V ústrety ženíchovi

29.03.2013 22:55

Mat 25,1-13 Kristus sedí so svojimi učeníkmi na Vrchu olív. Slnko zapadlo za horizont a oblohu zahalili večerné tiene. Pred nimi je dom, v ktorom je plno svetla ako na slávnosti. Z nedočkavosti hostí okolo domu možno usúdiť, že čoskoro príde svadobný sprievod. V mnohých oblastiach Východu sa svadobné hostiny konajú večer. Ženích prichádza po nevestu a odvádza si ju domov. Pri svetle pochodní svadobčania odchádzajú z rodičovského domu nevesty do domu ženícha, kde je pre pozvaných pripravená hostina. Ježiš pozoroval zhromaždených hostí očakávajúcich príchod svadobčanov, aby sa mohli pripojiť k slávnostnému sprievodu. Neďaleko nevestinho domu stojí desať dievčat oblečených v bielom a každá z nich má v ruke rozsvietenú lampu a nádobku na olej. Všetky túžobne očakávajú príchod ženícha.

Ten však neprichádza. Hodiny sa míňajú a čakajúci od únavy usínajú. O polnoci však počuť hlas: „Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety!“ (Mat 25,6) Tí, čo pospali, náhle sa zobudili a vstali. Videli, ako vo svetle pochodní prichádza sprievod s hudbou a spevom. Počuli hlas ženícha a nevesty. Desať družičiek si vzalo lampy a chystalo sa do sprievodu. Päť z nich si však dostatočne nenaplnilo lampy olejom. Nepredpokladali, že budú musieť tak dlho čakať, a preto si nepripravili olej do zásoby. V tiesni sa obrátili na svoje obozretnejšie družky a žiadali: „Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú!“ (Mat 25,8) Päť čakajúcich s naplnenými lampami svoje nádobky už vyprázdnili. Viac oleja už nemali, a preto odpovedali: „Nie! Aby azda nebolo málo aj nám aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si!“ (Mat 25,9) Kým si družičky šli kúpiť olej, svadobný sprievod odišiel bez nich. Päť družičiek s rozsvietenými lampami došlo do svadobnej miestnosti a dvere sa za nimi zavreli. Keď nerozvážne družičky prišli k svadobnej miestnosti, nesmeli do nej vojsť. Hostiteľ oznámil: „Nepoznám vás.“Zostali teda v temnej noci vonku na ulici. Kým Kristus hľadel na ľudí čakajúcich ženícha, povedal svojím učeníkom podobenstvo o desiatich pannách a ich zážitkom vystihol skúsenosť cirkvi žijúcej práve pred jeho druhým príchodom. Dve skupiny čakajúcich predstavujú dve triedy tých, čo vyznávajú, že čakajú svojho Pána. Nazvané sú pannami, pretože sa hlásia k čistej viere. Lampy predstavujú Božie slovo. Žalmista hovorí: „Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku“ (Ž 119,105).

Olej je symbolom Ducha Svätého. Týmto symbolom je Duch Svätý znázornený aj v proroctve Zachariáša: „Potom anjel, ktorý hovoril so mnou, ma znova zobudil ako človeka, ktorého budia zo spánku. A spýtal sa ma: Čo vidíš? Odpovedal som: Vidím svietnik celý zo zlata a navrchu má nádrž na olej; na ňom sedem lámp a sedem výleviek k lampám, ktoré sú hore na ňom. Vedľa neho sú dve olivy, jedna z pravej strany nádrže a druhá z ľavej. Vtedy som sa ozval a opýtal som sa anjela, ktorý hovoril so mnou: Čo znamenajú tieto veci, pane môj?Na to mi takto odpovedal anjel, ktorý hovoril so mnou: ... Toto je Slovo Hospodinovo Zerubábelovi: Nie vojenskou mocou ani silou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin mocností... I druhý raz som sa ho opýtal: Čo znamenajú dve olivové vetvy, ktoré cez dve zlaté rúrky vylievajú zo seba zlato? On mi odpovedal: ...To sú dvaja pomazaní, ktorí stoja pred Pánom celej zeme“ (Zach 4,1-14). Z dvoch olív vytekal zlatistý olej zlatými trubicami do svietnika a odtiaľ do zlatých lámp, ktoré osvetľovali svätyňu.Podobne dostávajú prostredníctvom svätých v Božej prítomnosti Ducha Svätého tí, čo sa posvätili Božej službe. Poslaním dvoch pomazaných je oznámiť Božiemu ľudu, že jedine nebeská milosť môže z Božieho slova urobiť sviecu našim nohám a svetlo nášmu chodníku. „Nie vojenskou mocou ani silou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin mocností“ (Zach 4,6).

V podobenstve vyšli všetky panny v ústrety ženíchovi. Všetky mali olej, lampy i olejnice. Spočiatku sa medzi nimi nejavil nijaký rozdiel. Tak je to aj s cirkvou pred druhým príchodom Ježiša Krista. Všetci veriaci poznajú Písmo, počuli posolstvo o skorom príchode Krista a s dôverou ho očakávajú. Ako je to však v podobenstve, tak je to aj teraz s nami. Čas čakania sa predlžuje, viera prechádza skúškou, a keď sa ozve volanie: „Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety!“ mnohí nebudú pripravení. Nemajú olej vo svojich nádobách. Duch Svätý nie je s nimi. Bez Božieho Ducha nám poznanie Písma svätého nepomôže, teória pravdy bez Ducha Svätého nás neoživí ani neposvätí. Človek môže poznať biblické prikázania i zasľúbenia, ale ak mu Boží Duch nevštepí pravdu do srdca, jeho povaha sa nezmení. Bez osvietenia Duchom Svätým ľudia podliehajú bludu a stávajú sa obeťami satanových pokušení.

Nerozvážne panny z podobenstva nepredstavujú pokrytcov. Vážia si pravdu, obhajujú pravdu a radi sú v spoločenstve tých, čo pravdu vyznávajú, no nepodriadili sa pôsobeniu Ducha Svätého. Nepadli na Skalu, na Ježiša Krista, preto ich povaha zostala nezmenená. Táto trieda ľudí je v inom podobenstve znázornená tvrdou kamenistou pôdou. Sú to tí, čo pohotovo prijímajú Slovo, ale neuvádzajú jeho zásady do života. Slovo nemá na nich trvalý vplyv. Duch pôsobí na srdce podľa toho, ako človek po ňom túži a ako mu dovoľuje pretvárať povahu. Ľudia znázornení nerozvážnymi pannami sú spokojní s povrchnou zmenou. Nepoznajú Boha, nezaujímajú sa o jeho povahu, nemajú s ním spoločenstvo, a preto nevedia ako mu dôverovať, ako naňho hľadieť a ako žiť. Ich bohoslužba je len holou formou. „Prichádzajú k tebe, ako sa schádza ľud, pred tebou sedia ako môj ľud, počúvajú tvoje slová, ale nebudú ich plniť. Lebo svojimi ústami ukazujú mnoho lásky, ale ich srdce túži len po zisku“ (Ez 33,31).

Apoštol Pavel pripomína, že to bude príznačnou vlastnosťou ľudí pred druhým príchodom Krista: „V posledných dňoch nastanú ťažké časy, lebo ľudia budú milovať samých seba; ...viac milujúci rozkoše ako Boha. Budú mať výzor pobožnosti, ale jej moc budú popierať“ (2 Tim 3,1-3). Títo ľudia budú v čase nebezpečenstva volať: Pokoj a bezpečnosť. Budú sa chlácholiť vidinou pokoja a na nebezpečenstvo ani nepomyslia. Keď sa preberú zo svojho omylu a zistia, čo im chýba, budú prosiť iných, aby im pomohli. V duchovnom ohľade však nikto nemôže inému poskytnúť, čo mu chýba. Boh svoju milosť ponúka každému. Posolstvo evanjelia sa stále hlása: „Kto žízni, nech príde, kto chce, nech si zadarmo naberie vody života“ (Zj 22,17). Charakter však zostáva neprenosný. Nikto nemôže veriť za iného. Nikto nemôže prijať Ducha Svätého namiesto iného, nikto nemôže dať čokoľvek zo svojej povahy niekomu inému, pretože tá je ovocím pôsobenia Ducha Svätého. V Písme čítame, že ani „Nóach, Daniel a Jób... nezachránili by ani syna ani dcéru; oni samotní by si svojou spravodlivosťou zachránili vlastný život“ (Ez 14,20).

Charakter sa prejaví v kritickej chvíli. O polnoci sa ozval krik: „Hľa ženích! Vyjdite mu v ústrety!“ a spiace panny sa zobudili. Obidve skupiny boli prekvapené, ale jedna z nich bola na takúto chvíľu pripravená, druhá nie. Tak aj dnes môže náhla a nepredvídaná pohroma alebo niečo, čo postaví človeka tvárou v tvár smrti, ukázať, či naozaj verí Božiemu sľubu. Vtedy bude zjavné, či človek žije z milosti. Veľká záverečná skúška príde na konci času milosti, kedy už bude príliš neskoro na duchovnú prípravu. V podvečer dejín sveta bdie desať panien. Všetky sa hlásia ku kresťanstvu. Každá z nich dostala pozvanie i lampu a všetky tvrdia, že slúžia Bohu. Všetky zjavne očakávajú Kristov príchod. Päť z nich sa však nepripravilo, a tie nevojdú na svadobnú hostinu, ale zostanú vonku prekvapené a vystrašené. V posledný deň budú chcieť mnohí vojsť do Božieho kráľovstva a budú vravieť: „Jedli a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach“ (Luk 13,26). „Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?“ Pán im však odpovie: „Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí“ (Mat 7,22.23). Títo ľudia za svojho života nestáli o priateľstvo s Kristom, preto nepoznajú nebeský jazyk a je im cudzia aj nebeská radosť. „Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepozná nik, len Duch Boží“ (1 Kor 2,11).

Najsmutnejšie, čo kedy smrteľníci počuli, sú slová odsúdenia: „Nepoznám vás.“ Pohrdli ste Duchom Svätým, ktorý vám jediný mohol umožniť účasť v radostnom svadobnom zástupe, a tak sa slávnosť bude konať bez vás. Jej lesk by dopadal na slepé oči a hudba by znela do hluchých uší. Prejavy lásky a radosti by nerozozvučali jasavú strunu v srdci, ktoré omámil svet. Sami ste sa vylúčili z neba, pretože ste sa nepripravili na spoločenstvo v ňom. Na stretnutie s Pánom sa nepripravíme tým, že budeme vyčkávať, kým zaznie hlas: „Hľa, Ženích!“ a až potom začneme napĺňať prázdne lampy. Nemôžeme na zemi žiť bez Krista a zároveň byť pripravení na život s ním v nebi. Opatrné panny z podobenstva mali olej v lampách i v nádobách. Ich lampy svietili rovnako jasne po celú noc a svojím svetlom prispeli na počesť ženícha. Osvecovali tmu a vyjasňovali cestu k jeho domu a k svadobnej hostine. Takto mali aj Kristovi nasledovníci šíriť svetlo v temnote sveta. Prostredníctvom Ducha Svätého sa Božie slovo stáva svetlom a mocou, ktorá premieňa život každého, kto toto slovo prijíma. Duch Svätý vštepuje do ľudských sŕdc zásady Božieho slova, a tým v nich rozvíja Božie vlastnosti.

Z Kristových nasledovníkov má vyžarovať svetlo Božej slávy – Božia povaha. Majú oslavovať Boha, osvecovať cestu k domu Ženícha, k Božiemu mestu, k svadobnej večeri Baránka. V podobenstve prišiel ženích o polnoci – keď je najväčšia tma. Tak príde aj Kristus v najtemnejšom období svetových dejín. Ako bolo za dní Nóacha a Lóta, tak bude na svete aj pred príchodom Syna človeka. Keď sa Písmo zmieňuje o tomto období, upozorňuje, že satan bude pôsobiť so všetkou mocou a „so všetkým zvádzaním k neprávosti“ (2 Tes 2,10). Jasným prejavom jeho pôsobenia je rýchlo sa šíriaca temnota, množstvo bludov, zvrátených náuk a zvodov posledných dní. Satan nielenže zotročuje svet, ale preniká aj do cirkví, ktoré vyznávajú nášho Pána, Ježiša Krista. Následkom veľkého odpadnutia bude hustá polnočná tma. Pre Boží ľud to bude noc skúšky, plaču a prenasledovania pre pravdu. V tejto temnej noci však zažiari svetlo.

Boh spôsobí, aby „z temnôt zažiarilo svetlo“ (2 Kor 4,6). Keď „zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami. Boh povedal: Buď svetlo! a bolo svetlo“ (1 Moj 1,2.3). Tak aj v noci duchovnej tmy zaznie Božie slovo: „Buď svetlo!“ Pán hovorí svojmu ľudu: „Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou“ (Iz 60,1). Písmo hovorí: „Tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vzchádza Hospodin a jeho sláva sa zjavuje nad tebou“ (Iz 60,2). Svet zahaľuje temnota plynúca z nepochopenia Boha. Ľudia zaznávajú i jeho povahu. Predstavujú a vysvetľujú si ju nesprávne. Dnes treba hlásať Božie posolstvo, ktoré posväcuje svojím vplyvom a zachraňuje svojou mocou. Ľuďom treba priblížiť Boží charakter. Do temnoty sveta musí preniknúť svetlo Božej slávy, svetlo jeho dobroty, milosti a pravdy.

O tomto diele píše prorok Izaiáš: „Vystúp na vysoký vrch, Sion, hlásateľ radostnej zvesti, hlasno zvolaj, Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti! Hlasno volaj, neboj sa, povedz júdskym mestám: Ajhľa, Boh váš! Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou, jeho rameno zasahuje: Hľa, jeho mzda je pri ňom a jeho odmena je pred ním“ (Iz 40,9.10). Tí, čo očakávajú Ženícha, majú ľuďom povedať: „Hľa, váš Boh!“ Posledné lúče milostivého svetla, posledné posolstvo milosti, ktoré treba oznámiť svetu, v tom sa zjavuje Boží láskyplný charakter. Božie deti majú zjavovať slávu nebeského Otca a dosvedčiť svojím životom a povahou, čo pre nich vykonala Božia milosť. Svetlo Slnka spravodlivosti, ktorým je Kristus, sa má prejaviť v dobrých skutkoch, v slovách pravdy a v posvätenom konaní. Kristus, odblesk Otcovej slávy, prišiel ako svetlo sveta. Prišiel ľuďom predstaviť Boha. Čítame o ňom, že bol pomazaný „Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dobre robil“ (Sk 10,38). V nazaretskej synagóge povedal: „Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma oznámiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť a vyhlásiť milostivý rok Pánov“ (Luk 4,18.19).

Toto dielo zveril aj svojim učeníkom. Povedal: „Vy ste svetlo sveta... Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Mat 5,14.16). O tomto diele prorok Izaiáš napísal: „Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou“ (Iz 58,7.8). Počas noci duchovnej temnoty má cirkev vyžarovať svetlo Božej slávy tým, že bude dvíhať utláčaných a potešovať zarmútených. Všade naokolo počuť nárek nad utrpením sveta, všade sú ľudia chudobní a zúfalí. Našou povinnosťou je odstraňovať túto biedu a zmierňovať bolesť postihnutých. Skutočná pomoc bude účinnejšia než kázanie. Máme sýtiť hladných, odievať nahých a poskytnúť prístrešie ľuďom bez domova. Sme však povinní vykonať ešte viac. Duchovné potreby ľudí môže uspokojiť len Kristova láska. Ak Kristus prebýva v nás, naše srdce bude plné Božieho súcitu. Otvoria sa zapečatené pramene pravej kresťanskej lásky. Pán od nás žiada, aby sme trpiacich nielen obdarovali, ale aby sme boli k nim aj prívetiví, aby sme ich povzbudili slovami nádeje a podali im priateľskú ruku. Keď Kristus uzdravoval chorých, kládol na nich ruky. Taký bezprostredný vzťah máme mať aj my k tým, ktorým chceme pomôcť. Mnohí ľudia už stratili nádej.

Vráťte im slnečný jas. Mnohí stratili odvahu. Povzbuďte ich slovami útechy. Na mnohé bolesti duše nejestvuje pozemský balzam a žiaden lekár ich nevie uzdraviť. Modlite sa za nich a priveďte ich k Ježišovi. Povedzte im, že „v Gileáde je balzam“ a že je tam aj „Lekár“ (pozri Jer 8,22). Svetlo je požehnaním pre celý vesmír a svojím dobrodením ovlažuje aj náš nevďačný a skazený svet. Tak isto pôsobí aj „Slnko spravodlivosti“. Temnotu hriechu, žiaľ a bolesť, ktorá obklopuje celú zem, má odstrániť posolstvo o Božej láske. Svetlo z Božieho trónu má osvietiť všetkých ľudí bez ohľadu na ich postavenie, farbu pleti či náboženské presvedčenie. Posolstvo nádeje a milosti sa má dostať do všetkých končín zeme. Kto chce, môže prijať Božiu moc, zmieriť sa s Bohom a Boh s ním. Pohania už nemusia žiť v hustej temnote.

Tma sa rozplynie pred jasnými lúčmi „Slnka spravodlivosti“ a peklo stratí svoju moc. Nikto však nemôže dať, čo nemá. Ľudské úsilie samo osebe nič nezmôže v Božom diele. Nikto sa vlastným pričinením nemôže stať nositeľom Božieho svetla. Stále jasne žiariace svetlo vo svätyni udržiaval zlatý olej, ktorý vlievali nebeskí poslovia do zlatých trubíc, cez ktoré vtekal do zlatej nádoby a odtiaľ do lámp sedemramenného svietnika. Človek môže šíriť svetlo jedine vtedy, keď je pod stálym vplyvom Božej lásky. Do sŕdc, ktoré sú vierou spojené s Bohom, prúdi zlatý olej lásky. Svedčia o tom šľachetné činy a úprimná služba Bohu. V nesmiernom dare Ducha Svätého sú obsiahnuté všetky nebeské zdroje. Boh nie je príčinou toho, že ľudia dostávajú len časť z hojných prúdov jeho milosti. Keby všetci chceli prijať Božieho Ducha, všetci by ho dostali vrchovatou mierou. Každý sa môže stať sprostredkovateľom pokladov Božej milosti a prinášať Kristovo nevyčerpateľné bohatstvo.

Svet nepotrebuje nič tak naliehavo ako prejavy Spasiteľovej lásky prostredníctvom ľudí. Celé nebo čaká na tých, ktorí by ľuďom sprístupnili olej Ducha Svätého, aby sa im stal zdrojom radosti a požehnania. Kristus sa všestranne postaral o to, aby sa jeho cirkev stala premeneným telom, ktoré osvecuje svetlo sveta, a aby mala slávu Immanuela. Chce, aby každý kresťan žil v duchovnom ovzduší svetla a pokoja a aby sa jeho radosť prejavovala v našom živote. Dôkazom prítomnosti Ducha Svätého v nás budú skutky lásky. Prostredníctvom človeka oddaného Božej službe bude plnosť Božej moci pôsobiť na iných. Slnko spravodlivosti má „uzdravenie pod svojimi krídlami“ (ROH Mal 4,2; ECAV Mal 3,20). Z každého posväteného učeníka má vyžarovať životodarný vplyv, ktorý prebúdza odvahu, užitočnosť a skutočné uzdravenie. Viera v Ježiša Krista znamená viac než len odpustenie hriechov. Tie sú celkom odstránené a prázdnotu po nich vypĺňajú dary Ducha Svätého. Je to Božie osvietenie, radosť v Bohu. V srdci, v ktorom je prítomný Kristus, nieto miesta pre sebectvo, je čisté a oslobodené od hriechov. Život veriaceho človeka odzrkadľuje Božiu slávu, úplnosť a dokonalosť plánu spasenia. Prijať Spasiteľa znamená získať dokonalý pokoj, dokonalú lásku a dokonalú istotu. Práca a pôvab Kristovej povahy, ktorá sa prejavuje v živote veriaceho, svedčí o tom, že Boh skutočne poslal svojho Syna, aby spasil svet. Nehovorí svojim nasledovníkom, aby sa snažili sami od seba svietiť. Vraví: Nech vaše svetlo svieti. Ak ste totiž prijali Božiu milosť, prijali ste svetlo a ono je vo vás. Odstráňte prekážky a Božia sláva sa zjaví. Svetlo zažiari, prenikne temnotu, odstráni ju a vy budete šíriť jeho jas v dosahu svojho vplyvu.

Zjavenie Božej slávy v nás priblíži ľuďom nebo natoľko, že nebeská krása bude vyžarovať z každého, kto prijal Spasiteľa. Kristova sláva zaujme a ovplyvní iných. Takto získaní ľudia budú vďačne chváliť a velebiť veľkého Darcu. „Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou“ (Iz 60,1). Toto posolstvo patrí tým, čo sa pripravujú uvítať Ženícha. Kristus prichádza s veľkou mocou a slávou. Príde v sláve Otca a so všetkými svätými anjelmi. Celý svet sa bude ponárať do temnoty, no v príbytkoch svätých bude svetlo. Oni prví postrehnú jas i jeho druhého príchodu. Z jeho velebnosti bude žiariť čisté svetlo. Tí, čo mu slúžili, budú obdivovať svojho Vykupiteľa. Kristovi nasledovníci sa budú radovať, ale tí, čo ho odmietli, budú pred ním utekať. Keď patriarcha Jób smel zrakom viery zahliadnuť druhý príchod Krista, povedal: „Moje oči, nie cudzie ho uvidia“ (Jób 19,27).

Kristus bol svojim verným nasledovníkom stálym sprievodcom a dôverným priateľom. Žili v úzkom spoločenstve s Bohom. Osvecovala ich Božia sláva. Vyžarovali svetlo poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. Pri jeho druhom príchode sa budú radovať z plnej veleby jeho kráľovského majestátu. Pripravili sa pre život v nebi, pretože nebo má každý z nich vo svojom srdci. So zdvihnutou hlavou, s jasnými lúčmi Slnka spravodlivosti, ktoré ich osvecuje a s radosťou blížiaceho sa vykúpenia vychádzajú v ústrety Ženíchovi a volajú : „Toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nám pomôže“ (Iz 25,9).  „Počul som akoby hlas veľkého zástupu a akoby hlas mnohých vôd, a akoby hlas mocných hromov, ktorý volal: Haleluja, lebo začal kraľovať Pán, náš Boh vševládny: Radujme sa, plesajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho žena sa pripravila... Povedal mi: Napíš: Blahoslavení sú tí, ktorí sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu“ (Zj 19,6-9). „On je Pánom pánov a Kráľom kráľov, a s ním povolaní, vyvolení a verní“ (Zj 17,14).