Ako sa správaš k svojim rodičom?
„Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh!“ (Exodus 20,12)
Mladý muž sedel pred svojim domom a čítal noviny. Jeho otec, veľmi starý muž, sedel neďaleko a pozeral sa do záhrady. Začal strácať pamäť a schopnosti zraku a sluchu. Zrazu prišiel vták a sadol si na blízky strom. Otec sa spýtal: „Synu, čo je to?“ Syn sa pozrel a odpovedal: „Oci, to je vrana.“ Otec zopakoval svoju otázku: „Čo je to?“ Syn si myslel, že otec nepočul jeho odpoveď, a tak zopakoval hlasnejším tónom: „To je vrana!“ Starec znova zopakoval rovnakú otázku. Syn nahnevane zopakoval svoju odpoveď ešte hlasnejšie. Potom sa otec znova spýtal: „Čo je to?“ Mladý muž na plné hrdlo zakričal: „Nerozumieš? Koľkokrát som ti to povedal? Je to len vrana!“ S týmito slovami vstal zúrivý syn zo stoličky, prudko hodil noviny na zem a v nekontrolovateľnom hneve utiekol do domu. Starý muž tam ešte nejaký čas sedel a s trasúcimi sa nohami sa vrátil do svojej izby. Otvoril svoj starý kufrík a zistil, že v ňom má starý denník, kde si zaznamenával všetky udalosti svojho života. Pomaličky obracal strany, až došiel na stránku, ktorá rozprávala o dni, keď oslavoval tretie narodeniny svojho syna. Keď čítal, po zvráskavených lícach sa mu kotúľali slzy. V tej polohe dlho sedel. Neskôr, keď ho jeho syn prišiel hľadať, uvidel otvorený denník a svojho zamysleného otca. Zo zvedavosti si prečítal otvorenú stránku starého denníka. Bolo tam napísané: „Dnes sme oslávili tretie narodeniny môjho drahého syna. Po poludňajších jedlách som sedel na nádvorí so synom v náručí. Zrazu priletela vrana a sadla si blízko nás. Môj syn sa ma dychtivo spýtal, „Čo je to, oci?“ Odpovedal som mu:„ Je to vrana, môj drahý.“ Otázku zopakoval najmenej dvadsaťkrát a zakaždým, keď som odpovedal rovnako, silno som ho objal. Jeho zvedavosť ma nehnevala. Práve naopak, vďaka jeho zvedavosti som ho miloval stále viac a viac. Tešilo ma, že môžem znova a znova odpovedať na jeho nevinné otázky.“ Keď si mladý muž prečítal o trpezlivých a láskavých odpovediach a reakciách svojho otca, hanbil sa za svoju bezohľadnú reakciu na otcove otázky. Kľakol si k nohám svojho otca a v hlbokom zármutku plakal a prosil ho o odpustenie.
Biblia nám prikazuje, že si máme ctiť svojich rodičov. (Exodus 20,12) Nevinné otázky, komentáre, pokyny, poznámky alebo požiadavky našich starých rodičov by nás nemali rozhorčiť. „Poslúchaj svojho otca, on ťa splodil, a nepohŕdaj svojou matkou, keď zostarla“, je napomenutie v knihe Prísloví (Príslovia 23,22). Je tam aj rada: „ Lepšie je byť trpezlivý ako hrdina, lepší je ten, čo sa ovláda, než ten, čo dobyje mesto.“ (Príslovia 16,32) Vezmime si tieto slová k srdcu. Aj Apoštol Pavol nás napomína: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé. Cti svojho otca a svoju matku — to je prvé prikázanie s prisľúbením —, aby sa ti dobre vodilo a dlho si žil na zemi.“ (Efezanom 6, 1-3)
Až ten kto sám ma deti, pochopí, koľko dlhuje svojim rodičom.
Drahý Bože, žehnaj mojich rodičov. Bedli nad nimi a stráž ich kroky. Nech v Tebe nájdu pokoj a istotu, že Ty, Drahý Pane, ich nikdy nezanecháš ani neopustíš. Deťom daj srdce plné lásky, aby mohli byť oporou svojim rodičom v ich starobe. V mene Ježiš. Amen.