Priblížme sa k Bohu
Neviem, či ste si už niekedy položili otázku: „Ako blízko som pri Bohu?“ Možno ste nikdy nad tým neuvažovali, ale zrejme ani jeden človek na tejto zemi nemôže prehlásiť, že je už tak blízko Bohu, že viac sa Mu už ani nemôže priblížiť, že pre neho výzva Božieho Slova „Priblížte sa k Bohu“ (Jak 4, 8) neplatí.
Úplnú blízkosť Božiu prežijeme až v nebeskom Jeruzaleme, ale kým sme na tejto zemi, vždy sa môžeme k Bohu viac priblížiť. Blízkosť k Bohu sa nedá odmerať na metre či centimetre. Blízkosť k Bohu vyjadruje intenzita nášho vzťahu, našej komunikácie s Ním. Jednoducho povedané – intenzita našej lásky k Nemu. Je prirodzené, že túžime a chceme byť čo najbližšie k tomu, koho milujeme. Boh chce byť čo najbližšie k nám a Božie Slovo nám svedčí, že až „žiarlivo túži“ po nás (Jak 4, 5). On vo svojej nesmiernej láske k nám urobil všetko pre to, aby sme mohli prísť k Nemu a skrze obeť Pána Ježiša Krista nám otvoril cestu k trónu svojej milosti. Cesta do Božej blízkosti je otvorená pre každého z nás. Aby som sa mohol priblížiť k Bohu, v prvom rade musím zistiť, kde sa práve nachádzam vo vzťahu k Nemu. Pri pôste a pri modlitbách môžeme skúmať a pred Bohom premýšľať, kde sme v rôznych oblastiach svojho života vo vzťahu k Bohu. To, čo nás vzďaľuje, oddeľuje od Boha, je náš hriech, ktorý sa prejavuje v rôznych formách aj u veriacich ľudí. Prvým krokom, ktorým vykročíme smerom bližšie k Bohu, nech sa kdekoľvek nachádzame, je preto pokánie z tých vecí v našom živote, ktoré nám Duch Boží odhalí ako hriešne. Výzva „priblížte sa k Bohu“ je v tej časti Jakubovho listu, kde ostrými a tvrdými slovami karhá „zosvetáčtenie“ veriacich, a je súčasťou výzvy k pokániu. Pravé pokánie nie sú len slová ľútosti, ale aj opustenie hriešnych zvykov, ktoré nás vzďaľujú od Boha. Skutočná zmena nastane, keď nielen oľutujeme a zmeníme svoje konanie, ale keď obnovíme, zmeníme svoje zmýšľanie, svoje postoje, prehodnotíme svoje priority, keď sa „obnovíme duchovným zmýšľaním“ (Ef 4, 23), keď myslíme čoraz viac v súlade s Božou vôľou, keď myslíme na to a hľadáme to, čo je hore, a nie pozemské, pominuteľné veci (Kol 3, 1– 2).
Táto výzva je spojená s nádherným zasľúbením, že ak sa my priblížime,urobíme hoci len malý krôčik smerom k Bohu, On sa priblíži smerom k nám. Ak si to už niekedy zažil, tak vieš, že nie je nič úžasnejšie než prežívať,aj keď na tejto zemi zatiaľ nedokonalú Božiu blízkosť. Priblížime sa, alebo ostaneme stáť?