta vidí, že Mária sa zamilovala do Krista. Marte ide o to, aby Máriu odtiahla od Pána Ježiša. Pretože prežíva šťastie zo stretnutia, hoci veľmi jemne, pod rúškom toho, že potrebuje jej pomoc, snaží sa ju odtiahnuť od toho, koho si váži.  No Ježiš Máriu bráni: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ Nebolo to pritvrdé? Veď Marta sa tak snažila...Ježiš akoby si to nevšímal a chváli Máriu.

Všimnime si, že Ježiš nielenže napomína Martu, ale chváli Máriu, chváli ju za zrelosť jej lásky. Kto sa rozhodol usilovať sa o takúto vzájomnú lásku, ten sa rozhodol siahať po čoraz väčšej dokonalosti, siahať po najlepšej čiastke. Ba čo viac, táto čiastka, tento podiel, mu nikdy nebude odňatý. Táto vzájomná láska sa nestráca. Preto Pán Ježiš jasne hovorí: „Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme ani tu ani vo večnosti. Ježiš nekarhá snahu Marty a jej pohostinnosť. On ju karhá , lebo vo svojej prehnanej snahe dosiahnuť to, čo si zaumienila zabúda na veci oveľa dôležitejšie. Karhá ju za to že stratila vnútorný pokoj, že obviňuje iných z toho, že jej nevychádza všetko podľa jej predstáv. Aj my máme svoje vlastné plány, aj my máme svoje vlastné predstavy. Rozčuľujeme sa , ak nám nevychádzajú, obviňujeme iných že nám neslúžia. Slova venované Marte patria aj nám, aby sme sa svojim nepokojom a úzkosťou nestali necitlivými až do takej miery, že budeme urážať iných. V každej životnej situácii pamätajme na to, že ovocím Ducha Svätého je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Ovocím zlého sú: hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, rozhorčenosť, atď.

Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme. Skutočným pokrmom veriaceho človeka je počúvanie Božieho slova. Pre Máriu je výborným neodňateľným podielom počúvanie Ježišovho slova, ktoré síce po skončení návštevy umĺkne, no Mária odteraz zostáva s Bohom. Je potrebná jediná vec, aby sme mohli duchovne rásť. Musíme s pokorou a úprimným srdcom počúvať Ježišov hlas v Jeho slove, v životných situáciách, v ľuďoch okolo nás, aby sme poznali tú jedinú potrebnú vec. Ježiš nás často navštevuje životnými situáciami, ktoré sme nečakali, ktoré sme si nenaplánovali, ktoré nás niekedy prekvapia. Skúsme vidieť v týchto chvíľach Božie navštívenie. Sadnime si k Ježišovým nohám a nechajme sa nasýtiť Jeho slovom. Naplňme sa tým, čo je Božie.  Na čo kladieme dôraz pri našich stretnutiach? Neostávame často iba na úrovni toho pozemského? Nejde nám najviac o to, čo bude na stole? Snažíme sa o to, aby sme sa stretli v Kristovom mene? Iba vtedy, ak budeme takto zhromaždení, bude medzi nami Kristus so svojou láskou, pokojom a požehnaním. Len tak budeme môcť konať podľa Božích predstáv  a podľa Jeho vôle. Pripravme sa aj my na hostinu v Božom kráľovstve.

Tam nebudeme nikoho živiť, tam budú živiť nás. Preto tam bude v plnosti a dokonalosti to, čo si tu vybrala Mária, keď z onoho bohatého stola Pánovho slova chytala omrvinky. Chcete vedieť, čo tam bude? Sám Pán hovorí o svojich sluhoch: „Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.“ (Luk 12,37) Ty, Pane si hostiteľom v Nebeskom kráľovstve, tam nielen zotrieš z očí každú slzu, ale aj úplne utíšiš hlad nášho srdca. (Zjav 7,17)Tam sa úplne uskutočnia slová: Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný (Žl 55,22), „ Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom, Jakubom v nebeskom kráľovstve“ Hostina v Božom kráľovstve bude pre tých,“ ktorí majú svadobné rúcho  Tvojej Božej milosti“(Mt. 22,12)