O hriechu

07.03.2013 10:20

Každý kresťan sa už určite zamýšľal nad pôvodom hriechu. Aj apoštol Pavol asi pred dvetisíc rokmi vyjadril frustráciu nad tým, „že nerobí to dobré, čo chce, ale robí to zlé, čo nechce.“ (Rimanom 7:19) Ak sme k sebe úprimní, musíme uznať, že sme na tom veľmi podobne. Možno chceme žiť podľa Desatora alebo podľa iných noriem správania, ale či sa nám to páči, alebo nie, nikomu z nás sa to nedarí dokonale. Problém nie je v tom, že by sme sa tieto normy zámerne rozhodli porušovať, jednoducho sme slabí. Vysvetlenie? Sám Pavol na to odpovedá: „Keď robím to, čo nechcem, nerobím to už ja, ale hriech, ktorý býva vo mne.“ (Rimanom 7:20) Tak ako Pavol, aj celé ľudstvo trpí vrodenou slabosťou — je poznačené zdedeným hriechom a nedokonalosťou. „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu,“ (Rimanom 3:23, 5:12) povedal apoštol Pavol. Čo je príčinou tohto stavu? Prečo je vo svete hriech?

Človek bol stvorený podľa Božieho obrazu. Nie je len materiálom, hrudou zeme, bez mysle  či rozumu, ale dušou ako jeho Stvoriteľ. Je bytosťou vybavenou nielen mysľou a rozumom, ale aj vôľou, ktorá sa prejavuje rôznymi pohnútkami mysle. Táto koruna stvorenia dostala slobodou, silu, aby prispievala vlastnými želaniami a činmi, schopnosťou, aby prijala samu seba a volila si medzi dobrým a zlým. Keby človek nebol vyzbrojený touto schopnosťou, všetko ostatné by bolo zbytočné. Keby nebol slobodnou a inteligentnou bytosťou, pochopil by svätenie alebo akúkoľvek cnosť iba ako nejaký strom či blok mramoru. Má teda moc zvoliť si dobro alebo zlo.

Boh dal prvému človeku možnosť žiť navždy. Prvý človek Adam mohol o túto úžasnú vyhliadku prísť len vtedy, keby sa vzbúril proti Bohu. Adam sa však vzbúril, a tak sa stal hriešnikom. Konal v rozpore s Božou vôľou, čo ako dokonalý človek nemal urobiť, a zničil si svoj vzťah k Bohu. Keď sa dopustil hriechu tým, že porušil Boží zákon, bol potrestaný a „odmenou za hriech je smrť.“ (Rimanom 6:23) Žiaľ, celé jeho potomstvo - vrátane nás - sa narodilo v hriechu, a tak je odsúdené na smrť. To je tá vec, ktorú sme zdedili a dedíme po Adamovi - dedičný hriech, zlo a jeho dôsledok, smrť. Toto Božie rozhodnutie platí pre všetkých a vzťahuje sa na všetkých bez výnimky.

Nesprávne konanie ničí náš vzťah k  Bohu. Keď si napríklad kráľ Dávid uvedomil, akého vážneho hriechu sa dopustil, keď scudzoložil s Bat-šebou a dal zabiť jej manžela, určite sa veľmi hanbil. Ale čo ho trápilo najviac - a opodstatnene -, bolo to, že svojimi hriechmi urazil Boha. S hlbokou ľútosťou sa Bohu vyznal: „Proti tebe, proti tebe samému som zhrešil a urobil som to, čo je zlé v tvojich očiach.“ (Žalm 51:4) Podobne keď bol Jozef pokúšaný, aby sa dopustil cudzoložstva, svedomie ho podnietilo povedať: „Ako by som sa... mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?(1.Mojžišova 39:9)

Problém hriechu teda nespočíva v tom, že sa cítime nepríjemne, lebo druhí sa dozvedeli, čo zlé sme urobili. Nejde len o to, že sa človek po odhalení musí zodpovedať pred verejnosťou, lebo nesplnil určitý ideál. Porušovaním Božích zákonov týkajúcich sa mravnosti, poctivosti, úcty, uctievania a tak ďalej si poškodzujeme svoj osobný vzťah s Bohom. Ak sa úmyselne dopúšťame hriechu, robíme zo seba Božích nepriateľov. A to je niečo, nad čím by sme sa mali vážne zamyslieť.

Teda čo sa zmenilo na hriechu? Faktom je, že nič. Ľudia ho len začali nazývať inými menami v nádeji, že sa bude zdať menej vážny, než v skutočnosti je. Mnohí svoje svedomie buď umlčali, alebo ho ignorujú. Každý, kto chce získať Božiu priazeň, však musí takémuto sklonu odolávať. Ako sme videli, odplatou za hriech nie je len zranené ego alebo hanba, ale smrť. Náš postoj k hriechu je otázkou života a smrti.

Je až neuveriteľné, aké ďalekosiahle následky pred Bohom majú malé veci a aké veľké problémy vyrastú často zo zdanlivých nepatrných chýb. Tak, ako zrniečko prachu zastaví hodiny a trochu piesku zahmlí náš zrak, aj najmenšie zrnko hriechu v našom srdci zabráni jeho primknutiu k Bohu. Vietor dokáže preniknúť tými najužšími škáročkami, takisto aj diabol nebadane vniká do nášho života prostredníctvom malých udalostí – a vtedy je najnebezpečnejší. Tieto nepatrné veci sú akoby bez významu, potajomky však otvárajú srdce pre veľké pokušenia.

Odolávaj každému pokušeniu a príležitosti na hriech! Vyhýbaj sa takým ľuďom, ktorí ťa privádzajú do pokušenia, alebo sú sami pokúšaní! Maj na pamäti, že aj tá najstudenejšia voda sa zohreje, keď ju dáme blízko k ohňu. Musíš rátať s pokušeniami. Možno ťa budú napádať zo všetkých strán, lebo všetky mocnosti temna sa upriamili teraz na teba a použijú celé svoje umenie, aby dobyli tvoju pevnosť.

Neexistujú malé hriechy – iba vtedy, ak by sme našli malého Boha.

Keď si hriešnik uvedomí svoje hriechy a nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí, začne hľadať pomoc a vyslobodenie. Jeho hľadanie však bude zbytočné, kým sa nepozrie na Krista. Môžeš sa pokúšať vzdať sa svojich hriechov, môžeš si dať predsavzatie, že prestaneš piť a budeš triezvy, alebo budeš v inom zdržanlivý a tak sa dostaneš z hriechov von. Ak  nehľadáš viac, nenájdeš pomoc, nenájdeš vyslobodenie.

Nezabúdaj, že Ten, ktorý je s tebou, je silnejší ako všetci, ktorí sú proti tebe. Jednoducho sa pridŕžaj Toho, ktorý ťa miluje a ktorého miluješ aj ty ako bezmocné malé dieťa. Kristus ti úplne patrí a to stačí. Spoľahni sa na Neho celým srdcom! Pridŕžaj sa Ho a nestratíš nič z toho čo ti dal. On je jediným prameňom nádeje a On jediný ti dokáže pomôcť.