Moc vzkriesenia pri nás a v nás (Ef 1, 19 – 23)

13.04.2014 21:25

V tomto mesiaci budeme opäť sláviť Veľkú noc, najväčší sviatok nás kresťanov, pripomenieme si obeť Pána Ježiša Krista na golgotskom kríži a budeme oslavovať Jeho slávne zmŕtvychvstanie. Aj oslavy Veľkej noci, hoci si uvedomujeme a vieme, že sú najvýznamnejším sviatkom pre nás kresťanov, sa môžu stať formálnymi a viac alebo menej vyprázdnenými. Každá slávnosť, každá oslava sa môže stať a stáva veľmi formálnou, ak nie je priamo vztiahnutá k nám osobne.

Možno si povieme, že v prípade udalostí, ktoré si pripomíname a ktoré oslavujeme cez veľkonočné sviatky, to pri reálnych kresťanoch nehrozí.

Každého z nás sa totiž bytostne dotýka obeť Pána Ježiša a Jeho slávne zmŕtvychvstanie. Vďaka týmto skutkom, ktoré Pán Boh vykonal, môžeme mať odpustenie hriechov a večný život. Je to bezpochyby tá najvýznamnejšia udalosť, ktorá ovplyvňuje nielen náš dočasný, ale aj náš večný život. Bytostne sa dotýka každého z nás, a preto ju môžeme a máme oslavovať.

Oslavy Veľkej noci v sebe vždy spájajú veľký smútok, ale aj veľkú radosť. Počas Veľkého piatku si môžeme intenzívnejšie uvedomovať hĺbku a veľkosť svojho hriechu, pre ktorý musel Pán Ježiš trpieť a zomrieť na golgotskom kríži a cez nedeľu vzkriesenia môžeme prežívať radosť z toho, že Pán zvíťazil nielen všeobecne nad hriechom a smrťou, ale že On zvíťazil aj nad mojím vlastným hriechom a smrťou. To je ten osobný rozmer osláv, ktorý odlišuje všeobecné oslavy nejakého výročia, ktoré sa nás až tak netýka, od slávenia niečoho, čo sa nás bytostne týka.

Zdá sa mi však, že my kresťania predsa nedokážeme vždy s plnou radosťou prežívať sviatky Veľkej noci, lebo reálny dosah jej udalostí na náš život odsúvame do minulosti a do budúcnosti a len čiastočne ich prežívame v prítomnosti. Očistenie od hriechov, aj keď ho prežívame dennodenne, predsa len čiastočne odsúvame do minulosti, keď sme sa obrátili k Bohu a vyznali sme svoje hriechy. Účinok vzkriesenia zase odsúvame do budúcnosti, ako niečo, čo sa týka života po našej smrti.

Text Písma v liste Efezským nás upozorňuje práve na ten prítomný rozmer a význam vzkriesenia pre náš každodenný život. Apoštol Pavel sa modlí za nás veriacich, aby sme mohli spoznať, čo je to za nesmierna Božia moc vzkriesenia pri nás a v nás (v. 19). Ona pôsobí už teraz a nielen až niekedy v budúcnosti. Už teraz sme s Kristom vzkriesení k novému životu.

Môžeme uplatniť túto moc vzkriesenia v zápase s pokušením, s vlastným telom, ale aj v zápase so zlými duchovnými mocnosťami, lebo vzkriesený Pán Ježiš Kristus, ktorý žije v nás skrze Ducha Svätého, už nad nimi zvíťazil a je posadený nad každú takúto mocnosť a panstvo (v. 20 – 21). Práve preto, že túto moc neuplatňujeme už teraz v prítomnosti, kráčame častokrát životom ubití prehrami, zlyhaniami a svojimi hriechmi.

Jarná príroda okolo nás, ktorá sa nezadržateľne prebúdza k novému životu, nech je pre nás obrazom, svedectvom o tom, že nový život víťazí už teraz, nielen niekedy v budúcnosti. Aj v nás má nový život víťaziť už teraz v prítomnosti, nielen niekedy v budúcnosti.

Keď budeme oslavovať tohto roku sviatky vzkriesenia Pána, pamätajme, že to nie je niečo, čo sa týka len našej budúcnosti. Máme vedieť, nielen teoreticky, ale aj z praktickej skúsenosti a z jej uplatňovania v každodennom živote, akú nesmiernu Božiu moc vzkriesenia máme v sebe a pri sebe. Myslím, že pri tomto vedomí, pri takomto poznaní, za ktoré sa modlí aj apoštol Pavel, budú naše oslavy ešte radostnejšie a intenzívnejšie a vzkriesenie pre nás nebude len vzdialenou, či bližšou budúcnosťou, ktorá nastane po našej smrti, ale každodennou realitou.

 

Ján Szőllős