Obraz budúcej slávy

13.04.2013 23:32

V najtemnejších dňoch dlhého boja Kristovej cirkvi proti mocnostiam temna Boží ľud dostáva zjavenie o Hospodinovom večnom úmysle. Tento ľud sa smel podívať ponad terajšie skúšky a zahliadnuť budúce víťazstvo, keď boj už bude skončený a vykúpení vojdú do zasľúbenej zeme. Tieto výjavy budúcej slávy zobrazené Božou rukou by si mala Božia cirkev ceniť aj dnes, keď sa spor vekov rýchlo blíži k záveru a keď sa sľúbené požehnania čoskoro uskutočnia v celej svojej plnosti. Cirkev dostala mnoho útešných posolstiev od dávnych prorokov.

Izaiáš počul Boží príkaz: „Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš!“ (Iz 40,1) a súčasne dostal aj vzácne videnia, ktoré boli nádejou a útechou veriacich vo všetkých nasledujúcich stáročiach. Spoľahlivé Božie zasľúbenia boli vždy posilou veriacim, ktorých ľudia nenávidia, prenasledujú a za nič nemajú. Veria, že príde čas, keď Boh svojej cirkvi splní uistenie: „Urobím ťa naveky dôstojným, radosťou pre všetky pokolenia“ (Iz 60,15). Častým údelom bojujúcej cirkvi sú tvrdé skúšky a súženia. Cirkev však bez boja nezvíťazí. „Chlieb biedy“ a „voda súženia“ (Iz 30,20) – to je spoločný údel všetkých; no nikto z tých, ktorí sa spoliehajú na jediného Vysloboditeľa, nebude porazený. „Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó Jákob, tvoj Tvorca, ó Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné dal som za teba Egypt, Kúš a Sebu namiesto teba, pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život“ (Iz 43,1-4).

Boh vie odpúšťať a prostredníctvom zásluh nášho ukrižovaného a vzkrieseného Pána odpúšťa hojne a ochotne. Izaiáš počul Hospodina, ako svojim vyvoleným vraví: „ Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať. Pripomeň mi to a súďme sa spolu; ty rozprávaj, aby si sa ukázal spravodlivým!“ „Tak poznáš, že ja som Hospodin, tvoj Záchranca a tvoj Vykupiteľ, Mocný Jákobov“ (Iz 43,25.26; 60,16). Prorok povedal, že Hospodin „odstráni potupu svojho ľudu.“ „Budú ich volať: Svätý ľud, Vykúpenci Hospodinovi.“ Boh rozhodol, že im dá „veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha, chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil“ (Iz 5,8; 62,12; 61,3). „Prebuď sa, prebuď sa, obleč svoju silu, Sion; obleč si svoj skvostný šat Jeruzalem, mesto posvätné! Lebo nevojde už viac do teba neobrezaný a nečistý. Stras zo seba prach, povstaň, ty zajatý Jeruzalem; uvoľni putá na svojom hrdle, ty zajatá dcéra Sion!“ „Ty biedna, zmietaná, bezútešná! Pozri, tvoje základné kamene položím na drahokamy a tvoje základy na zafíry. Rubínom obložím tvoje cimburia, tvoje brány karbunkulom a celé tvoje územie vzácnymi kameňmi. Všetci, ktorí ťa budujú, budú poučení Hospodinom a hojný bude pokoj tvojich synov. Budeš upevnená spásou, vzdialená budeš útlaku, lebo sa nemusíš báť; ty hrôzy vzdialená, lebo sa k tebe nepriblíži. Ak ťa napadnú, nebude to odo mňa, kto ťa napadne, padne v boji proti tebe. Pozri, ja som stvoril kováča, ktorý rozduchuje uhlie v ohni, a vyrába zbraň rozličného druhu, lež ja som stvoril i zhubcu, aby kazil.  Nijaká zbraň, zhotovená proti tebe, nebude úspešná. Každý jazyk, ktorý sa zdvihne proti tebe k súdnemu výroku, ty zatratíš. Toto je údel sluhov Hospodinových a ich spása odo mňa – znie výrok Hospodinov“ (Iz 52,1.2; 54,11-17). Cirkev pôjde do svojho posledného boja zaštítená pancierom Kristovej spravodlivosti. „Krásna ako spln mesiaca, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou“ (Pies 6,10) vyjde do celého sveta. Bude víťaziť a zvíťazí. Pre cirkev bojujúcu proti mocnostiam zla bude najtemnejšou tá chvíľa, po ktorej príde konečné vyslobodenie. Kto verí v Boha, báť sa nemusí, lebo keď „dych ukrutníka“ bude ako búrka proti múru, vtedy bude Boh svojej cirkvi „pevnosťou chudobnému v jeho súžení, prístreším pred lejakom“ (Iz 25,4).

Vyslobodenie v tento deň je prisľúbené len spravodlivým. „Ľakajú sa hriešnici na Sione, triaška zachvátila bohaprázdnych: Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? Ten, kto chodí v spravodlivosti a hovorí úprimne, pohŕda ziskom z útlaku, kto odmieta dlaňami dotknúť sa úplatku, kto si zapcháva uši, aby nepočul o krvnej vine, kto si zatvára oči, aby sa nepozeral na zlo, ten bude bývať na výšinách, skalné pevnosti mu budú útočiskom, dostane svoj chlieb a jeho voda bude stála“ (Iz 33,14-16). Hospodin hovorí svojim verným: „Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a zavri svoje dvere za sebou; schovaj sa na malú chvíľu, dokiaľ neprejde hnev, lebo Hospodin vychádza zo svojho miesta, aby potrestal neprávosť obyvateľov zeme“ (Iz 26,20.21).

Noví poslovia s darom Ducha Svätého smeli vo videní uzrieť, ako sa zľakli tí, ktorí nie sú pripravení v pokoji sa v deň súdu stretnúť so svojím Pánom. „Hospodin spustoší zem a vyplieni ju; rozvráti jej povrch a rozptýli jej obyvateľov..., veď prestúpili zákony a prekročili ustanovenia, zrušili večnú zmluvu. Preto kliatba zožiera zem a jej obyvatelia pykajú za svoje viny... utíchla veselosť bubnov; prestalo hučanie plesajúcich, stíchla veselosť citary“ (Iz 24,1-8). „Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemohúceho... semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sú zborené, lebo obilie sklamalo. Ach, ako vzdychá dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.“ „Vyschol vinič a figovník zvädol, granátovník, palma i jabloň, všetky poľné stromy uschli, lebo uschlo, z čoho mali ľudia radosť“ (Joel 1,15-18.12). Jeremiáš pri pohľade na pustošenie v poslednom období dejín zeme volá: „Hruď moja, hruď moja, bolesťou sa zvíjam..., nemôžem mlčať,  lebo ja počujem zvuk trúby, vojnový poplach. Skazu za skazou hlásia, lebo hynie celá krajina“ (Jer 4,19.20). O dni Božej pomsty Izaiáš hovorí: „Pokorená bude pýcha človeka a ponížená povýšenosť ľudí, lebo Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň a bôžikovia celkom zaniknú...

V ten deň človek zahodí krtom a netopierom svojich strieborných bôžikov i svojich zlatých bôžikov, ktoré mu zhotovili, aby sa im klaňal; aby vliezol do skalných trhlín a do bralných roklín z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou“ (Iz 2,17-21). O tomto čase premeny a pokorenia ľudskej pýchy podáva Jeremiáš toto svedectvo: „Pozrel som na zem, a beztvárna je a pustá; aj na nebesá, ale ich svetla nebolo. Pozrel som na vrchy, a chveli sa, i všetky kopce sa klátili. Pozrel som, a nebolo človeka, a všetko nebeské vtáctvo uletelo. Pozrel som, a ovocný sad bol púšťou a všetky jeho mestá sa zrúcali pred Hospodinom, pred jeho pálčivým hnevom.“ „Beda, lebo veľký je to deň, niet mu podobného! Je to čas súženia pre Jákoba, ale bude vyslobodený z neho“ (Jer 4,23-26; 30,7). Deň hnevu, ktorý postihne Božích nepriateľov, je dňom konečného vyslobodenia Božej cirkvi. Prorok hovorí: „Posilnite ochabnuté ruky, upevnite klesajúce kolená! Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Pozrite, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni vás“ (Iz 35,3.4). „Pohltená bude smrť naveky a Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre a z celej zeme odstráni potupu svojho ľudu; lebo to Hospodin povedal“ (Iz 25,8).

Prorok pri pohľade na príchod Pána Slávy z neba so svätými anjelmi, aby zhromaždil ostatky cirkví zo všetkých národov zeme, počul, ako všetci čakajúci s jasotom volajú: „V ten deň povedia: Toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nám pomôže! Toto je Hospodin, v neho sme dúfali, plesajme a radujme sa z jeho pomoci!“ (Iz 25,9). Počuť hlas Božieho Syna, ktorý oslovuje svätých, ktorí odpočívajú v hroboch. Prorok pri pohľade na to, ako vychádzajú zo žalára smrti a hrobu, volá: „Tvoji mŕtvi budú žiť, mŕtve telá vstanú, precitnú a jasať budú tí, ktorí bývajú v prachu; veď tvoja rosa je rosou svetla a zem zrodí duchov zomretých“ (Iz 26,19). „Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia sa uši hluchých. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá“ (Iz 35,5.6). Prorok v duchovnom videní pozoruje, ako tí, ktorí zvíťazia nad hriechom a nad hrobom, budú šťastní v prítomnosti svojho Stvoriteľa. Budú sa smieť s ním zhovárať tak voľne, ako sa človek zhováral s Bohom na začiatku. Pán ich vyzýva: „Jasajte a radujte sa na večné veky z toho, čo stvorím. Lebo stvorím Jeruzalem na plesanie a jeho ľud na radosť. Zajasám nad Jeruzalemom a zaradujem sa nad svojím ľudom, a nebude v ňom už počuť hlas plaču ani volania o pomoc.“ „Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené“ (Iz 5,18.19; 33,24). „Lebo na púšti vytrysknú vody a potoky na stepi. Horúci piesok sa zmení na jazero, prahnúca zem na vodné žriedla... Namiesto tŕnia vzrastie cyprus, namiesto hložia vzrastie myrta...“ „Bude tam hradská a cesta; tá sa bude volať Svätou cestou. Nečistý po nej neprejde – len ľud jeho pôjde po nej – na nej ani blázni nezablúdia“ (Iz 35,6.7; 55,13; 35,8). „Hovorte k srdcu Jeruzalema a prevolávajte mu, že skončila sa jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy“ (Iz 40,2). Prorok pri pohľade na vykúpených svätých, zbavených hriechov a akýchkoľvek známok zlorečenstva, vo vytržení volá: „Radujte sa s Jeruzalemom a jasajte v ňom všetci, ktorí ho milujete. Radostne plesajte s ním všetci“ (Iz 66,10). „Nebudú počuť o útlaku v tvojej krajine ani o pustošení a skaze na tvojom území. Svoje hradby nazveš Spásou a svoje brány Chválou. Slnko ti už nebude svetlom vo dne a nebude ti svietiť svit mesiaca, ale Hospodin bude tvojím večným svetlom a tvoj Boh bude tvojou slávou. Tvoje slnko už nezapadne a tvoj mesiac už nebude ubúdať, lebo Hospodin bude tvojím večným svetlom a skončia sa dni tvojho smútku. V tvojom ľude všetci budú spravodliví, oni na večnosť zdedia krajinu ako výhonok mojej výsadby, dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim“ (Iz 60,18-21). Prorok počul také tóny hudby a spevu, aké okrem v Božích videniach nepočulo nijaké ucho smrteľníka, ba na aké nikto nikdy ani nepomyslel. „Vyslobodení Hospodinovi sa vrátia, prídu na Sion s plesaním a večná radosť bude na ich tvárach. Dosiahnu rozkoš a radosť a zmizne žiaľ i vzdychanie.“ „Dajú sa do spevu a tanca: z teba mi všetko pramení.“ Budú tam speváci a hudobníci. „Oni pozdvihnú svoj hlas a zvučne zaplesajú nad velebou Hospodinovou“ (Iz 35,10; 51,3; podľa Ž 87,7; Iz 24,14).

Vykúpení sa budú na novej zemi zaoberať a tešiť tým, čo na začiatku obšťastňovalo Adama a Evu. Bude to opäť rajský život,  život v záhrade a na poli. „Budú stavať domy a bývať v nich, vysadia vinice a jesť budú ich ovocie. Nebudú stavať, aby iný býval, nebudú sadiť, aby iný jedol, lebo vek môjho ľudu bude ako vek stromu a moji vyvolení užijú výsledok práce svojich rúk“ (Iz 65,21.22). Tam sa rozvinie každá telesná, duševná i duchovná schopnosť. Tam sa uskutočnia tie najskvelejšie diela, splnia sa tie najvznešenejšie túžby a dosiahnu najvyššie ciele. A stále sa budú objavovať a dosahovať nové výšiny, obdivovať nové divy, poznávať nové pravdy, skúmať nové záhady, čím sa budú rozvíjať telesné, duševné i duchovné schopnosti. Proroci, ktorí to všetko smeli vidieť, chceli pochopiť plný význam toho všetkého.

Vypytovali sa a usilovne hľadali odpoveď. „Skúmali, na ktorý a na aký čas oznamoval Kristov Duch, ktorý v nich prebýva... Bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúži tým, čo sa vám teraz zvestuje skrze hlásateľov evanjelia v Duchu Svätom, poslanom z neba“ (1 Pet 1,11-12). Pre nás, čo žijeme tesne pred naplnením toho všetkého, majú tieto obrazy budúcich udalostí hlboký význam. Ide totiž o udalosti, na ktoré veriaci čakajú, po ktorých túžia a o ktoré sa modlia odvtedy, čo naši prví rodičia opustili raj. Milý spolupútnik, ešte stále žijeme v tieňoch a zmätkoch pozemského lopotenia; čoskoro sa však zjaví náš Spasiteľ a prinesie vyslobodenie a odpočinutie. Hľaďme vierou na budúcu blaženosť, ako ju načrtla Božia ruka! Ten, ktorý zomrel za hriechy sveta, doširoka otvára brány Raja všetkým, ktorí v neho veria.

Čoskoro sa boj skončí a príde víťazstvo. Čoskoro uvidíme toho, na ktorého sa upínajú naše nádeje na večný život. V jeho prítomnosti sa nám budú skúšky a utrpenia tohto života javiť ako malicherné. Predchádzajúce veci „sa už nebudú spomínať, ani na myseľ neprídu“. „Preto nezavrhujte svoju dôveru, lebo tú čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli zasľúbenie. Lebo už len krátko, iba chvíľočka a príde ten, ktorý má prísť, a nebude meškať.“ „Izrael bude zachránený... večitou spásou. Nevyjde na hanbu ani na posmech na večné veky“ (Iz 65,17; Žid 10,35-37; Iz 45,17).

Hľaďte, stále hľaďte hore a utvrdzujte sa vo viere! Nech vás táto viera sprevádza úzkou cestou, ktorá vedie k bránam mesta do veľkej, slávnej a bezmedznej budúcnosti, ktorá čaká na vykúpených. „Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil“ (Jak 5,7.8). Zástupy spasených nebudú poznať iný zákon než zákon nebeský. Všetci budú tvoriť šťastnú, svornú rodinu, oblečenú v rúchu chválorečenia a vďačnosti. Nad nimi budú prespevovať „ranné hviezdy“ a „synovia Boží“ budú plesať radosťou, keď Boh a Kristus spolu vyhlásia: „Nebude už hriechu, nebude už smrti.“ „Každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár – hovorí Hospodin.“ „A zjaví sa tam Hospodinova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie, lebo sa ozvali ústa Hospodinove.“ „Hospodin dá vyklíčiť spáse a chvále pred všetkými národmi.“ „V ten deň bude Hospodin zástupov krásnou korunou a ozdobným vencom pre zvyšok svojho ľudu.“ „Áno, Hospodin poľutuje Sion, poľutuje všetky jeho sutiny, jeho púšť urobí podobnou Edenu a jeho pustinu Hospodinovej záhrade.“ „Bude jej daný skvost Libanonu, nádhera Karmelu a Šárona.“ „Už ťa nebudú volať Opustená a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená, lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu, a tvoju krajinu Vydatá... Ako si vezme mladú pannu, tak si ťa vezme tvoj Staviteľ, a ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude tvoj Boh“ (Iz 66,23; 40,5; 61,11; 28,5; 51,3; 35,2; )