Samota zabíja!
„Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu.“ (Kazateľ 4,9)
V hustom lese vypukol veľký požiar. Kopy suchého lístia sa ľahko vznietili a silný vietor oheň rýchlo šíril ďalej. Vystrašené zvieratá a vtáky utekali ako o život. V horiacom lese zostali už len dve opice. Jedna bola slepá a druhá bola chromá. Volali s plačom o pomoc, ale všetci ich priatelia aj príbuzní ich opustili. Chromá opica uvidela bezmocne volajúcu slepú opicu, prišla pomaly k nej a povedala: „Je len jeden spôsob ako môžeme z toho zúriaceho ohňa uniknúť. Ja ti vyleziem na chrbát, ty budeš utekať a ja ťa budem navigovať, kadiaľ máš bežať.“ Slepá opica ochotne súhlasila a sklonila sa, aby jej chromá opica mohla vyliezť na chrbát. Potom rýchlo bežala podľa pokynov chromej opice. A tak spolu dorazili na bezpečné miesto, kam planúci oheň nedosiahol. Objali sa, vzájomne si poďakovali a dali si sľub, že zostanú spolu po celý život, ako skutoční priatelia.
Aký ťažký je život osamelých ľudí. Kto ich podvihne ak padnú? Kto im podá pomocnú ruku? Šalamún vo svojej múdrosti hovorí: „Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému, keď padne, a niet druhého, kto by ho zodvihol. Aj dvom, keď ležia, je teplo, ale jeden sa ako zahreje?“ (Kazateľ 4,9-11)
Náš láskyplný nebeský Otec pamätá na osamelých, ktorí sú najzraniteľnejší. V liste Jakuba je napísané: „ Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a chrániť sa pred poškvrnou sveta.“ (Jakub 1,27)
Ak si kresťan, tak nezabúdaj na tých, čo ti tvoju pomoc nemôžu nijako odplatiť.
Pane Ježišu, Ty si povedal, že podľa toho budú poznať Tvojich učeníkov, že sa budú navzájom milovať, lebo priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat. Prosíme, nauč nás, Pane, takto milovať a podeliť sa Tvojou láskou aj s tými, ktorí nám to nemôžu nijako odplatiť. Amen.