Tajomstvá Biblie

23.03.2013 06:38

„Či vystihneš Božiu podstatu?“ (Jób 11,7) Žiadna konečná myseľ nie je schopná úplne pochopiť povahu a dielo Nekonečného. Nemôžeme vystihnúť hlbiny Božie. Pre najsilnejšiu a najkultivovanejšiu myseľ, ale aj pre tú najslabšiu a najnevedomejšiu, musí táto svätá Bytosť zostať odiata tajomstvom. A hoci sú „vôkol neho oblaky a mrákavy, spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu“. (Ž 97,2) Jeho zaobchádzanie s nami môžeme pochopiť len natoľko, nakoľko rozlišujeme jeho s nekonečnou mocou spojenú, bezmedznú milosť. Z jeho zámerov môžeme porozumieť toľkým, koľké sme schopní chápať, ale aj potom môžeme dôverovať ruke, ktorá je všemocná a srdcu, ktoré je plné lásky. Božie slovo a povaha jeho Autora poskytujú tajomstvá, ktoré konečné bytosti nikdy nepochopia v plnom rozsahu.

V Písmach však Boh podal dostatočný dôkaz o ich božskej autorite. Jeho vlastná existencia, jeho charakter a pravdivosť jeho Slova sa zakladajú na svedectvách, ktorých je nadostač. Pravda, neodstránil možnosť pochybovať, viera totiž musí spočívať na svedectve, a nie na dôkaze. Tí, čo chcú pochybovať, majú možnosť, ale tí, ktorí túžia po poznaní pravdy, nájdu pre vieru široký základ. Nemáme žiadne dôvody spochybňovať Božie slovo len preto, že nemôžeme porozumieť všetkým tajomstvám jeho prozreteľnosti. V prírodnom svete sme stále obklopení divmi za hranicami nášho chápania. Nemali by sme byť teda prekvapení, keď aj v duchovnom svete nachádzame tajomstvá, ktoré nevieme odhaliť. Problém spočíva len v slabosti a obmedzenosti ľudskej mysle.

Tajomstvá Biblie sú ďaleko od toho, aby boli argumentom proti nej, práve naopak, patria medzi najsilnejšie dôkazy jej božskej inšpirácie. Ak by Biblia obsahovala o Bohu len také správy, ktoré môžeme pochopiť, ak by jeho veľkosť a majestát mohli uchopiť konečné mysle, potom by neniesla neomylné dôkazy svojej božskosti. Veľkoleposť jej námetov by mala inšpirovať vieru v Bibliu ako Božie slovo. Biblia otvára pravdu primerane potrebám a túžbam ľudského srdca, udivuje a očaruje aj tie najkultivovanejšie mysle, ale pokornému a prostému objasňuje cestu života. „Ani prostoduchí tam nezblúdia.“ (Iz 35,8) Žiadne dieťa si nepopletie chodník. Zlyhať nemusí ani jeden skúmateľ, pretože pôjde v čistom a svätom svetle. Ale aj tie najjednoduchšie vyjadrené pravdy sa týkajú vznešených a ďalekosiahlych tém nekonečne presahujúcich možnosti ľudského chápania.

Sú to tajomstvá, ktoré sú zahalením jeho slávy a svojou silou presahujú skúmajúcu myseľ, no úprimného skúmateľa pravdy napĺňajú hlbokou úctou a vierou. Čím viac skúmame Bibliu, tým viac sa prehlbuje naše presvedčenie, že je to slovo živého Boha a ľudský rozum sa skláňa pred majestátom božského zjavenia. Boh chce, aby sa serióznemu skúmateľovi vždy otvárali pravdy jeho Slova. „Čo je tajné, to patrí Pánovi, nášmu Bohu; čo je zjavné, to je pre nás a našich synov až naveky.“ (ROH 5 Moj 29,29; ECAV 5 Moj 29,28) Myšlienka, že istým častiam Biblie nemožno porozumieť, viedla k zanedbávaniu niektorých jej najdôležitejších právd.

Treba často zdôrazňovať, že tajomstvá Biblie nie sú nimi preto, žeby Boh chcel pravdu ukryť, ale preto, že naša vlastná slabosť a neznalosť nás robia neschopnými pravdu pochopiť a privlastniť si ju. Obmedzenie nespočíva v jeho úmysle, ale v našich možnostiach. Boh túži po tom, aby sme práve tým častiam Písma, ktoré často zanedbávame ako nepochopiteľné, porozumeli natoľko, nakoľko to len dovoľuje prijímacia schopnosť našej mysle. „Každé písmo vdýchnuté od Boha je aj užitočné učiť, karhať, napravovať a výchovávať v spravodlivosti, aby dokonalý bol človek Boží a spôsobný na všetko dobré.“ (2 Tim 3,16.17) Pre ľudskú myseľ je nemožné vyčerpať čo len jedinú pravdu či zasľúbenie Biblie. Každá zachytáva Božiu slávu z iného uhla pohľadu, no rozlíšiť vieme len jednotlivé odrazy. Úplnosť žiary presahuje naše videnie.

Keď rozjímame o veľkých pravdách Božieho slova, dívame sa do žriedla, ktoré sa pod naším pohľadom rozširuje a prehlbuje. Jeho šírka a hĺbka presahujú naše poznanie. Takéto štúdium má oživujúcu moc. Myseľ a srdce nadobúdajú novú silu. Je to najvyšší dôkaz božskej autority Biblie. Božie slovo ako potravu pre dušu prijímame rovnako samozrejme ako chlieb pre telo. Chlieb uspokojuje potrebu našej prirodzenosti a vieme, že sa z neho tvorí krv, kosti i mozog. Rovnakému testu vystavte Bibliu. Keď sa jej princípy skutočne stali stavebnými prvkami charakteru, aké sú výsledky? Aké zmeny nastali v živote? „Staré veci pominuli a hľa, nastali nové.“ (2 Kor 5,17) V jej moci muži i ženy zlomili okovy hriešnych návykov. Zriekli sa sebeckosti. Svetáci sa zmenili na bohabojných ľudí, z opilcov sa stali triezvi a z roztopašníkov čistí ľudia.

Duše, ktoré niesli satanovu podobu, boli premenené na Boží obraz. Už len táto zmena je zázrak zázrakov. Zmena spôsobená slovom je jedným z najhlbších tajomstiev slova. Nemôžeme ju pochopiť, môžeme v ňu len veriť, tak ako ju vyhlasuje Písmo, je to „Kristus vo vás, nádej slávy“. (Kol 1,27) Poznanie tohto tajomstva nám poskytuje kľúč ku každému inému tajomstvu. Duši otvára pokladnice vesmíru a možnosti nekonečného rozvoja. Prebieha to tak, že sa nám slávou a tajomstvom Božieho písaného slova čoraz viac otvára Božia povaha. Ak by sme úplne porozumeli Bohu a jeho slovu, potom by pre nás nejestvovalo žiadne ďalšie objavovanie pravdy a žiadne väčšie poznanie. Boh by stratil svoju zvrchovanosť a človek by sa prestal rozvíjať. Vďaka Bohu, že to tak nie je. Keďže Boh je nekonečný a v ňom sú všetky poklady múdrosti, môžeme večnosť skúmať, učiť sa, a predsa nikdy nevyčerpáme bohatstvá jeho múdrosti, jeho dobrotivosti a moci.