Láska dokáže zázraky!
„Kto má rád čisté srdce a láskavé pery, bude priateľom kráľa.“ (Príslovia 22,11)
V Amerike sa rozpráva príbeh o pani učiteľke Thompsonovej a jej žiakovi Teddym Stoddardovi. Na začiatku školského roka táto učiteľka, tak ako väčšina učiteľov, povedala svojim žiakom piatej triedy, že ich má veľmi rada. Nemyslela to však úprimne. V prvej lavici sedel chlapec menom Teddy Stoddard. Pani Thompsonová sledovala Teddyho už rok predtým a všimla si, že sa ostatným deťom vyhýba a stráni sa ich. Jeho oblečenie bolo špinavé, vlasy mastné a strapaté a ani jeho hygiena nebola najlepšia. Pani Thompsonová mala na stole spisy a v nich záznamy žiakov z minulých rokov a ten Teddov bol na samom vrchu.
V škole, kde učila pani Thompsonová, bolo povinnosťou každého učiteľa skontrolovať minulé záznamy každého žiaka. Pani Thomphonová preložila Teddyho spis na samý koniec. Keď sa k nemu dostala, čakalo ju prekvapenie. Teddyho učiteľ v prvom ročníku napísal: „Teddy je bystré usmievavé dieťa. Svoju prácu robí úhľadne a má dobrú výchovu ... je radosť s ním pracovať.“
Jeho učiteľ z druhého ročníka napísal: „Teddy je vynikajúci študent, ktorého si spolužiaci veľmi obľúbili, ale začína mať problémy, pretože jeho matka je smrteľne chorá a život doma je doslova bojom.“
Učiteľ z tretieho ročníka napísal: „Smrť jeho matky bola pre neho ťažkou ranou. Snaží sa robiť maximum, ale jeho otec o neho nejaví veľký záujem a ak sa situácia u nich doma nezmení, ovplyvní to jeho ďalší život.“
Teddyho učiteľ zo štvrtého ročníka napísal: „Teddy je utiahnutý a o školu nejaví veľký záujem. Nemá žiadnych priateľov a v triede niekedy spí.“
Keď to pani Thompsonová čítala, tak sa za svoj postoj k žiakom veľmi hanbila. Ešte horšie sa cítila, keď jej žiaci priniesli vianočné darčeky zabalené do krásnych stužiek a svetlého papiera, okrem Teddyho. Jeho darček bol nemotorne zabalený v ťažkom hnedom papieri, v ktorom boli pôvodne zabalené potraviny.
Pani Thompsonová ho otvorila uprostred ostatných darčekov. Niektoré deti sa začali smiať, keď tam našla drahokamový náramok, v ktorom chýbali niektoré kamienky a fľaštičku, ktorá bola z jednej štvrtiny plná parfumu. Pani Thompsonová potlačila detský smiech, keď zvolala, aký je náramok pekný. Navliekla si náramok na ruku a natrela si trocha parfému na zápästie.
V tento deň ostal Teddy dlhšie po škole, aby svojej pani učiteľke povedal: „Pani Thompsonová, dnes ste voňali rovnako ako kedysi moja mama.“ Potom, čo deti odišli, najmenej hodinu plakala. Tento deň priniesol veľkú zmenu do jej života. Začala učiť deti s láskou.
Osobitnú pozornosť venovala Teddymu. Keď s ním pracovala, jeho myseľ akoby ožila. Čím viac ho povzbudzovala, tým rýchlejšie reagoval a dosahoval v škole lepšie výsledky. Do konca roka sa Teddy stal jedným z najlepších žiakov v triede. Aj keď na začiatku školského roka pani Thomsonová povedala, že má rada všetky deti rovnako, tak to nebola pravda. Jej miláčikom sa stal Teddy, hoci ním predtým pohŕdala.
O rok neskôr našla pod svojimi dverami lístoček od Teddyho, na ktorom bolo napísané, že je tá najlepšia učiteľka, akú kedy v živote mal. Uplynulo šesť rokov, kým dostala od Teddyho ďalší takýto odkaz. Potom jej napísal, že skončil strednú školu, ako tretí najlepší v triede, a ona bola stále tou najlepšou učiteľkou, akú kedy v živote mal.
Štyri roky na to dostala ďalší list s tým, že hoci to bolo niekedy ťažké, zostal v škole a čoskoro dokončí vysokú školu s bakalárskym vyznamenaním. Uistil pani Thompsonovú, že je stále tou najlepšou a obľúbenou učiteľkou, akú kedy v živote mal.
Potom prešli ďalšie štyri roky a prišiel ďalší list. Tentoraz vysvetlil, že sa rozhodol pokračovať v štúdiu a zase nezabudol napísať, že je stále tou najlepšou a najobľúbenejšou učiteľkou, akú kedy mal. Teraz však bolo jeho meno trochu dlhšie, lebo za menom mal titul.
Tým sa príbeh neskončil. Viete, na jar prišiel ešte jeden list. Teddy v ňom napísal, že spoznal dievča a že sa s chystá s týmto dievčaťom oženiť. Vysvetlil, že jeho otec zomrel pred niekoľkými rokmi a opýtal sa pani Thompsonovej, či by súhlasila so sedením pri svadobnom stole na mieste, ktoré je vyhradené pre matku ženícha.
Pani Thompsonová s tým samozrejme súhlasila. Stále nosila ten podarovaný náramok, ten, v ktorom chýbalo niekoľko kamienkov. A na svadbe bola navoňaná parfumom, ktorý si Teddy pamätal, ako jeho matka voňala počas posledných spoločných Vianoc.
Objali sa a doktor Stoddart zašepkal pani Thompsonovej do ucha: „Ďakujem, že ste mi verili a že ste mi ukázali, že môžem niečo v živote dokázať.“ Pani Thompsonová so slzami v očiach zašepkala: „Teddy, veľmi sa mýliš. To ty si ma naučil, že môžem vo svojom živote niečo zmeniť. Kým som nestretla teba, nevedela som učiť.“
Láska je tým najkrajším darom, ktorý môžeme dať jeden druhému.
Pane Ježišu, Ty si priniesol Svoju lásku k nám. Prosíme, naplň naše srdcia Svojou láskou, lebo láska dokáže zázraky. Slabým dáva silu a života cieľ. Kto zostáva v láske, zostáva v Tebe a môže zakúsiť, aký si Predivný a Úžasný, Pane náš. Amen.