Stretnutie Ježiša so ženou samaritánkou

03.03.2013 19:19

Text z Písma svätého je o stretnutí jednej ženy s Ježišom a znie takto:  „Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján, hoci Ježiš sám nekrstil, ale Jeho učeníci, opustil Judsko a šiel zase do Galiley. Musel však  ísť cez Samáriu. Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. Povedala Mu  žena  Samaritánka: Ako môžeš  Ty,  Žid,  pýtať  si  vody  odo mňa,  ženy  Samaritánky?  Židia  sa  totiž  nestýkajú  so Samaritánmi . Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi  tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať. Riekol  jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem! I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; lebo mala si piatich  mužov,  a  ten,  ktorého  teraz  máš,  nie  je  ti  mužom;  to  si  správne  povedala.  Žena  mu  povedala:  Vidím,  Pane,  že  si prorok.“(Jn.4:1-19).

Túžime po Pánovi Ježišovi a možno o tom ani nevieme. Pozrime sa nato ako vyzeralo stretnutie jednej ženy, samaritánky s Kristom ako Ježiš vstúpil do  jej života. Ježiš  totiž vstupuje do našich životov, tak ako aj my vstupujeme do života iných ľudí. Vstúpil už Ježíš  do tvojho života? Na to nech si každý odpovie sám vo svojom srdci. Nie tak, že Ho poznáš, tým spôsobom, že si od detstva chodil do nedeľnej besiedky na hodinu náboženstva, do kresťanskej mládeže a napokon chodíš aj do kostola. To je určité poznanie. Či Ježiš vstúpil do tvojho života, či niečo v tvojom živote spôsobil? Či Ježiš v tvojom živote niečo urobil?   Je zvláštne ako nenápadným spôsobom a vždy inak vstupuje Ježiš do našich životov.

Pozrime sa na tento príbeh a ako sa to odohralo v tej Samárii. Potom si na tejto príhode ukážeme  niekoľko vecí, ktoré sú univerzálne platné aj pre dnešnú dobu.  V texte čítame, že Ježiš tam šiel z juhu na sever do Galileji a musel prejsť cez Samáriu. Tam je slovo «musel». Neviem či máte radi slovo „musel ,“ alebo niečo „musieť.“ To však nie je to slovo v zmysle „musíš“, lebo nemáš inú šancu, ale je to v zmysle ak chceš, tak to jednoducho „musíš“ urobiť. Je to o tom, že keď niekde chceš ísť, niekde a niekedy tak jednoducho „musíš“, ale ak nechceš tak nemusíš!

Výborné na tom je, že Ježiš sa chce  s nami stretnúť. Nenecháva to iba na nás. On túži po stretnutí s nami, Ježiš túži po spoločenstve so mnou. Dokonca čítame o tom, že Pán Boh je žiarlivý, že nás žiarlivo miluje, že sa o nás nechce s nikým deliť. Chce ma pre seba. Chce, aby On bol v mojom živote číslo jedna! Takže možno Pán Ježiš musí prejsť i dnes cestu na ktorej by ťa stretol. Možno musí prejsť vašou modlitebňou, kostolom,  možno prichádza práve k tebe i cez tieto riadky a slová, pretože ty sa máš práve teraz s Ním stretnúť. 

Je  zaujímavé ako  sa  všetko  odohralo,  ako  to  čítame  v našom  texte,  že  Ježiš  prišiel  k studni. Učeníci  odišli  nakúpiť, niekam do supermarketu alebo čo tam vtedy bolo. Mali hlad a Ježiš tam zostal sedieť a čakal na nich. V tom prišla akási žena. Sedel pri studni  a bol práve čas na obed. Toto  je veľmi zvláštne, že  v čase obeda  tam niekto príde - akási žena z mesta. Pretože  k studni sa chodilo  ráno alebo večer. Miesto pri studni,  to bolo  také miesto, kde sa preberali všetky novosti v meste. U nás tomu hovoríme „miesto klebiet“. Čas na to bol ráno, pretože ešte bol tieň alebo ešte nebolo tak teplo a večer po západe slnka zas už nebolo tak teplo. Teda schádzali sa tam pri studni, nabrali si vody, pohovorili a vrátili sa späť do mesta.

Tá žena však tam prišla v čase obeda a k tomu musela mať svoj dôvod, prečo tam šla v tomto čase. Nešla tam ani ráno, ani večer. Keď budeme pokračovať v sledovaní tohto príbehu, tak vidíme prečo sa to tak stalo. Keď ju Ježiš uvidel tak jej povedal: „Daj sa mi napiť, mám smäd“, ona je z toho veľmi prekvapená. Po prvé čo ju prekvapilo bolo to, že to bolo proti vtedajším kultúrnym zvyklostiam. Totiž nebolo zvykom, aby len tak muž oslovil cudziu ženu a na viac keď bolo na prvý pohľad jasné, že On je žid a ona, že je samaritánka. Na to ona aj reaguje: „ako to, že ty si žid a žiadaš si napiť sa vody od samaritánky, veď židia a samaritáni sa spolu nekamarátia?“ Vieme, že samaritáni, boli židmi, ktorí sa po navrátení zo zajatia  zmiešali z miestnymi kmeňmi a za to tu bol veľký rozkol medzi židmi a samaritánmi. Pán Ježiš však tento argument necháva bokom a povedal je túto vetu: „Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu.“

To slovo „keby si poznala dar Boží“, inými slovami „keby si vedela čo dáva Boh! Ty by si prosila a On by ti dal napiť sa vody živej.“ To je  tiež  aj  náš  problém. My  si myslíme,  že  vieme  čo  dáva Boh. My  si myslíme,  že  poznáme  tie  dary Božie.  Iste mnohí  ich  už poznáme a čerpáme z nich, ale drahý brat, drahá sestra to je iba čiastka. Pokiaľ sa nestretneš s Ježišom Kristom osobne, nemôžeš mať dobré predstavy o Bohu. My si často  všetko porovnáme, predstavujeme  si niektorých  kresťanov a hovoríme  si:  „Keby  som mal žiť ako on,  tak  to  radšej nechcem.“  Nepozeraj sa na kresťanov, na bratov a sestry, ale uvedom si, že Kristus prichádza k tebe. Kristus sám má byť tým darom, ktorý má vstúpiť do tvojho života. 

To, že Ježiš k nám príde a keď On prichádza, tak musíme veľmi dobre načúvať. Počuť  to  Jeho  slovo  a dať  si  povedať. Pretože Pán Boh  chce  urobiť  zmenu  v tvojom  živote. Pokiaľ  nechceš  vo  svojom  živote zmenu, pokiaľ ti stačí tvoj život taký aký je, tak nepotrebuješ Krista. Počítaj však s tým, že ten tvoj život nemá dobre vyhliadky. Keď však tušíš, že nie je v tvojom živote niečo v poriadku, že prežívaš určitú prázdnotu, tak si uvedom, že potrebuješ zmenu. Tu zmenu môže v tvojom živote spôsobiť jedine Pán Ježiš Kristus.

Keď došlo k sporu Ježiša so ženou samaritánkou,  tak povedala:  „Nuž áno,  to by som chcela  tu vodu, aby som už sem nemusela chodiť každý deň s týmto vedrom.“ Tá žena na to šla logicky, premyslela si to. To aj my máme hneď svoje predstavy čo by nám tak Pán Boh mal dať, ale vidíme, že Pán Boh nám dáva o mnoho viac. Preto On vedel čo tú ženu trápi. Kde si som čítal výstižnú myšlienku  k tomu  textu  a tá  znela:  «Nič  o sebe  ne  povedala  a predsa  o nej  vie  Ježiš  všetko».  Priatelia  to  je  úžasné tajomstvo. Totiž  ani my  sami  v  sebe  sa mnohokrát  nevyznáme. Ani  sami  sebe  nerozumieme,  ale  Pán  Ježiš  vie  o nás  všetko a najlepšie vie čo potrebujeme.

Keď  tá žena zatúži po  tejto  „vode živej“  tak zase  tento  rozhovor pokračuje veľmi zvláštne. Namiesto toho, aby jej niečo ponúkol, tak On jej hovorí: „No, choď domov a priveď mi sem svojho muža.“ Vo chvíli keď žena prejaví túžbu, chce od nej Pán Ježiš čosi nepatričného. „Choď a zavolaj mi svojho manžela.“ Ona odvetila: „Nemám muža.“ Nuž a On konštatuje, mala si piatich manželov a toho čo máš teraz, ten nie je tvoj manžel. S tým šiestym sa ani nezosobášila, tak žili iba tak „na hromade.“  No dnes by sme možno povedali: „Päťkrát vydaná, päťkrát rozvedená“, to je tak ako Elizabeth Taylorová, alebo neviem s kým by sme ju ešte zrovnali. Priatelia uvedomte si , že pred dvoma tisíc rokmi mali ľudia rovnaké problémy ako my - päťkrát vydaná, päťkrát rozvedená! Toto však bol celý jej životný príbeh, jej predstavy šťastia a následného zúfalstva. Jej nádeje aj beznádeje.

Tými niekoľko slovami „ nemám muža“  je výpoveď o celom  jej  živote. S každým novým manželským vzťahom  sa objavovali nové nádeje, nové  radosti a s každým  stroskotajúcim  vzťahom  prišla  beznádej  zúfalstvo,  slzy  a  nešťastie.  Šlo  to  tak  a zas  a zas...  prečo  ten  Pán  Ježiš neprišiel  skôr? Keď  bola  iba  dvakrát  vydaná,  dvakrát  rozvedená? Prečo  už  vtedy  nevstúpil  do  jej  života,  no možno  že  vstúpil. Možno, že chcel vstúpiť, ale ona nebola pripravená.

Viete na stretnutie s Ježišom na to musí byť človek pripravený. Nie teologicky, že máme prečítanú celú Bibliu. Alebo že by sme mali byť pekne upravení a slušne vychovaní a mali by sme byť tak akosi dobrí. Táto príprava stretnúť sa s Ježišom spočíva v tom, že ja odrazu viem, že mi niečo chýba a že mi to už nemôže nikto iný dať, iba sám Ježiš Kristus. Možno, že tá žena potrebovala práve to, byť päťkrát vydaná a päťkrát rozvedená. Potrebovala prežiť najhoršie roky svojho  života,  aby  bola  pripravená  k osudovému  stretnutiu. To stretnutie zmenilo jej život.

Viete však čo je najviac prekvapujúce? Predstavte si, cudzí muž, cudzia žena, muž ktorý jej kladie zvláštnu podmienku: „Priveď mi sem tvojho muža.“ Uvedomme si že tu hovorí cudzí muž s cudzou ženou, aká by tu mala byť asi normálna odpoveď tejto ženy? Normálne by bolo keby žena povedala: „Čo sa mi pletieš do môjho súkromia, čo sa ma takéto pýtaš, čo je ťa do toho!“ Ale, že odpovedala: „Pane vidím, že si prorok.“ Inými slovami tiež sa dá povedať: „Pane vidím, že vidíš, pane vidím že vieš!“ Prorok je totiž ten vidiaci. Ten ktorý pozná tu situáciu, ona ešte nepoznala Mesiáša, áno nepoznala Spasiteľa.

Niečo síce poznala, poznala niečo o prorokoch, niečo o Jákobovej studni a histórii, praotec náš Jákob  to  tu vykopal. Boli tu už proroci, potom prišli ďalší a Jeho zaraďuje  tiež  to  tohto  reťazca  slovami:  „Pane  vidím,  že  si prorok.“ Nepovedala, nepleť  sa mi do  života, neodkrývaj mi bolestivé miesta v mojom živote.

Vidíme ďalej že ta žena  žena  sa iba tak nevzdáva, otvára náboženský problém pretože ďalej čítame: „Židia sa predsa nekamarátia so samaritánmi atď.“ Nakoniec tam čítame, že jej Pán odpovedal: „nebudete oslavovať Boha, ani v chráme, ani na hore samaritánskej, ale ten kto je milý Bohu bude mu slúžiť v duchu a v pravde.“ Keď žene Ježiš povedal túto vetu, tak sa jej odrazu rozsvietilo svetlo. Nechala tam vedro s vodou a beží domov a hovorí tam ľuďom, tým ktorým sa predtým vyhýbala: „Poďte sa pozrieť na Niekoho, kto mi povedal všetko čo som doposiaľ robila.“

I dnes sa Ježiš prechádza pomedzi nás a vstupuje do nášho života. Vtedy musel prejsť  cez Samáriu, pretože  sa musela  stretnúť  s Nim  jedna  žena. Dnes musí prechádza našimi mestami, pretože sa potrebuješ stretnúť s Nim práve  ty. Ježiš má niečo pre  teba, čo potrebuješ. Potrebuješ počuť Jeho hlas, ale na našej strane  je aj mnoho prekážok. Nuž a už keď sa stretneme s Pánom Ježišom tak sa tieto prekážky odrazu vynoria. Ako napr.: „No, veď ja som nikomu neublížil alebo ak je nejaký Boh tak to spozná, že som sa snažil a že som dobrý.“ Aj naopak to môže byť: „Keď sa  tak dívam na  tých kresťanov, nie sú o nič  lepší ako  tí druhí  ľudia. Ďalej keby bol Boh,  tak nie sú vojny, netrpia nevinní  ľudia, nerodia  sa  nezdravé  deti  a tak máme  nesmierne množstvo  predsudkov.

Milý priateľu,  ale  v určitej  chvíli  všetky  naše  prekážky strácajú zmysel. Keď máš nepokoj vo svojom srdci, nenaplnenie, možno sa bojíš budúcnosti, nevieš kam z konopy. Odrazu vidíš, že aké sú  tie prekážky malicherné, aké sú zbytočné. Naopak vidíš ako sa človek môže otvoriť Kristovi. Niekto možno nemá čas na hľadanie Boha, niekto nemusí prežiť ani to čo tá žena, akýsi životný kolaps.

Nuž a možno keď nemám čas na Boha, prichádza kríza vonkajšia i vnútorná z ktorej potom vyviera túha po Bohu. Nevieme čo dáva Boh, preto Pán Ježiš hovorí o tom: „Keby si poznala čo dáva Boh, ty by si Ho prosila a On by ti dal dar života!“

Milý priateľu, Pán Boh má viac než rozdal, má pre každého z nás ešte aj budúcnosť. On počíta s mladými ľuďmi, možno máš byť vzorom pre svojich kamarátov a spolužiakov, keď budeš viac Kristov. Mladý človek túži po určitom vzore. Ty môžeš byť ich vzorom,  pretože si iný, máš iné hodnoty. Stretli ste sa vo vašom živote s Ježišom Kristom a možno napriek tomu,  že  to  ľudia  nedajú  najavo  ich  predsa  priťahujete.

Som  presvedčený,  že  i dnes  ľudia  hľadajú  vzory.  Dnes  ľudia  hľadajú priateľov, niekoho kto má nejakú vnútornú silu, hoci žije celkom obyčajný život. Tú silu, ktorú čerpá práve z Pána Ježiša Krista. Takýmto ľuďom môžeme ukázať, že pre nás je Pán Boh oveľa viac.

Preto i tej žene Pán Ježiš hovorí: „Keby si vedela čo dáva Boh, ty by si Ho prosila.“  Ako môžeme získať dar života? Zmenu vo svojom živote? Popros o to Pána Ježiša Krista, povedz Mu to: „Pane Ježišu Kriste prosím Ťa pomôž mi, prosím Ťa vstup do môjho života. Ja už na  to sám nestačím,  ja Ťa potrebujem.“ A, stane sa zázrak. Srdcom sa verí, ale ústami sa vyznáva. Preto je to tam napísané: „Ty by si ho prosila a On by i dal dar života.“ Viete ono nestačí iba veriť srdcom. V Rim. 10  je napísané:  „Srdcom sa verí k spravodlivosti, ale vyznanie ústami sa uskutočňuje spasenie.“

Možno, že niekto  verí  srdcom, mysľou,  áno  že  Pán  Boh  je  a verím  v život  po  smrti, možno  i ja  ráz  tam  budem.  To  nestačí,  pokiaľ  si to nepovedal svojim ústami:  Pane vstup do môjho života,  tak sa nič nestalo a nestane.“

Jednoduchá  ilustrácia. Keď sa niekto žení pokiaľ pred oddávajúcim nepovie to svoje „áno“ a to nahlas tak sa nič nedeje. Nestačí mať rád a vytrvať v tom, ale pokiaľ sa nepovie to hlasné  „áno“  tak sa nič nedeje. Zmena nie  je uznaná, ani zaregistrovaná, doklady sa nezmenia. Bolo potrebné  to hlasné  „áno“ a tým sa to stalo a bolo hotovo po sobáši.

Priatelia môžete veriť ako chcete, ale pokiaľ nevyznáte svojimi ústami tak je to akoby nič! Ak dvaja ľudia spolu chodia, majú sa radi, ale pokiaľ jeden nepovie ja ťa milujem, je si ťa chcem vziať a ten druhý na to tiež musí hlasito reagovať. Až potom sa všetko rozbehne. Pokiaľ mlčia nič sa nedeje.

Taký istý vzťah je medzi nami a Bohom, medzi nami a Ježišom Kristom. Srdcom sa verí, ale ústami sa vyznáva ku spaseniu. Už si vyznal Ježiša Krista ako svojho Pána života? Poprosil si už: „Pane  Ježišu Kriste  vstup do môjho  života“? Či  je  to  tak,  ja  som Ti dodnes  veril, ale nikdy  som Ťa  nevyznal?

Viete prečo  je  tam napísané  srdcom  sa  verí  a ústami  sa  koná  vyznanie  k spaseniu?  Pretože  srdcom  sa  ľahko  verí,  ale  povedať  to  jednoznačne prejaviť to je ťažšie a za tým už musí stáť celý človek. Povedať to nahlas, vyznať to už chce odvahu, to už musí byť dôvod, aby som to povedal. Nájdime dôvod, nájdime v sebe odvahu a  vyznajme Ježiša! Lebo každý kto vzýva Ježiša Krista bude spasený.

 Je potrebné vzývanie, za ktorým si akýmsi spôsobom treba úplne stáť a nesie  to určitú cenu, celého vlastného života. Zopakujeme si slová: „Keby si  ty vedela čo dáva Boh, tak by si Ho ty prosila a On by ti dal vodu živú“ Nevieme koľko mala  tá žena  rokov, ale keď už bola  toľkokrát vydatá, ale keď  jej bolo osemnásť  iste nechcela byť 5x vydaná a 5x  rozvedená.  Iste chcela byť  raz vydatá a šťastne vydatá. Avšak život sa neodvíja podľa našich prianí a podľa našich predstav. Niektorí starší by nám mohli porozprávať rôzne životné príbehy. Mohli by nám povedať, ako sme to chceli a predsa to bolo inak, ale Ježiš má pre nás cestu.

Ježiš nám chce ukázať cestu, ktorú nám pripravil, po ktorej máme ísť a bude náš život naplnený a na ktorej nakoniec splníme aj Božiu vôľu. Nuž a tak čo je potrebné poznať alebo čo je potrebné vedieť, aby sme sa mohli na túto cestu vydať? Keď Ježiš vstupuje do našich životov tak nám dáva poznávať pravdu o nás samotných. Duch Boží ti dal pravdu, odhalil ti to, dal ti poznať to čo vieš iba ty. On ti to zjavil.

Môžeme si okolo seba položiť rôzne hradby  uzavrieť sa, aby si ospravedlňovali svoje hriechy a priestupky, to však je „slepá ulica.“ Musíme prijať zodpovednosť za svoje skutky. Čokoľvek bude človek rozsievať, to bude aj žať. Na Božom súde bude ráz všetko odkryté, ale keď poprosíme o odpustenie, tam je do dokonalé odpustenie, je to zmyté krvou Ježiša Krista.

V ťažkej životnej situácii nám Pán nastaví zrkadlo, aby sme vedeli že niečo nie je v poriadku s nami a s ľuďmi okolo nás. To je okamžik pravdy, ktorý máme prijať a nechať si posvietiť. Avšak pozor,  tie negatívne skutky majú mínusovú hodnotu. Toto mám znázorňuje vodorovné znamienko. Tieto mínusy v našom živote sa hromadia a my s nimi nevieme čo s nimi. Pán Boh nás však s tými zápormi nenechá osamotene.

On prichádza na pomoc z hora. On prišiel aj do života  tejto ženy, aby  jej mínusy zmenil. My musíme prijať pomoc z hora, toto nám znázorňuje zvislú čiaru a keď to spojíme tak dostaneme kríž, ktorí nám je spasením, keď pod neho ideme a tam uvidíme nášho Pána a Spasiteľa. Začína to vždy mínusom - musíš spoznať svoje hriechy. Poznať svoju nedostatočnosť a to, že tvoja cesta nekončí v nebi, ale v pekle. I tie seba lepšie skutky a konanie nevyplní tú prázdnotu a nedá uspokojenie. Iba tak, že Boh poslal Ježiša Krista, aby naše mínusy zmenil na plusy.

To  je  tajomstvo viery,  to  je  tajomstvo Božej  lásky. Tak ako vstúpil Boh do života samaritánky,  tak  to robí do dnes. Pán Ježiš k nám prichádza skrze svoje slovo, vo svojom Duchu, skrze našich priateľov hovorí k nám. Je mnoho spôsobov, ako nenápadne, ale výraznejšie Pán Boh hovorí skrze nás, nie vždy cez slovo, ale aj cez naše skutky. Cez spôsob života hovorí k iným  ľuďom.

Pán  Ježiš  prichádza  a začína meniť  tvoj  život,  práve  v tej  oblasti,  ktorá  ťa  najviac  bolí. Tam  kde  hriech  zapustil korene. Práve to je to miesto, kde môžeš začať, kde sa môžeš stretnúť s Ježišom. Príde, keď ho poprosíme slovami: „Pane Ježišu príď do môjho života ja už nemôžem som sám.“ Vieme, že nás Pán Boh miluje, že nám odpúšťa, že má o teba záujem. S Ježišom sa naše mínus mení v plus. Totiž ľudský život je neopraviteľný, my ho nemôžeme vylepšiť. Keď máte staré auto, hodinky, to sa dá opraviť,  ale  ľudský  život my  neopravíme.  Nie  sme  schopní  polepšiť  sa  tak,  aby  sme  sa  páčili  Bohu. My  sa  zapáčime  Bohu v okamžiku, keď sa otvoríme Pánovi Ježišovi Kristovi a Duch svätý začne premieňať naše srdce a urobí z nás Božie deti. 

Povedali sme si, že tá studňa bola akýmsi centrom života. Tam čerpali tú vodu, ktorá bola nutná pre život. Otázka je aké je centrum tvojho života? Aká je studňa tvojho života? Z čoho čerpáš, z čoho berieš sily? V čom máš nádej? Čo môžeš prijať každý deň a vieš, že to má zmysel. Prijímaš to čo má nádej, čo ti dáva silu prekonávať ťažkosti?

Ježiš povedal: „Ktokoľvek má smäd, nech príde ku mne a ja mu dám napiť sa vody živej. Kto verí vo Mňa z neho budú prúdiť prúdy živej vody.“ To je zaujímavé, že žena prišla medzi tých svojich a pozvala ich všetkých, aby sa šli pozrieť na Toho, ktorý jej povedal všetko. Už sa nehanbila, ale slobodne mohla hovoriť  o svojej minulosti. 

Myslím  si,  že  tá  žena  bola  základom  prebudenia  v Samárii, na  ktoré  neskôr  nadviazal  apoštol  Filip.  To obrovské prebudenie bolo pripravené cez túto ženu. Možno si z kresťanskej  rodiny a je potrebné, aby si pokračoval v tomto Božom pôsobení vo vašom  rode. Možno máš neveriacich  rodičov a príbuzných, možno budeš prvý vo svojom  rode, cez ktorého vojde evanjelium do vašej  rodiny a staneš sa požehnaním a to požehnanie nebude iba pre teba, ale bude pre mnohých.

Teda pozývam vás k Ježišovi Kristovi. Prosím môžete urobiť rozhodnutie  teraz hneď,  lebo zajtra môže byť už neskoro. Môžeme v tichej modlitbe vyznať a povedať:  „Pane Ježišu  ja už nechcem odísť z tohto miesta sám, ale s Tebou.“ Chcem osloviť vás, ktorí ste ešte neurobili tento krok viery, môžete ho urobiť teraz, dnes. Možno veríš, ale nikdy si nahlas nepovedal:  „Pane Ježišu  je chcem s Tebou žiť, chcem  robiť a rozhodovať sa preto čo sa Tebe páči. Prosím odpusť mi, že som žil akoby si Ty neexistoval, odpusť mi  tento život, čo som žil doposiaľ.“

Cesta za Kristom a s Kristom začína prvým krokom, môžeš ho bez odkladania urobiť. Chcem však osloviť aj vás, ktorí ste za Kristom a s Kristom už vykročili, ale na  tej ceste ste poblúdili, niekde ste odbočili a ten zdroj života vám vyschol. Teraz žijete so svojej sily a so svojich zdrojov. V liste Rimanom  je  však  napísané,  tí  čo  žijú  z vlastných  síl  sa Bohu nemôžu páčiť. Boh hľadá  tých,  ktorí Ho budú  ctiť v Duchu a v pravde. Dnes sa môžeš vrátiť znovu k Pánovi Ježišovi Kristovi. Možno  je  to už po druhý krát, po  tretí krát, neviem, ale pokiaľ vieš a cítiš, že niečo máš s tým urobiť. Urob  to dnes a teraz! 

Vyznaj, že na to sám nestačíš, že v tebe nie je tá sila, ale že túžiš po Jeho pomoci a vedení! Verím, že  ak to urobíš  tak vstaneš s pokojom a s radosťou. Prosím vás všetkých, ktorí prežívate strach, nepokoj alebo iné výčitky svedomia zo svojej minulosti, vyznajte Mu to a Pán Ježiš k vám znova príde. Uvedomte si, že Pán Ježiš po vás  túži, chce zmeniť váš život a pokiaľ  to chcete aj vy,  tak  to prosím urobte. Môžete  to urobiť tam, kde ste takí, akí ste s tým čo máte na srdci a na jazyku.

 „Poďte za mnou!“, boli prvé slova Ježiša, keď povolával svojich učeníkov. Poďte za mnou!“, hovorí dnes Ježiš ku mne a k tebe, aby som ho dnes nasledoval. A tak neváhaj! Urob ten krok!  Ježiš ti ukáže cestu k večnému životu, cestu do Božieho kráľovstva.