Stojíš pri kríži alebo pri Kristovi?
Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. (Lukáš 23, 33-36)
Vojaci kričali: „Ty si Kráľ Židov, zachráň sám seba.“ Nábožní vodcovia vraveli: „Zachránil iných, nech zachráni seba.“ Ľudia, ktorí sa prišli pozrieť na ďalšie utrpenie na kríži hovorili: „Ak si Syn Boží, zostúp z kríža.”
Ťažké slová. Cynické a plné nenávisti. Či nestačilo, že bol pribitý na kríž? Či nestačilo, že bol bičovaný a že mu tŕnie rozodieralo hlavu? Či nestačilo, že bol považovaný za zlodeja? Niektorým to stále nestačilo a museli Ho raniť ešte aj slovami.
Vojaci hádžu kocky, hrajú o Ježišovo rúcho, zaujímajú sa len o svoj zisk. Krv tečie, žiada sa Mu uhasiť smäd, trpí bolesť... Všetci boli blízko pri kríži a predsa boli tak ďaleko od Krista.” Ale či sme my iní? Všetci stojíme pri kríži, len otázka znie, stojíme pri Kristovi?
Hra, ktorú vojaci hrali a hra, ktorú hráme my, je veľmi podobná. Tá podobnosť vzbudzuje hrôzu. Čo si Ježiš myslel? Čo si myslí dnes? Ešte dodnes sa kocka hádže. Stojíš pri Kristovi alebo pri kríži a hráš o Jeho rúcho?
Pane Ježišu, často krát o sebe prehlasujeme, že sme kresťania, ale svojimi hriechmi Ťa znova a znova pribíjame na kríž. Hráme kocky o Tvoje rúcho, privlastňujeme si Tvoje zásluhy, túžime po Tvojej sláve a moci, namiesto toho, aby sme v pokore pokľakli pod Tvoj kríž a vyznávali, že Ty si skutočne Boží Syn, ktorý zomrel za naše hriechy. Odpusť nám to a daj nám silu odolávať pokušeniu diabla. Pomôž nám vzdať sa pýchy a nauč nás žiť v poslušnosti a pokore. Amen