„Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 6,23)

Misionár v Číne kráčal po úzkej cestičke medzi malými políčkami. Na rázcestí stretol domorodého roľníka a ten sa ho spýtal: „Kam idete?“ „Dnes je nedeľa. Idem na stretnutie s inými kresťanmi, na bohoslužbu“, - odpovedal misionár. „Poznám ten dom, kde sa vy kresťania zhromažďujete. Zakaždým, keď idem na svoje pole, musím prejsť okolo“, - konštatuje roľník. „A prečo ste sa tam ešte nikdy nepozreli?“  - „Nuž, nie som zaujatý  proti kresťanstvu, ale akú odmenu dostanem, keď sa stanem kresťanom?“ Misionár ostal z tejto otázky trošku prekvapený. Na krátko sa zamyslel a po chvíli povedal: „Viac ako dosť. Najskôr odpustenie hriechov, čo sa nedá ničím zaplatiť. Potom istotu spasenia, isté meno v nebi, pretože vaše meno Boh zapíše do knihy života. Ďalej, pokoj s Bohom a už žiaden strach z duchov a snov. Všetko, čo vás tiaži  môžete v modlitbe zložiť u Ježiša Krista.“ Medzi tým prišli k modlitebni. Misionár pozval domorodca ďalej, ten však nechcel vojsť.  Zdvorilo odmietol so slovami: „Prepáčte, prosím, dnes mám veľa práce. Možno druhý raz.“ Zrejme bol sklamaný. Asi očakával väčšiu odmenu.

Si kresťan? Akú odmenu očakávaš? Chcem ťa dnes povzbudiť v tvojej viere. Ver! Stojí to za to! Večný život v Božej prítomnosti na mieste večnej radosti je skutočne  dostatočnou odmenou.

Vidieť Ježiša v nebi bude pre teba tou najväčšou radosťou.

Drahý Pane Ježišu, pomyslenie na to, že na mňa na konci tejto pozemskej cesty budeš čakať, ma napĺňa nevysloviteľnou radosťou. Chcem  Ti úplne podriadiť svoj život, aby aj ostatní mohli vedieť, že Spasiteľ, ktorého milujem a ktorému slúžim, nie je výmysel. Nech sa rozrastá počet tých, ktorí sa tešia na nebeskú odmenu a stretnutie s Tebou. Amen.

„Kto ma však zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.“ (Lukáš 12,9)

Mnohí ľudia si myslia, že Ježiš, ktorý je stelesnenou láskou sa nezaoberal témou pekla, lebo On by vo svojej veľkej láske k ľuďom nikoho neodsúdil. Tento názor je rozšírený hlavne medzi ľuďmi, ktorí nepoznajú Bibliu. Ak by ju čítali, tak by tam uvideli Jeho tvrdé slová pre tých, ktorí v Neho neuverili a odmietli Božiu milosť a cestu pokánia: „ Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť,  a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Matúš 13,41-42) Ježiš toto miesto nazval miestom „vonkajšej temnoty“ (Matúš 25,30). 

Na mnohých ďalších miestach Písma nás Pán Ježiš varuje pred nadchádzajúcim súdom: „Má v ruke vejačku a prečistí namlátené zrno; pšenicu zhromaždí do sýpky, no plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ (Matúš 3,12) „Mnohí mi povedia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?‘  Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!“ (Matúš 7, 22–23) „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť. Bojte sa skôr toho, kto môže aj dušu, aj telo zahubiť v pekle.“ (Matúš 10,28) „V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.“ (Matúš 13,30) „Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých  a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Matúš 13, 49–50)

Čo teda urobiť, aby som neskončil na tomto mieste hrôzy? V Biblii je na to odpoveď: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený.“ (Marek 16,16) Ak sa vyberieš inou cestou a zaprieš Ježiša, tak nech sú ti varovaním tieto Jeho slová:  „Kto ma však zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.“ (Lukáš 12,9) „Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.“ (Lukáš 9,25) Môžeš si byť istý, že príde čas, keď každý z nás bude stať pred spravodlivou Božou stolicou: „Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“ (Ján 5,27–29) 

Porozmýšľaj: Budeš vzkriesený pre život alebo pre odsúdenie? Nehazarduj so svojou večnosťou! Poď dnes k Ježišovi, vyznaj Mu svoje hriechy, pros Ho o odpustenie a prijmi Ho do svojho srdca. On je tvojim Záchrancom a Spasiteľom.

Svätý Bože, prichádzam dnes k Tebe v mene Tvojho Syna Ježiša Krista. Verím, že Ježiš je Tvoj Syn a že zomrel a na tretí deň vstal  z mŕtvych. Pane Ježišu, vyznávam, že som hriešnik a viem, že iba v Tebe mi môžu byť odpustené hriechy. Prosím, očistí ma od mojich hriechov, zmy zo mňa moje viny. Tvoja drahocenná krv bola vyliata aj za mňa. Odvraciam sa dnes od svojich hriechov a prijímam Ťa do svojho srdca ako môjho Pána a Spasiteľa. Prosím, zapíš moje meno do Baránkovej knihy života a naplň ma Duchom Svätým, nech žijem podľa Tvojej svätej vôle a podľa Tvojho Slova. Nech ma nájdeš pripraveného, keď prídeš opäť na túto zem ako Pán pánov a Kráľ kráľov. Amen.

„Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral;“ (1.Petra 5,8)

Spievajúci vtáčik priletel do lesa a sadol si na konár stromu. Spieval krásnym, melodickým hlasom. Každé zviera v lese očarene počúvalo a obdivovalo hudbu tohto jedinečného speváka. Zvieratá z blízkych oblastí prichádzali k miestu odkiaľ počuli spev a boli uspávané sladkým zvukom piesne. Na liste najnižšej vetvy stromu, na ktorom sedel vtáčik, sedel červ. Červ zo všetkých síl vliezol do štrbiny, odkiaľ vtáka nevidel. Keď zajac videl tento rýchly ústup, spýtal sa červa: „Prečo odchádzaš od speváka, zatiaľ čo my všetci k nemu prichádzame bližšie, aby sme lepšie počuli jeho spev? Červ povedal jemným hlasom: „Videl som vtáčika, ako ma pozoruje. Keď dospieva, bude určite unavený a hladný. Jeho pohľad mi naznačoval, že by som  bol pre neho chutným občerstvením. Preto som sa presťahoval na toto bezpečnejšie miesto.“

Apoštol Peter nás varuje: „Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral;  vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete!“ ( 1.Petra  5, 8-9)  Apoštol Jakub radí: „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás.“ (Jakub 4,7) Apoštol Pavol nám dáva návod na obranu:  „Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti  a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja.  Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka.  Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.  V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých.“ (Efezanom 6,14-18)                          

Ako získať silu odolávať veľkým pokušeniam diabla? Odolávaním menším pokušeniam, modlitbou a vierou v nekonečnú Božiu milosť. Naša dôvera Bohu bude silou k odolávaniu pokušeniam, aj silou v boji proti nim.

Naše zorné pole určuje Pán Ježiš a nie Satan. Ak zbadáme, že túžime potom, aby sme mali stále viac, pripomeňme si, že spokojní môžeme byť len vtedy, keď máme viac Krista.

Drahý Pane, prosíme, daj nám silu a rozvážnosť, aby sme dokázali odolávať pokušeniam diabla, ktorý obchádza ako revúci lev, aby nás zožral. Veď nás vo Svojej spravodlivosti. Buď našim pevným štítom, zažeň od nás strach. Ochraňuj nás, lebo sa k Tebe utiekame a daj nám spoznať cestu života. Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť. Amen.

 „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ (Marek 4,40)

Po otvorenom mori sa plavila loď s niekoľkými pasažiermi. Jednou z nich bola aj kapitánova manželka. Loď zastihla prudká búrka, ktorá ju nebezpečne hojdala v rozbúrených vodách. Cestujúci od strachu nahlas plakali. Ale kapitán zostal veľmi pokojný, chladný a odvážny, využívajúc všetky svoje schopnosti, aby udržal plavidlo pod kontrolou. Personál ponúkol kapitánovi všetku potrebnú pomoc. Mnohí cestujúci sa začali vrúcne modliť. Kapitánova manželka bola úplne vydesená pokojom svojho manžela. Sťažovala sa: „Ako môžeš byť taký chladný, keď my sme na smrť vystrašení?“ Kapitán rýchlo vytiahol z vrecka pištoľ a namieril ju na ňu. Dotkol sa spúšte a spýtal sa jej: „Nebojíš sa, že ťa zastrelím?“ „Vôbec nie,“ odpovedala. „Prečo?“ spýtal sa kapitán. „Pretože zbraň je vo tvojich rukách,“ odpovedala. Potom jej kapitán vysvetlil: „Taká je situácia aj tu. Je tu niekto, kto ovláda búrku a more. On je náš milujúci Pán. Boh sa o nás stará, takže sa neobávaj. Modli sa o Jeho pomoc s dôverou. Ver, On nás ochráni pred každou katastrofou.“ Inšpirovaná jeho sebavedomými slovami sa manželka pripojila k modlitebnej skupinke. Ich modlitby boli čoskoro vypočuté. More sa upokojilo a oni sa mohli bezpečne  plaviť ďalej.

Keď sa Ježišovi učeníci plavili cez Galilejské more, Ježiš spal v zadnej časti loďky. Zrazu loďku zasiahla silná búrka a vlny sa preliali až do člna. Učeníci sa báli sa, že sa utopia. V strachu zobudili Ježiša a hľadali u Neho pomoc. Vystrašených učeníkov sa Ježiš spýtal: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ (Marek 4,40) A potom prikázal vetru a vlnám, aby boli pokojné a oni Ho poslúchli. More sa upokojilo. Náš život je ako loď, ktorá sa plaví v oceáne času. Môžu nás ohrozovať búrky problémov a pokušení. Naša plavba bude vtedy bezpečná, ak je naša viera silná. Ježiš, ktorý nás vedie má kontrolu nad všetkým, aj nad prírodnými silami. Utíšil búrku na mori a utíši aj búrky nášho života. Môže na nás dopustiť rôzne skúšky, ktoré nám pomáhajú ďalej a silnejšie rásť vo viere. Ale môžeme si byť na sto percent istí, že nás  v ťažkých časoch nikdy neopustí. Kristus je s nami v dňoch radosti, ale aj v čase sĺz a smútku.

Ak svoje starosti dáme do Božích rúk, On dá do nášho srdca Svoj pokoj.

Drahý Ježišu, Ty nás učíš vo svojej modlitbe: „A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Chválime Ťa, že Ty rozžaruješ svoje svetlo tam, kde je tma a beznádej. Na svete je stále veľa ľudí, ktorí žijú v strachu a potrebujú Tvoju pomoc. Nech Tvoje svetlo cez nás svieti, aby ho v nás bolo vidieť, aby v Teba uverili aj ľudia, ktorých nám posielaš do cesty. Amen.

„Radostné srdce napomáha uzdravenie, no skľúčený duch vysušuje kosti.“ (Príslovia 17,22)

Cisár často trpel veľkou depresiou. Až sa z nej postupne vyvinula smrteľná choroba a on zostal pripútaný na lôžko. Do paláca boli povolaní najlepší lekári v ríši. Snažili sa zo všetkých síl, no nedokázali vyliečiť chorobu melanchólie. K cisárovi bol pozvaný aj známy lekár z ďalekej krajiny. Študoval situáciu a navrhol radikálny liek na vyliečenie stavu. Povedal jeho podriadeným: „Nájdite skutočne šťastného človeka a požičajte si jeho košeľu. Nech si ju cisár oblečie a vylieči sa.“ Vojaci boli vyslaní rôznymi smermi do všetkých častí impéria, aby našli skutočne šťastného človeka. Hľadali všade, no nenašiel sa nikto, kto by bol v živote  úplne spokojný a naozaj šťastný. Každý mal nejaké starosti, či už menšie alebo väčšie. Vojaci sa vrátili a oznámili, že sa im nepodarilo nájsť skutočne šťastného človeka. Jeden kapitán, keď sa vracal zo vzdialenej dediny, začul jemné pískanie. Uvidel veľmi chudobného muža, ktorý kráčal po kopcovitej ceste. Kapitán ho zastavil a spýtal sa ho: „Si v živote šťastný?“ Dedinčan mu odpovedal: „Nemám žiadne starosti a preto som vždy veselý a šťastný. Tvrdo pracujem v kameňolome a zarábam dosť na každý deň. Zárobok mi umožňuje uspokojiť svoje skromné ​​potreby a ešte nájdem aj nejaké peniaze na pomoc núdznym ľuďom okolo seba. Spávam pod stromom pri chráme a nemám žiadny dom ani rodinu, o ktorú by sa mohol starať. Neriešim svoju minulosť, nesťažujem sa na prítomnosť a nemám strach ani o zo svojej budúcnosti.“ Kapitán sa veľmi potešil, že konečne našiel skutočne šťastného človeka. Prezradil mužovi svoje poslanie a sľúbil mu pozoruhodnú odmenu, keď dá svoju košeľu ako darček na záchranu ich cisára. Keď to chudobný človek vypočul, začal sa nahlas smiať. Kapitán svoju žiadosť znova zopakoval. A muž sa ho spýtal: „Ako vám môžem dať košeľu, kapitán? Nemám žiadnu košeľu, ani som nijakú nemal v živote na sebe!“

Skutočná radosť je výsledkom správneho postoja k životu. Nedá sa získať hromadením alebo míňaním peňazí. Za peniaze si možno budeme môcť kúpiť dobrú posteľ, ale tá nám nezaručí dobrý spánok; ani dobré jedlo nám nenahradí chuť do jedla; ani dobré lieky nám nemusia priniesť uzdravenie. Pán Ježiš hovorí: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.“ (Lukáš 6,20) 

Ak chceme spoznať trvalé šťastie, musíme spoznať Ježiša.

Drahý Bože, ďakujeme Ti, že Ty máš pre nás recept na šťastie. Ďakujeme za Tvoju milosť, za Tvoj úžasný plán  záchrany od našich hriechov! Ďakujeme, že si poslal Ježiša, aby bol Baránkom. Pomôž nám dôverovať Mu. O to Ťa prosíme v mene Ježiš. Amen.

„Pôvab je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu.“ (Príslovia 31,30)

Muž sa oženil s krásnym a zbožným dievčaťom. Veľmi ju miloval. Časom sa u nej objavila kožná choroba. Pomaly začala strácať na kráse. Stalo sa, že jedného dňa jej manžel odišiel na obchodnú cestu. Pri návrate sa mu stala nehoda a stratil zrak. Ich manželský život však pokračoval tak ako zvyčajne. Ale ako dni plynuli, žena postupne strácala svoju krásu. Slepý manžel to nevedel a v ich manželskom živote nebol žiadny rozdiel. Naďalej ju miloval a ona tiež veľmi milovala jeho. Jedného dňa zomrela. Jej smrť mu priniesla veľký smútok. Pochoval manželku a chcel opustiť mesto. Zrazu mu niekto zo smútiacich povedal: „Ako teraz budeš môcť chodiť sám? Po všetky tie dni ti tvoja žena pomáhala.“ On odpovedal: „Ja nie som slepý. Urobil som zo seba slepého iba preto, lebo keby žena vedela,  že vidím ako vyzerá v dôsledku svojej choroby, trápilo by ju to viac ako jej choroba. Nemiloval som ju len pre jej krásu, ale zamiloval som si jej starostlivú a milujúcu povahu. Preto som predstieral, že som slepý. Chcel som, aby bola šťastná.“

Pekná postava, pôvabná tvár, prirodzená alebo umelá krása môže byť márna a klamlivá, ak nie je srdce človeka čisté. V Písme je napísané: „Pôvab je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu.“

Žena, ktorá sa bojí Pána, ktorá má v srdci vieru, má milosť, ktorá harmonizuje dušu, ktorá očisťuje a zušľachťuje všetky nálady a vášne, a ozdobou jej krásy je mierna a tichá myseľ, ktorá má v Božích očiach veľkú cenu. Toto je nikdy nevädnúca krása. Boh ju požehnal, pretože patrí Jemu a ona láskou prijatou od Neho miluje svojho muža a je mu oporou. Na druhej strane je až smutné pozerať sa na staršiu ženu, ktorá zúfalo lipne na svojej mladosti a kráse, ktorá sa jej už nikdy nevráti späť. Toto nie je žena, ktorú treba chváliť. Nie je zlé páčiť sa, ale krása sa nemôže stať modlou.

Skutočná krása nepodlieha starobe, lebo je ukrytá v srdci a tam jej ani staroba neuberie na jej kráse.

Pane, život Kráľovstva je založený na láske a bázni pred Tebou. Každý kto ma bázeň pred Tebou a miluje Teba a blížneho svojho je v Tvojich očiach krásny. Pomôž nám rásť v tejto vnútornej kráse, aby aj naša vonkajšia krása bola na tom správnom mieste. Nech sme Tvojim odbleskom a žiara Tvojej krásy nech z nás žiari na ľudí, ktorých nám posielaš do cesty. O to Ťa prosíme v mene Ježiš. Amen.

„Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť.“ (Rimanom 8,18)

Malé dievčatko dostalo od svojej milujúcej matky krásnu hodvábnu vreckovku. Bol to jej najcennejší majetok a nosila ho všade so sebou. Jedného dňa pri upratovaní stola sa prevrátila fľaštička s atramentom a atrament sa rozlial na stôl na ktorom bola položená vreckovka. Trochu atramentu kvaplo aj na vreckovku a urobilo na nej škaredú škvrnu. Keď uvidelo dievčatko ako bol tento jej najvzácnejší  poklad zničený atramentom, nechala vreckovku na stole a s plačom utekala preč.

Na návšteve ich rodiny bol uznávaný umelec. Videl zafarbenú vreckovku a smutné plačúce dievčatko. Vzal vreckovku a opatrne na ňu namaľoval obraz jemného kvetu, ktorý do výslednej figúry umne zakomponoval všetky atramentové škvrny. Potom ukázal vreckovku smutnému dievčaťu. Keď uvidela krásnu postavu kvetu, ktorá sa vyvinula zo škaredej atramentovej škvrny, od radosti vyskočila a hrdo ju držala vysoko. Umelec ju utešoval a skonštatoval, že by sme sa nemali cítiť deprimovaní, keď čelíme zlyhaniam alebo zjavným stratám. Musíme sa pokúsiť premeniť naše zlyhania na príležitosti, aby sme dosiahli víťazstvo. Neúspech by mal byť odrazovým mostíkom k dosiahnutiu konečného úspechu.

Aký vplyv má očakávanie zasľúbenej slávy na teba? Zmenilo v tebe tvoj postoj k utrpeniu? Celým Písmom sa tiahne chýr o nádeji, o dni keď už nebude bolesti ani utrpenia. Toto je tá neuveriteľná sláva, ktorú Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.“ (1.Korinťanom 2,9)  A to nie preto, že by sme boli verní, nie preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, že sme stali dedičmi Božími a Kristovými spoludedičmi. Keď chceš byť podobný Kristovi v Jeho sláve, musíš sa Mu prispôsobiť v Jeho ponížení. On sa ponížil a trpel, keď sa pripodobníš Ježišovi budeš aj ty trpieť. Ale nech bude tvoje utrpenie akokoľvek veľké alebo dlhotrvajúce, si povzbudený, aby si ho znášal s trpezlivosťou apoštola: „Utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť.“ (Rimanom 8,18)  Veriacemu nie je dané len privilégium trpieť s Ním teraz, ale aj mať účasť na Jeho sláve, ktorá príde potom. Preto môžeš znášať utrpenie a dokonca v ňom zvíťaziť, pretože vidíš slávu, ktorá má potom všetkom nasledovať.

Kto sa vyhýba krížu, nebude nosiť korunu.

Pane, veľmi Ti ďakujem za nezaslúženú milosť, aj za prísľub slávy, ktorú môžem vo viere v Teba  očakávať. Pomôž mi znášať utrpenie s radosťou,  pre nádej, ktorú si mi dal v Ježišovi Kristovi. Amen.

„Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní  ako hady a jednoduchí ako holubice.“ (Matúš 10,16)

Múdry kráľ postavil nádherný palác. Pre svoju krajinu zhromaždil veľa bohatstva, ktoré ukryl v dobre stráženej izbe pokladov. V paláci vybudoval niekoľko bezpečnostných zariadení a tajných chodieb. Z paláca viedla tajná chodba aj do najbližšieho lesa v prípade úteku kráľovskej rodiny v čase nebezpečenstva. Izba pokladov mala tajné dvere, ktoré poznal iba kráľ a jeho verný pokladník. Boli v nej aj majestátne falošné dvere, ktoré sa nikdy neotvárali, ale vždy ich strážili ozbrojení strážcovia. Do krajiny vtrhol mocný cisár s ťažko vyzbrojenou armádou. Došli k palácu a plánovali ho vyplieniť. Kráľ so svojou rodinou a dôstojníkmi utiekol do lesa tajnou chodbou. Víťazní nepriatelia na čele s cisárom a jeho vrchným veliteľom dorazili k zatvoreným dverám izby pokladov. Na rozbitie a otvorenie dverí použili všetku svoju silu a zručnosť. Nakoniec sa im dvere podarilo rozbiť a do miestnosti sa začal valiť príval morskej vody, ktorý zabil silnú armádu nepriateľa aj všetkých jej vodcov. Kráľ, bol opatrný a urobil tajný tunel z izby pokladov, ktorý viedol priamo do mora. Izba bola výrazne pod hladinou mora, a tak mohla morská voda vniknúť dovnútra, ako náhle sa dvere násilím otvorili. Bolo to dômyselné opatrenie, ktoré múdry kráľ urobil na ochranu pokladu svojej krajiny. Neskôr, keď nepriatelia zahynuli, kráľ sa vrátil do svojho paláca. Za pomoci svojich šikovných inžinierov dokázal znova zapečatiť spojenie s morom. Voda sa vyprázdnila a poklad ostal neporušený.  Obyvatelia krajiny chválili múdrosť svojho kráľa.

Svet, predtým ako aj dnes, bol a je voči veriacim zámerne nepriateľský. Ježiš učil svojich nasledovníkov, že ak chcú byť podobní Jemu v bezbožnom svete, musia spojiť opatrnosť hada s jednoduchosťou holubice. Tesne predtým ich varoval, že boli poslaní „ako ovce medzi vlkov“.  Aj v dnešnej dobe je potrebné, aby sa opatrnosť jedného a nevinnosť druhého spojili v kresťanskom charaktere; pretože len v takomto spojení bude kresťan schopný vyrovnať sa svojim silnejším nepriateľom.

Keď ohlasuješ evanjelium v nepriateľskom svete, buď opatrný a vyhýbaj sa nástrahám, ktoré sú ti nachystané. Zachovaj si čistotu a nevinnosť, aby si mohol bezúhonne slúžiť Pánovi.

Pane Ježišu, Ty nás napomínaš, aby sme boli opatrní ako hady a  aby sme si zachovali čisté srdce ako holubice, keď chceme byť v službe Tebe užitoční. Daj nám múdrosť rozpoznať nástrahy diabla a veď naše kroky, aby Tvoje evanjelium menilo svet, ktorý Ťa nepozná a nenávidí. Lebo iba Ty dokážeš meniť nenávisť na lásku. Iba v Tebe môže byť každý človek zachránený pre večnosť. Amen.

„Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu! A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: ‚Ľutujem!‘, odpusť mu!“ (Lukáš 17, 3-4)

Dvaja priatelia kráčali púšťou. Cestou sa pohádali a jeden kamarát udrel druhého po líci. Ten, ktorý dostal facku, bez toho, aby čokoľvek povedal, napísal do piesku: „Dnes ma môj najlepší priateľ udrel do tváre“. A išli ďalej, kým nenašli oázu, kde sa rozhodli okúpať. Ten, čo dostal facku, uviazol v bahne a začal sa topiť, no kamarát ho zachránil. Keď sa prebral z takmer utopenia, napísal na kameň: „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život“. Kamarát, ktorý udrel a zachránil svojho najlepšieho priateľa, sa ho spýtal: „Keď som ti ublížil, písal si do piesku a keď som ťa zachránil, napísal si to na kameň. Prečo?“ Priateľ odpovedal: „Keď nám niekto ublíži, mali by sme to zapísať do piesku, kde to vetry odpustenia môžu vymazať. Ale keď pre nás niekto urobí niečo dobré, musíme to vyryť do kameňa, odkiaľ to vietor nikdy nezmaže.“

Pre mnohých ľudí je odpustenie veľmi ťažké, priam nemožné. Hlavne vtedy, ak zažili traumy, násilia, zneužívania, oklamania, opustenia..., cez ktoré je takmer nemožné prejsť. Bez lásky sa nedá odpustiť, lebo odpustenie sa rodí z lásky. Milostivý Boh odpustil nám hriešnym ľuďom naše viny. Krásne je to vyjadrené v 103.Žalme: „Nebude stále vyhľadávať spor, nebude sa večne hnevať.  Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa previnení.“ (Žalm 103, 9-10) Tak ako nám ľuďom odpúšťa milosrdný Boh hriechy a viny, lebo nás miluje, máme aj my, kresťania, odpúšťať svojim vinníkom silou lásky, ktorú sme dostali od Boha, ktorého milujeme. V Pánovej modlitbe vyznávame: „ ...a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ (Matúš 6,12)  Požiadavkou Boha je, aby každý kto v Neho uveril bol milosrdný: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.“ (Lukáš 6,36) Keď sa Peter opýtal Ježiša, koľkokrát má odpustiť? Ten mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem.“  (Matúš 18, 21) Sedemdesiatsedem krát sedem, to znamená vždy. Ak o sebe prehlasuješ, že si kresťan a neodpúšťaš, tak kresťanom zrejme nie si. Ak v sebe nemáš silu k odpusteniu, lebo zranenie je veľké, pros Boha, aby Ti dal silu odpustiť.

Ak sa nik voči tebe neprehrešil, dobroreč Bohu. A ak sa niekto voči tebe previnil, hľadaj cesty, ako sa s ním ešte dnes zmieriť.

Drahý Pane, za mňa si Svoj život dal, za mňa si drahú krv prelial. Tebe chcem dôverovať, Tebe chcem žiť. Nauč ma milovať, nauč ma odpúšťať, k úžitku Tvojmu môj život veď. Chcem sa Ti podobať, verný Ti byť, lásku vždy zvestovať, česť a chválu Ti vzdávať a Tebe verný byť. Amen.  

„Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,‘ znie výrok Hospodina, ‚sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29,11)

Viete ako vzniká perla? Perla je prírodný kameň vznikajúci v živom organizme. Keď sa do vnútorného tela ustrice dostane cudzorodá častica, ako je zrnko piesku alebo parazit, spôsobí to ustrici veľké nepohodlie a zrejme aj bolesť. Tá potom spustí prirodzenú obrannú reakciu.  Začne vylučovať tvrdý, kryštalický minerál, vrstvu po vrstve okolo dráždivého votrelca, až ho úplne pokryje. Postupom času sa zo zakrytého dráždidla stane krásny, hodvábny, pôvabný a lesklý drahokam nazývaný perla. Má trblietavú dúhovú farbu a špeciálnu vnútornú žiaru, ktorá sa u iných druhov drahokamov nenachádza .

Podobná situácia môže nastať aj v našom živote. Ignorovanie, odmietanie, nepochopenie, hrubé a neláskavé správanie ľudí, nám neraz spôsobí rany na našej duši. Naším obranným mechanizmom je dôvera v nekonečnú Božiu lásku, ak dovolíme Bohu, aby zakryl naše rany a bolesti niekoľkými vrstvami svojej uzdravujúcej lásky. Pôsobením upokojujúcej a posväcujúcej Božej milosti aj v nás môžu vyrásť vzácne perly pokoja, sily a svätosti.  

V živote na teba môžu dopadnúť ťažkosti, utrpenie a zlyhania. Nedaj sa premôcť bezmocnosťou, či beznádejou! Nedovoľ, aby ťa problémy porazili. Využi každé zlyhanie ako odrazový mostík a nie ako kameň úrazu. Skúšky prichádzajú, aby si mohol ďalej a silnejšie rásť vo viere, aby si aj v ťažkostiach mohol spoznať, že Boh ťa  nikdy nenechá samého, ani ťa neopustí. Pripomínaj si slová 23.žalmu: „Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou.“ (Žalm 23,4)

Boh je s nami po celý život. V našich radostiach, aj v slzách a trápeniach.

Pane, Bože náš, ďakujeme Ti, že sa s dôverou môžeme obracať k Tebe, lebo kto v prosbách neustáva, s vierou bude žiť. Všetko čo činíš je dobré. Tmu meníš na svetlo, hreješ nás Svojou láskou, po bojoch prinášaš mier, meníš zármutok na radosť, dobrom liečiš zlo. Krásnu vlasť si pripravil pre svojich verných, až sa raz skončí náš pozemský bytia čas. Túžobne Pane, vzhliadame k Tebe, pred Tvojim trónom skloniť sa chceme, drahý náš Pán a Kráľ. Amen.