Nauč sa milovať tak, ako miluje Boh
Teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska. (1 Kor 13,13)
Kto opíše puto Božej lásky? Kto je schopný vyjadriť jej vznešenú krásu? Neopísateľná je výška, do ktorej nás ona povznáša. Láska nás spája s Bohom, láska zakrýva množstvo hriechov, láska všetko znáša, všetko pretrpí. V láske nie je nič úzkoprsého, nič vystatovačného. Láska nepozná rozkol, láska sa neprotiví, láska robí všetko v súlade. V láske dosahujú vyvolení Boží dokonalosť. Bez lásky sa Bohu nič neľúbi. V láske sa nás Pán ujal. Na základe lásky, ktorú mal k nám, vylial náš Pán Ježiš Kristus za nás podľa Božej vôle svoju krv, vydal svoje telo za naše telá a svoju dušu za naše duše. Hľa, milovaní, aká veľká a obdivuhodná je láska! Jej plnosť je neopísateľná. Kto sa môže v nej nachádzať okrem tých, ktorých Boh pokladá za hodných? Vyprosme a vyžiadajme si teda od jeho zhovievavosti, aby sme aj my žili v láske bez všetkej ľudskej straníckosti, aby sa nám nemuselo nič vyčítať.
Všetky pokolenia od Adama až po dnešný deň pošli, už nie sú tu. Tí však, ktorí sa z Božej milosti stali dokonalými. Sú na mieste pripravenom pre nábožných, a zjavia sa v sláve, keď sa zjaví Kristus v sláve svojho kráľovstva. Veď či nespočíva Nebo a blažený život Boha práve v Láske? A neznamená potom prijatie Božieho života, a prijatie Neba ako svojho domova a prijatie seba za Božieho syna práve toto rozhodnutie stať sa láskou tak, ako je láskou Boh? Ale áno…Spása mi už patrí – ale ja sa ju ešte musím naučiť žiť! Boh nám spásu daroval a je isto a neodvolateľne naša. Niet na svete človeka, ktorému by Boh spásu uprel. Lenže pravdou je aj to, že Peklo je plné ľudí, ktorým síce Nebo právom Božej Lásky neodvolateľne patrí, ale nikdy tomu neuverili a nikdy sa nenaučili žiť Boží model Života v Nebi. A tak, proti Božej vôli, v Nebi nežijú. Sú stratení. Zatratení…
Blažení sme, najmilší, keď v milujúcom súlade plníme Božie príkazy, aby sa nám skrze lásku odpustili hriechy. Lebo je napísané: Blažení, ktorým sa odpustili neprávosti a hriechy sa im zakryli; blažený muž, ktorému Pán hriech nezapočíta, v ktorého ústach niet lži. Ak veríme, že Boh nám dal moc stať sa Božími deťmi; ak veríme, že Boh nám daroval Nebo a urobil nás svojimi dedičmi; ak veríme, že tento svet je len tieňom skutočnej Vlasti v Nebi a tento život je len akýmsi tieňom skutočného a plného Života, ku ktorému smerujeme; a ak veríme, že naša schopnosť žiť v Nebi, ktoré nám už patrí a žiť v ňom onen Boží Život, ktorý nám Boh už daroval a ku ktorému nás pozval, že naša schopnosť toto všetko žiť je limitovaná jedine našou ochotou stať sa láskou a osvojiť si Boží život lásky, čo potom z tohto vyplynie?
Čo urobíme? Začneme si zachraňovať pozemský život, keď vieme, že až po ňom začína ten skutočný Život, ten Boží? Začneme sa trápiť kvôli uznaniu a oceneniu a kvôli kritike a hane a just aj ublíženiu v tomto svete, o ktorom vieme, že je vlastne akoby ničím v porovnaní so Svetom, ku ktorému smerujeme? Začneme proste žiť a konať tak, akoby jediný život bol ten, čo práve žijeme a jediný domov ten murovaný, v ktorom práve bývame a jediným poslaním a zmyslom života vydobyť si čo najväčšie uznanie sveta a nahrabať čo najviac majetku, a užiť si čo najviac mizernej a nudnej svetskej zábavy, lebo okrem toho už ničoho iného niet? Keby hej, tak by sme boli najväčší hlupáci na tomto svete! Naopak, na základe svojej VIERY a NÁDEJE nám vyplynie len jediný možný záver:
ZMYSLOM NÁŠHO ŽIVOTA NA TEJTO ZEMI JE LEN JEDNO – NAUČIŤ SA ŽIŤ NOVÝ ŽIVOT BOŽÍCH SYNOV A DCÉR, ŽIVOT, KTORÝ JE LÁSKOU. NAŠIM JEDINÝM POSLANÍM A POVINNOSŤOU JE NAUČIŤ SA MILOVAŤ TAK, AKO MILUJE BOH.
Ježiš hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ (Jn 13,34). A inde zase hovorí: „Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.“ (Lk 6,35). Jediným zmyslom nášho života na tejto zemi je naučiť sa takto milovať. A VIERA s NÁDEJOU nás k tejto Láske nielen neomylne vedú, ale zároveň aj uschopňujú! Vďaka viere a vďaka nádeji sme znova slobodní, sme znova uzdravení, ba viac, sme naplnení Božím Duchom a Božou Láskou (Rim 5,5). A v sile tejto Božej Lásky, ktorej sme uverili a na ktorej sme postavili svoju životnú perspektívu, svoju nádej, v sile tejto Lásky sme konečne aj my nielen ochotní, ale aj schopní milovať, presne podľa slov Písma: „My milujeme, pretože on prvý miloval nás.“ (1 Jn 4,19).
Naša schopnosť milovať rozhoduje o tom, či v Nebi – ktoré nám Boh už daroval – budeme žiť Božím životom, alebo či si ho naopak vôbec neužijeme a skončíme v Pekle sebeckého života, ktorý sme si osvojili v minulosti od tohto sveta… Preto je Láska PODMIENKOU ujatia sa svojho Nebeského dedičstva. Potvrdzuje to Božie slovo, ktoré hovorí: „ Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ (1 Kor 13,1-3). To preto, lebo čo z toho, že nám patrí Nebo a právo na Boží život v Nebi, ak sa tohto dedičstva nikdy neujmeme a nikdy sa ho nenaučíme žiť? A ono spočíva práve v láske… Preto je láska poznávacím znakom kresťana, presne podľa slov Ježiša: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13,35)
Kresťan je človek, ktorý verí, že ho Boh bezvýhradne miluje. Verí, že ho Boh adoptoval za svojho syna a dediča. Kresťan je človek, ktorý verí, že Boh mu už daroval Novú vlasť v Nebi a pozval ho k novému Životu v Nebi a v spoločenstve Trojice. K tomuto cieľu smeruje a tam už teraz spočíva jeho srdce. Kresťan je nakoniec človek, ktorý si jasne uvedomuje, že tento pozemský život je iba škola a príprava na plný Život v Nebi. A táto príprava spočíva v tom, že sa učí milovať ako Boh a konať ako Boh a byť tak vo všetkom dokonalý ako je dokonalý Boh, vo svojej láske a dobrote. Maturitou kresťana je potom ochota položiť z lásky svoj život. Presne tak, ako to urobil Ježiš. Veď nie nadarmo Božie slovo hovorí: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“ (1 Jn 3,16). A tak tieto tri veci, VIERA, NÁDEJ a LÁSKA sú tým čo robí život človeka kresťanským!
Voľné spracované podľa kázne Svätého Klementa Rímskeho a podľa témy Piliere kresťanstva na www.inky.sk