Skúšky viery
„Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ (Marek 4,40)
Po otvorenom mori sa plavila loď s niekoľkými pasažiermi. Jednou z nich bola aj kapitánova manželka. Loď zastihla prudká búrka, ktorá ju nebezpečne hojdala v rozbúrených vodách. Cestujúci od strachu nahlas plakali. Ale kapitán zostal veľmi pokojný, chladný a odvážny, využívajúc všetky svoje schopnosti, aby udržal plavidlo pod kontrolou. Personál ponúkol kapitánovi všetku potrebnú pomoc. Mnohí cestujúci sa začali vrúcne modliť. Kapitánova manželka bola úplne vydesená pokojom svojho manžela. Sťažovala sa: „Ako môžeš byť taký chladný, keď my sme na smrť vystrašení?“ Kapitán rýchlo vytiahol z vrecka pištoľ a namieril ju na ňu. Dotkol sa spúšte a spýtal sa jej: „Nebojíš sa, že ťa zastrelím?“ „Vôbec nie,“ odpovedala. „Prečo?“ spýtal sa kapitán. „Pretože zbraň je vo tvojich rukách,“ odpovedala. Potom jej kapitán vysvetlil: „Taká je situácia aj tu. Je tu niekto, kto ovláda búrku a more. On je náš milujúci Pán. Boh sa o nás stará, takže sa neobávaj. Modli sa o Jeho pomoc s dôverou. Ver, On nás ochráni pred každou katastrofou.“ Inšpirovaná jeho sebavedomými slovami sa manželka pripojila k modlitebnej skupinke. Ich modlitby boli čoskoro vypočuté. More sa upokojilo a oni sa mohli bezpečne plaviť ďalej.
Keď sa Ježišovi učeníci plavili cez Galilejské more, Ježiš spal v zadnej časti loďky. Zrazu loďku zasiahla silná búrka a vlny sa preliali až do člna. Učeníci sa báli sa, že sa utopia. V strachu zobudili Ježiša a hľadali u Neho pomoc. Vystrašených učeníkov sa Ježiš spýtal: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ (Marek 4,40) A potom prikázal vetru a vlnám, aby boli pokojné a oni Ho poslúchli. More sa upokojilo. Náš život je ako loď, ktorá sa plaví v oceáne času. Môžu nás ohrozovať búrky problémov a pokušení. Naša plavba bude vtedy bezpečná, ak je naša viera silná. Ježiš, ktorý nás vedie má kontrolu nad všetkým, aj nad prírodnými silami. Utíšil búrku na mori a utíši aj búrky nášho života. Môže na nás dopustiť rôzne skúšky, ktoré nám pomáhajú ďalej a silnejšie rásť vo viere. Ale môžeme si byť na sto percent istí, že nás v ťažkých časoch nikdy neopustí. Kristus je s nami v dňoch radosti, ale aj v čase sĺz a smútku.
Ak svoje starosti dáme do Božích rúk, On dá do nášho srdca Svoj pokoj.
Drahý Ježišu, Ty nás učíš vo svojej modlitbe: „A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Chválime Ťa, že Ty rozžaruješ svoje svetlo tam, kde je tma a beznádej. Na svete je stále veľa ľudí, ktorí žijú v strachu a potrebujú Tvoju pomoc. Nech Tvoje svetlo cez nás svieti, aby ho v nás bolo vidieť, aby v Teba uverili aj ľudia, ktorých nám posielaš do cesty. Amen.