Nedokážeš uveriť?
„A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ (Ján 20, 27)
Žaba skočila do mora. Okolo nej sa zhromaždilo veľa rýb a začala debata. Ryby sa chválili svojim blahobytom v mori. Majú dosť vody a červíkov, ktorými sa živia. Žaba protestovala proti takému blahobytu. Vraj ryby by mali vyjsť na zem a trocha sa po nej poprechádzať, potom by videli, čo je to blahobyt. Na zemi žijú ľudia, bývajú v krásnych domoch a nie vo vode. Jedia vyberané jedlá a nie červíky. Vozia sa na autách, lietajú lietadlami. Ryby to všetko počúvali ako bájku. Keď ale žaba tvrdila, že je to skutočnosť, ryby prehlásili, aby si z nich nerobila bláznov. Veď ako by mohol niekto žiť bez vody a jesť niečo iné ako červíky?
Týmto rybám sa podobajú mnohí ľudia, ktorí tiež nechcú veriť to, čo presahuje ich prirodzenosť. Veria vraj iba to, čo dokážu rozumom pochopiť. To, čo je podľa viery pravda, môže byť podľa rozumu klamstvo. Boh nám svoje pravdy zjavil mnohorakým spôsobom, ale oni to nechcú vidieť, ani sa to nesnažia pochopiť. Nikto z nás nevie, čo sa stane o minútu, no napriek tomu sa uberáme ďalej. Pretože veríme. V Biblii je napísané: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach.“ (Židom 1, 1-3)
Boh, náš Otec, urobil všetko závislé od našej viery. Ten, kto má vieru, má všetko; kto nemá vieru, nemá nič.
Pane Ježišu, skrze Teba sme získali vierou prístup k milosti. Prosíme, prehĺb našu vieru v Teba. Nedaj, aby sme čo len na chvíľku zapochybovali, že si svetlom, ktoré ožaruje našu dušu, a Záchrancom, ktorý nás nikdy neopustí, nech by sa okolo nás čokoľvek dialo. V Teba chceme dúfať, u Teba hľadať pomoc v časných potrebách a najmä v boji o spásu našich duší. Amen.