Sila temna v Novom Zákone

16.04.2013 08:27

Podľa učenia Nového Zákona, Satan a jeho banda s ich početnými kreáciami a prejavmi ducha zla v kombinácii s ich  inteligenciou a žiadostivosti po moci existujú tým, že ovplyvňujú svet a ľudstvo v každej časti a na všetkých úrovniach.  Z ľudí si robia nástroje a nosiče svojej moci. Na svete nie je nič, čo by bolo úplne imúnne voči ich moci. Môžu okupovať ľudské telo, ľudského ducha, čo nazývame "prirodzenosť". Nástrojmi ich aktivity sa môžu stáť dokonca náboženstvá, vrátane kresťanského učenia . Ich duch preniká a zaplavuje všetko okolo nás.

Kniežatstvá prenikajú do sveta  ľudského života, aby cez ľudí uplatňovali svoju moc, tým ukrývajú seba vo svete  v každodennom ľudskom živote . Aby nemohli byť videní, skryjú sa do ľudí, prvkov a inštitúcií, cez ktoré nechajú pôsobiť svoju silu. Zdať sa ako neprítomní, je časťou ich bytia. Keď lojálny občan Pergamu pozrel na svoju Akropolu, uvidel nad sebou a slepo prijímal chrám Augusta a Ríma. Ale apokalyptický prorok mohol povedať pergamskej cirkvi: "Viem, kde bývaš, tam, kde je trón Satana". (Zjv 2,13). Videl viac ako tento obyvateľ. Bol tam vidieť chrám bohov, ale prorok videl poza neho a nahliadol Satanovu moc, ktorá pôsobila v tomto chráme a skrze neho. Jeho moc bola skrytá, ale nie menej aktívna napriek svojej skrytosti.

Tieto  sily skutočne skrývajú svoju prítomnosť až v takom rozsahu, ako sme už videli, že dokonca aj ich mená sú skryté. Grécke slovo stoichea znamená prvky ako hviezdy, ale týka sa aj moci, ktorá leží ukrytá v týchto prvkoch a ktorá pôsobí zo svojej skrytosti. Pre povrchnú myseľ to vždy budú len prírodné elementy, ale toto je len únik z reality. Pretože v realite ich historického zjavu, tieto elementy – a vlastne aj celá príroda - sú podriadené buď pôsobeniu Božiemu, alebo diabolskému. Ale samozrejme táto príslušnosť je skrytá v nich.

Ich skrytá podstata, ktorá je ich hlavnou charakteristikou, je podľa Nového Zákona stále účinnejšia, pretože príčina ich prítomnosti zostáva pre človeka nepreniknuteľná. Žiadny človek nevie, prečo si vyberú určitú osobu, okolnosti alebo čas, aby konali svoj vplyv. Žiadne ľudské oko nemôže rozlíšiť, prečo došlo k nejakej katastrofe, kedy a prečo sa zastaví a na čo sa premení. Tento duch zakrýva svet veľkým závojom tajomstva, pod ktorým je neustály nepokoj a pokračujúci rozruch. Zjavné objasnenie môže nahradiť náhla temnota, môžu prísť ohromné zásahy, divné vzdávanie sa; tieto fenomény slúžia len na zabránenie duchu človeka v chápaní a porozumení, a chcú ta demonštrovať zvrchovanú moc transcendentného ducha, nad ktorým nemá človek žiadnu moc.

V sv. Pavlovi je pasáž, ktorá ďalej ilustruje, čo bolo povedané, aspoň čo sa týka kniežatstiev. V Ef 2,2 "duch tohoto sveta" je nazývaný "mocné knieža v povetrí". Toto zvláštne meno naznačuje, že vzduch je médium, v ktorom jeho moc pôsobí. Sv. Pavol je tu jednotný so starovekou tradíciou, konkrétne s vyhláseniami neskorého judaizmu. Ale čo myslí pod slovom "vzduch"? Pavol sám poskytuje odpoveď na túto otázku, vysvetľuje, že je to: "duch, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch" - tj. v ľuďoch, ktorí odmietli Evanjelium. Je to veľmi užitočná interpretácia, pretože ukazuje, že Satanov vplyv nad svetom mu umožňuje kontrolovať ducha, ktorý panuje nad neveriacimi. Ale kto je tento duch? V tomto kontexte je to univerzálny duch ľudskej neviery a neposlušnosti. Je to všeobecné duchovné prostredie /klíma/, ktorá ovplyvňuje ľudstvo, v ktorej ľudia žijú, ktorú dýchajú, ktorá dominuje v ich myšlienkach, snahách a skutkoch. On vykonáva svoj vplyv nad ľuďmi prostriedkami duchovnej atmosféry, ktorú on ovláda a využíva ako médium pre svoju silu. Získava moc nad ľuďmi a preniká ich prostredníctvom tejto atmosféry, ktorá je jeho priestorom, priestorom jeho moci. Ak sa ľudia vystavia tejto atmosfére, stanú sa jej nosičmi a tým prispievajú k jej šíreniu.

Ale táto atmosféra nie je jediným priestorom alebo prostriedkom jeho nadvlády. Ako sme videli podmaňuje si všetky úrovne každodenného života, napáda ho na každej možnej úrovni, dušu i telo človeka alebo všetko, čo nazývame prírodné fenomény. Naviac, táto atmosféra nie je jedinou dimenziou, kde pôsobí a duchovná nadvláda nie je jeho jedinou zbraňou. Okrem fyzickej škody, ktorej je duchovná dimenzia schopná, Satan môže vyvolať telesnú ujmu bez použitia duchovnej nadvlády, ako svojho prostriedku. Atmosféra je však základným zdrojom jeho nadvlády. V každom prípade ju sv. Pavol považuje za základný prostriedok, ktorým kniežatstvá konajú svoju nadvládu. Táto nadvláda zvyčajne začína vo všeobecnom duchu sveta, alebo v duchu určitého časového obdobia, prístupu, národa alebo územia. Tento duch, v ktorom vládne "kurz sveta", nie je len niečo, čo tu proste poletuje. Ľudia ho nasávajú a ďalej podávajú do svojich inštitúcií a rozličných svojho života. V určitých podmienkach sa veľmi koncentruje. Skutočne je to tak rozsiahle a mocné, že žiaden človek mu nemôže uniknúť. Slúži ako norma a konať, myslieť alebo hovoriť proti tomuto duchu je pokladané za nerozumné, dokonca za zlé alebo kriminálne. Je to "v" tomto duchu, v akom ľudia čelia svetu a udalostiam, čo znamená, že akceptujú taký svet, aký im predstavuje tento duch, so všetkými jeho ideami a hodnotami, vo forme, v akej on chce, aby ich ľudia nachádzali. Nadvláda, ktorú knieža tohto sveta uplatňuje nad atmosférou, dáva svetu s jeho udalosťami, vzťahmi a situáciami a dokonca existencii jeho samého, zdanie jeho vlastníctva; vtláča jeho podpis na všetko.

Toto nás privádza k jadru toho, čo je treba povedať o prirodzenosti moci. Práve sme popísali typ a spôsob ich prirodzenosti. Oni podávajú a interpretujú všetko vo vesmíre, ktorý ovládajú v ich vlastnom svetle a vlastným spôsobom. Zajímajú ľudí, veci, okolnosti a inštitúcie, dokonca duchovnú realitu - v krátkosti všetko prirodzené alebo ľudské, vlastnou nadvládou so zdaním, že to robia sami. Je to ich prirodzenosť interpretovať vesmír a ľudskú existenciu svojim vlastným spôsobom. Táto interpretácia sa týka nielen toho, že oni zapríčiňujú, aby sa veci stali v určitej perspektíve, ale tiež, aby sa stretli v určitom štádiu. Interpretovať neznamená len predstaviť, ale tiež vytvoriť určitým spôsobom; je to neviditeľný proces. Interpretácia ako zjavovaná reprezentácia je prirodzenosť ducha ako takého a je to tiež prirodzenosť ducha, ktorým sa teraz zaoberáme. Interpretácia tohto druhu bude napr. obklopovať idoly, ktoré naozaj nie sú "ničím", fascináciou nadprirodzených mocných bytostí. Určitá záhadná vlastnosť napĺňa samotnú podobu modiel a prúdi z nich. Takáto interpretácia tiež spôsobuje, že hviezdy sa javia ako bohovia alebo anjeli a ako takí presadzujú požiadavky, ktorým ľudia podliehajú. Táto interpretácia dá tiež možnosť vzniku totalitných štátov s ich inštitúciami, požiadavkami, činmi a s ich nehumánnymi dôsledkami a vplyvom. Bezpodmienečne takáto interpretácia spôsobí, že človek bude zle chápať seba i svet a tým sa úplne zruinuje.

Ale čo je zámerom síl v ich vykresľovaní a prekrúcaní reality? Odpoveď sa vynorí, keď zvážime druh reality vesmíru a ľudskej existencie, ktorý ich obraz poskytuje. Vo svojej prirodzenosti kniežatstvá predstavujú vesmír a ľudský život, ako svet smrti. Smrť je následkom, ak sa tomu poddáme. Cez svoju prirodzenosť vnášajú smrť do sveta a tak ukazujú seba ako bytosti smrti.

V Mk 5,1 je to veľmi živo vyjadrené vo zvláštnom príbehu uzdravenia posadnutého v krajine Gerazanov alebo Gadarenčanov. Človek posadnutý „nečistým duchom“ mal nutkavé sklony k smrti. Nielenže býval na púšti medzi hrobmi, na mieste smrti a že je mučený vyslobodením, ktoré mu Ježiš prináša, pretože je spokojný so svojim zničeným svetom a životom; ale má tiež vnútorné nutkanie na sebazničenie a ničenie svojho okolia. "Nečistý duch", ktorý ho úplne ovláda, ukazuje sa jasne ako duch smrti.

Mnoho ďalších príbehov synoptických evanjelií potvrdzuje tendenciu satanskej moci byť rozháraním, prekrúcaním, ničením, ruinovaním a rozrušovaním stvorenia.