Malý človek Zachej

28.02.2013 18:59

Pretože Zachej bol človek malej postavy, nemohol Ježiša pre zástup vidieť, Zacheus veľmi nevyrástol. Ale aj napriek tomu urobil tento malý muž veľkú kariéru. Dotiahol to až na hlavného colníka. Stal sa šéfom nad colníkmi v Jerichu ako píše písmo bol bohatý. Takýto už nesedí na colnici, alebo na mýtnici. Ten si už svoje roky na verejnosti odkrútil. Teraz mu už prislúchajú vyššie kompetencie. A s nimi aj vyšší príjem. Ma kanceláriu a už len pohodlne vyberá od ostatných, nižšie postavených vyberačov. Nedostalo sa mu síce telesného vzrastu, ale dosiahol aspoň úspešnú kariéru. Prevyšuje svoje okolie vplyvom a mocou. Koľkokrát sa v dejinách opakuje tento napoleonsky príbeh, keď si malí ľudia, hnaní svojou malosťou, vydobyli veľkú moc, aby si dokázali svoj význam?

Malý muž Zachej urobil veľkú kariéru. Ale urobil si tiež aj veľkú hanbu. Bol vrchným colníkom. Arcicolníkom. Byť colníkom  vtedajšej dobe nebolo žiadne uctihodné povolanie v štátnej službe. Clo sa odvádzalo Rimanom čiže nadriadeným okupantom, ba viac ešte pohanom s neprístojnými zvykmi. Už len samotný kontakt s nimi bol náboženský  podozrivý. Stať sa colníkom znamenalo stať sa kolaborantom. Keď ono to colníctvo tak láka...A vynáša...Človek si od okupačnej vojenskej správy prenajme dajaké miestečko, dôležité pre dopravu. Mestskú bránu, most, alebo vyťažený úsek cesty. A potom už len vyberá poplatok od každého okolo idúceho a prechádzajúceho. Poplatok za osobu, poplatok za zviera, poplatok za tovar. Sadzby nie sú pevne dané, vyberač pružne testuje, akú čiastku je kto ochotný zaplatiť. Tým všetkým Zachej prešiel. Roky trávil ľuďom na očiach ako ten verejný vydriduch. Denár Rimanom, denár sebe. Žiadny div, že mimoriadne z bohatol a časom si kúpil vyšší a bezstarostnejší post. Žiadny div, že ho ostatní nemajú radi. Zradil svoj národ, zapredal sa cudzím okupantom, je to zatratenec, ktorý zavrhol cestu otcov. Zaujíma ho vlastný prospech, škodí vlastným ľuďom a znevažuje samotného Boha. Volá sa síce Zakcheus, Zakkaj, čo údajne značí „Spravodlivý.“ Avšak je tento človek spravodlivý? Takto vyzerá správny život? Nie! Je to hriešnik, hriešnik priamo ukážkový.

Malý človek Zachej zožal veľkú hanbu, má však v sebe jednu veľkú túžbu. Čo na tom , že ním druhí opovrhujú? On má svoj vnútorný svet. Má svoje skryté plány, má svoje plány, o ktorých dosiaľ nikomu nepovedal. Veď aj my, ľudia počestní, čosi tušíme o tajnom želaní srdca, kde máme uloženú túžbu po šťastí, láske a porozumení, túžbu po prijatí bez akýchkoľvek podmienok. Niekedy si svoje túžby neuvedomujeme, ale nosíme ich pevne v sebe. A potom nás prekvapí, keď náhle vyplávajú na povrch. Možno o nich ani nevieme hovoriť. Možno aj Zachej bol prekvapený svojou túžbou vidieť Ježiša. Možno nedokázal povedať, čo to do neho vošlo, že sa rozbehol a bežal dopredu vyšplhať sa na strom. Možno sa v ňom pohlo svedomie, alebo sa v ňom ozvala túžba , ktorú pre svoje vydieračské povolanie dnes a denne umlčoval. Túžba žiť život nad ktorým nikto neohrňuje nos. Túžba stratiť nálepku hriešnika, zradcu a odpadlíka. Túžba dosiahnuť uznanie , túžba byť zaradený do bežnej spoločnosti. Už nestať na hrane medzi Rímom a židovstvom, už nestáť na hrane medzi pohanstvom a vierou. Zachej beží, aby uvidel Ježiša. Z počutia správne vie, že Ježiš dokáže niečo s jeho neutešenou  životnou situáciou urobiť. Ježiš prijíma ľudí ktorí sú na hrane. Dokáže sa k nim citlivo prihovoriť. Priviesť ich k obratu, k náprave, ku ktorej by sa oni samy nikdy neodhodlali. Zachej bežal dopredu a vyliezol na morušu, aby uvidel Ježiša, lebo tadiaľ mal ísť.

Malý muž Zachej urobil veľkú trápnosť. On, boháč s tučným kontom a s nádherným domom, šplhá sa po strome ako nejaký chlapec. Čo len si o ňom ľudia pomyslia?  „Pozrite na toho výstredného milionára! Peniaze mu nestačia, ešte sa musí aj predvádzať.“ Mnohí ľudí v zástupe krútia pohoršene hlavou. „To sa nemôže držať pri zemi? Musí sa zase predierať pred druhých vyššie a vyššie, krpáň jeden!“ Lenže Zachejovi nezáleží na  dobrej  povesti. Túži vidieť Ježiša. Priťahuje ho povestný učiteľ, ktorý je nádejou pre hriešnikov. Nech si hovorí kto chce, čo chce, Zachej ho túži vidieť a priblížiť sa k nemu. Azda už len pohľad z očí do očí urobí niečo s jeho neuspokojivým životom. Musíme si dávať pozor, aby sme sa aj my skalní a verní kresťania nestali unáhlenými kritikmi tých, ktorý sa všemožne snažia priblížiť k Ježišovi. Mnohokrát aj v cirkvách a zboroch ľahko dvíhame obočie nad tými, ktorí vyrazili za Ježišom len nedávno. Nesedí nám ich divoká zbožnosť, ktorá sa bezhlavo rúti dopredu a šplhá sa vyššie a vyššie na nejakú duchovnú morušu o ktorú by sme sa my vo svojej rozvážnej viere nikdy neopreli. Všetci títo podivní horlivci mimo tradičných zástupov však majú v sebe čosi dobrého z dávneho Zacheja. Zachej sa chova výstredne a trápne, ale robí tak pre Ježiša.

Keď Ježiš prišiel k tomu miestu, pozrel hore a povedal: „Zachej, poď rýchlo dole, lebo dnes musím zostať v tvojom dome.“ Tak toto skutočne nikto nečakal. Ježiš si Zacheja nielen všimne, ale ho aj osloví a dokonca sa k nemu objedná na večeru. Pre všetky nasledujúce generácie kresťanov tu Kristus vysiela dôležitý signál. Základná hodnota človeka nie je v tom čo vykoná, ale to že je človekom. Boh nemiluje ľudí  preto že sú dobrí a dobré sú ich činy. Boh miluje ľudí jednoducho preto, že sú ľudia. Keď Nebeský Otec tvoril svet, tak človekom dovŕšil celé stvorenie. My, všetci ľudia bez výnimky predstavujeme vrcholné Božie dielo, sme Bohu najmilší zo všetkých stvorení. Vrátane Zacheja. Preto k nemu Ježiš miery na večeru. Žiadna zdvorilostná návšteva z donútenia, žiadna povinná večera u miestnej honorácie. Pre Ježiša je to priamo mesiášska, spasiteľská úloha. Kristus presvedčivo povie – musím zostať v tvojom dome. Je nutné, aby som s tebou večeral. Si pre mňa človek hodný pozornosti. Prichádzam k tebe aj navzdory tvojim hriechom, lebo ja, Ježiš, tvoje hriechy prekonávam. Tak poď už dole, Zachej.

On rýchlo zišiel a s radosťou ho prijal. Malý muž Zachej prežíva veľkú radosť. Som presvedčený, že nikto v danej chvíli neprežíval väčšiu radosť než on. Jeho si vybral Ježiš. To on Zachej bude dnes hostiť slávneho učiteľa Božej pravdy. Celý večer sa bude môcť rozprávať s vyhláseným znalcom ľudských životov. Konečne bude smieť bez strachu poodhaliť svoju nepokojnú dušu. A nezožne posmech a odmietnutie. Vzácny hosť prináša odpustenie, dáva novú šancu každému, kto nie je spokojný so svojim životom. Pri Ježišovi si človek zas trúfne veriť v priateľského Boha. Veď to nie je chladnokrvný sudca, ale láskavý Otec. Kristus predsa nehlása že sme Bohom obžalovaní, ale že sme Božími deťmi. Pri Ježišovi ma človek chuť postaviť sa znovu pred Božiu tvár a začať znovu žiť správne a čestne. Zachej povedal Pánovi: Polovicu svojho majetku, Pane, dávam chudobným a keď som niekoho okradol, vynahradím mu to štvornásobne.

Malý muž Zachej si dáva veľké predsavzatie: napraviť spáchané škody, rozdať svoje peniaze chudobným. Zdráhame sa uveriť jeho štedrým úmyslom. Vraj štvornásobne odškodnenie! Pán Ježiš toto predsavzatie nezpochybňuje. Určite pozná rozmery ľudskej slabosti, ale prečo by teraz hovoril o ľudských nedostatkoch. Raduje sa spolu so Zachejom. Dnes prišlo spasenie do tohto domu. Zachej bol svojim osobným životným príbehom stratený medzi mravnejšími ľuďmi, ale teraz bol nájdený. Ježiš ho našiel na strome. Lebo syn človeka prišiel, aby hľadal a zachránil, čo je stratené.

Malý muž Zachej prežíva veľkú premenu. Vďaka Ježišovej pozornosti. Kristus ho oslovil a nasmeroval ho na novú cestu. Zachej má chuť urobiť niečo so svojim bohatým, ale nepodareným životom. Kdesi tam na moruši v jerišskej ulici začal veľký zlom, veľký zásah do života jedného malého človeka. A čo my? Hovoríme si predsa tiež, že sme malí, obyčajní ľudia. To čo počujeme od Ježiša, tu dobrú správu o Božom pozvaní, to je  tiež ponuka pre nás , aby sme ho nasledovali. Nás rovnako ako Zacheja evanjelium nenútene pozýva k veľkej osobnej premene. Pozýva nás k veľkej radosti.