Neustále ďakuj Bohu!

07.04.2014 11:22

 „Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“     (1 Kor 4, 7).

Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista“. (Ef 5:20)

„Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť.“            (Ž 106:1)

Bez prestania sa modlite,  pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1Sol. 5:17-18)

Raz,  keď som cestoval autom a počúval  som kázeň  Daniela Pastirčáka, zaujala ma v nej jedná  veta, v ktorej povedal, čo je znakom veriaceho kresťana. Tým znakom, ktorý odlišuje kresťana od neveriaceho,  je vďačnosť. Uvedomil som si, že je to absolútna pravda.

Božím darom je náš život, naše bytie, všetky naše fyzické, psychické, intelektuálne aj duchovné schopnosti. Božím darom sú ľudia, ktorí sú nám najbližší, naša rodina, aj tí, ktorí žijú v našom okolí. Uvedomil som si , že všetko čo mám, čím som a všetko čo robím – to všetko je dar od Boha.  Uvedomil som si , že neexistuje nič mimo  Boha.

On stvoril nebo aj zem, On stvoril každú bytosť na tejto zemi. On je Pánom nad všetkým. A za toto všetko, čo sme  od Neho dostali,  musíme byť Bohu vďačný. Každý z nás musí prijímať tieto dary od Boha vedome  a srdečne za nich Božskému darcovi ďakovať.

Vďačnosť je naším záväzkom aj našou povinnosťou. Kto miluje, ten ďakuje, ale kto nemiluje, je chladný, zabúda ďakovať. Ďakujme nášmu Bohu vždy, všade a za všetko! Aj Pán Ježiš  nám pripomenul záväzok vďačnosti v súvislosti s uzdravením desiatich malomocných, keď iba jeden spomedzi nich sa vrátil a vzdával vďaku: Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde?  Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ (Lk 17:17-18)

Neraz máme trápenia v našich životoch. Neraz prekonávame rôzne ťažkosti,  ale Pán Boh hľadí do hĺbky nášho srdca. On postrehne všetko, obety, námahy, úsilie. On vie, koľko nás čo stojí. Boh nám „nezabudne“ toto naše úsilie, aj keď navonok nevidieť žiadny úspech. Neraz je ťažko ďakovať Bohu „z hĺbky srdca“, a predsa, kto ďakuje – dvakrát prosí.

Ďakovať Bohu znamená byť spokojný s tým životom, ktorý mi dal Boh a s tými situáciami, do ktorých ma postavil. Ďakovať Bohu znamená veriť, že v takom živote, aký mám, môžem chváliť Boha a slúžiť svojim blížnym. Tým najväčším darom, ktorý sme mohli od Boha, tvorcu života dostať je Večný život, ktorý nám dal vo Svojom Synovi a našom Pánovi Ježišovi Kristovi a za to musíme Bohu neustále ďakovať. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, čiže ovocie pier, ktoré vyznávajú jeho meno . (Heb 14:15)