Moc a pýcha

27.08.2015 11:11

Každý človek túži potom, aby bol vo svojom živote úspešný. Lenže úspech nás neraz dovedie až k pýche. Mnohokrát, keď dosiahneme úspech, prestaneme ďakovať Bohu a začneme si namýšľať, že všetko to, čo sme dosiahli je iba našou zásluhou, že sme to dosiahli vďaka svojim schopnostiam, svojej snahe, múdrosti a tvrdej práce.

Jedným takým veľmi úspešným mužom v Biblii bol kráľ Oziáš. Boh mu prial úspech a veľmi ho požehnával. „Jeho chýr sa rozniesol široko-ďaleko, lebo sa mu dostalo zázračnej pomoci, kým nezmocnel.“ (2Kr26,15) No keď dosiahol úspech veľmi s pyšnel. Je to varovanie pre každého z nás. Oziáš „natoľko s pyšnel, že ho to zahubilo“. Hospodin ho ranil malomocenstvom.

 „Ale keď zosilnel, srdce mu spyšnelo na záhubu a previnil sa proti Pánovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do Pánovho chrámu a chcel páliť tymian na kadidlovom oltári. I vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiat neohrozených Pánových kňazov, postavili sa proti kráľovi Oziášovi a vraveli mu: „Nie tebe, Oziáš, prislúcha páliť tymian Pánovi, ale kňazom, Áronovým synom, ktorí sú vysvätení, aby pálili tymian. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa prehrešil a nebude ti to na slávu u Pána, Boha.“  Oziáš sa rozhneval. Držal v ruke kadidelnicu a chcel páliť tymian. Ako sa rozhneval na kňazov, vyrazilo mu na čele malomocenstvo pred kňazmi v Pánovom dome pri kadidlovom oltári. Keď sa kňaz Azariáš a ostatní kňazi obrátili k nemu, už mal na čele malomocenstvo. Rýchlo ho odtiaľ vyhnali. Ale aj sám sa ponáhľal dostať sa von, lebo ho ranil Pán. Kráľ Oziáš ostal malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v dome v ústraní, postihnutý malomocenstvom, lebo bol vylúčený z Pánovho domu.“ (2Kr 26,16-21)

Boh nám dal moc. Ale táto právomoc, ktorú nám dal, je aj veľkým pokušením a preto si musíme dávať veľmi veľký pozor, aby sme nespyšneli. Môžeme sa stať dobrými kazateľmi, môžeme hrať krásne chvály, robiť úžasné veci. Nezabúdajme však, že nič z toho by sme nemali,  ak by sme neboli Bohom požehnaní. Všetky tieto úžasné dary a požehnania, ktoré sme dostali,  majú slúžiť nie na našu, ale Božiu slávu. Jakub nás varuje: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“ (Jk4,6)

Ak sa chceme vyvarovať pýchy, slúžme viac Kristovi. Čím viac budeme slúžiť Kristovi, tým menej budeme slúžiť sebe. Na záver jedná dôležitá otázka: „Všetko, čo robím vo svojom živote, robím pre Krista?“