Náš Boh
Boh stvoril vesmír a všetko čo je v ňom, Boh stvoril nebo i zem. Z jednej krvi urobil všetky ľudské pokolenia, aby obývali celý povrch zeme.
Boh stanovil určité časy a hranice ich prebývaniu a dáva všetkému život.
Boh je Pánom neba a zeme. Nebýva v chrámoch vybudovaných ľudskými rukami, nemožno Ho nahmatať a predsa nie je ďaleko od nás. Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, lebo sme Jeho rod.
Boh nie je podobný zlatu, striebru ani kameňu – dielam ľudského umenia a dôvtipu. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.
Boh je spravodlivý , ale aj nekonečne milostivý a nechce, aby niekto zahynul. Boh nemá radosť zo smrti hriešnika.
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.
Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko. Syn nezostúpil z neba, aby plnil svoju vôľu, ale vôľu Otca, ktorý Ho poslal. Vôľa Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život; a On ho vzkriesi v posledný deň.
Boh nám dal slobodnú vôľu. Môžeme si vybrať večný život na mieste, ktorého krása sa ani nedá opísať ľudskými zmyslami, alebo odsúdenie pre peklo, ktoré je miesto najhroznejšieho utrpenia. Kto uverí bude vzkriesený pre večný život, kto neuverí bude vzkriesený pre odsúdenie. Nebo, alebo peklo si vyberá každý sám.
Do pekla pôjdu hriešnici, všetci pohania, čo zabúdajú na Boha. (Žalm 9:17)
Hriešnika zloba zahubí a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. Pán vykúpi duše svojich služobníkov, nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú. (Žalm 34:21,22)
Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. (Žalm 25:3)
Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe, prebývať bude v tvojich sieňach. (Žalm 65:4)