„Radostné srdce napomáha uzdravenie, no skľúčený duch vysušuje kosti. (Príslovia 17, 22)

Úsmev a dobrá nálada dokáže zlomiť trpký prístup v priebehu niekoľkých sekúnd. Na vlastnej koži to zažila aj spisovateľka Barbara Johnson. Jedno ráno bola veľmi vystresovaná. Zaspala a ponáhľala sa do práce.  V preplnenom autobuse musela stáť a jej nálada rapídne klesala, keď zrazu počula veselý hlas, ktorý prichádzal z prednej časti autobusu.  „Krásny deň, že?“ Pre množstvo ľudí nevidela muža, ktorý rozprával, ale počúvala jeho komentár.  Keď popisoval peknú scenériu ... kostol ... cintorín ... požiarnu zbrojnicu, tak jeho vďačný postoj vniesol svetlo a dobrú náladu všetkým okolo. Keď Barbara vystúpila z autobusu, kútikom oka zazrela hovorcu: priemerne vyzerajúceho muža s tmavými okuliarmi, bielou palicou a s úsmevom na tvári!

Úsmev robí zázraky! Ak si chceš okamžite zlepšiť náladu, skús sa aspoň trochu usmiať - aj keď sa ti to spočiatku bude zdať divné, postupne budeš cítiť ako sa ti nálada zlepšuje. Ak nie si zvyknutý smiať sa, neboj sa, môžeš sa to naučiť. Nepodceňuj silu úsmevu, lebo úsmev je  liekom na dušu. Úsmev a láskavé slová dokážu zlomiť zlú atmosféru a dokážu zmeniť aj postoj človeka. A tak buď veselý! Nech tvoju radosť bude vidno aj z tvojej tváre. Veď Boh k nám prostredníctvom proroka Nehemiáša hovorí: „Nebuďte smutní, lebo radosť Hospodina je vaším útočiskom.“ (Nehemiáš 8,10) Vezmi si tieto slová k srdcu. Nech úsmev na tvojej tvári vyjadruje radosť z evanjelia, ktoré si prijal. Nezabúdaj, že radostné srdce uzdravuje, ale skľúčený duch vysušuje kosti.

Tvoj deň sa zvyčajne riadi kútikmi úst. Tak sa usmej! 

Drahý Bože, nech naše tváre nie sú škaredé a neláskavé, ale nech z nich vyžaruje úsmev, láskavosť, dobrota a radosť. Pane, nech Tvoja svätosť preniká do našich sŕdc a mení svet okolo nás. V mene Ježiš. Amen.

„Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a chrániť sa pred poškvrnou sveta.“ (Jakuba 1,27)

Keď Matka Tereza získala Nobelovu cenu za mier, pri preberaní ocenenia povedala, že ju prijíma „v mene hladných, nahých, bezdomovcov, nevidiacich, malomocných, v mene tých, čo sa cítia byť nechcení, nemilovaní, zanedbaní celou spoločnosťou“. Presne takýmto ľuďom väčšinu svojho života slúžila. Pán Ježiš nám ukázal, ako sa s láskou starať o ľudí na pokraji spoločnosti bez ohľadu na okolnosti. Keď v chráme zbadal chorú ženu, dotklo sa Ho to, na rozdiel od predstavených synagógy, ktorí rešpektovali sobotný deň viac ako chorých. (Lukáš 13,14) Ježiš sa díval za rámec telesného postihnutia a videl Božie nádherné stvorenie v zajatí.

Ako sa pozeráme na ľudí my? Nie sme ako farizeji, ktorým Pán Ježiš vyčítal, že nemajú v sebe lásky? Nepozeráme sa na biednych ľudí alebo na ľudí na okraji spoločnosti povýšenecky, povrchne ako keby si nezaslúžili náš súcit? Nebuďme len „kresťania podľa mena“, ktorí sa viac zaujímajú o pravidlá než o ľudí okolo seba. Namiesto toho nasledujme Ježišov príklad a zaobchádzajme s druhými so súcitom, láskou a dôstojnosťou. Matka Tereza hovorievala, že všetko, čo robí, robí pre Ježiša a v jej skutkoch bolo cítiť Ježišovu lásku, ktorá priviedla mnohých ľudí k nasledovaniu Krista. Na jej poslednej ceste ju bolo odprevadiť okolo milióna ľudí a to bolo veľkým svedectvom jej pozemského života, v ktorom s Ježišovou láskou pomáhala tým najbiednejším.

Citlivosť na utrpenie iných odzrkadľuje to, nakoľko sa ponášame na Krista.

Drahý Bože, v Tvojom Slove je napísané, že čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Tebou je navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a chrániť sa pre poškvrnou sveta.  Pane, ako často je ťažké naplňovať potreby druhých a odolávať nástrahám a pokušeniam . V Ježišovi Kristovi si nám ukázal ako vyzerá pravá zbožnosť. Pomôž aj nám stať sa Tebe podobnými, aby sme boli schopní prejavovať lásku tým, ktorí to najviac potrebujú. Daj nám silám odolávať pokušeniam  diabla a naplň naše srdcia Svojou láskou, aby sme boli schopní slúžiť sirotám, vdovám a navštevovať chorých. O to Ťa prosíme Otec v mene Ježiš. Amen.

„Múky v hrnci neubúdalo ani nádoba s olejom sa nevyprázdňovala podľa Hospodinovho slova, ktoré vyslovil Eliáš.“ (1.Kráľov 17,16)

George Muller bol kresťanským evanjelistom a zakladateľom sirotincov v Anglicku. Počas svojho života sa postaral o viac ako 10 000 sirôt. Založil 117 škôl, ktoré ponúkali kresťanské vzdelanie pre 120 000 študentov. Raz si 300 detí v sirotinci sadlo za stôl na raňajky a poďakovalo v modlitbe za pokrm. Nebolo by na tom nič zvláštne, no na stole ani v komore nemali žiadne jedlo. Posledný, kto sa modlil, bol Muller. Zanedlho po jeho modlitbe sa vo dverách objavil pekár, ktorý v noci nevedel zaspať a tak napiekol chlieb pre sirotinec. O chvíľu nato prišiel aj mliekar, ktorému sa pokazil vozík priamo pred sirotincom. Keďže nechcel, aby sa mlieko pokazilo, ponúkol ho Mullerovi. Tak sa Pán Boh postaral o raňajky pre hladné siroty.

Božia pomoc sa môže zjaviť v nečakaných podobách. Boh sa postará o svojich verných. Postaral sa aj o proroka Eliáša, ktorému počas veľkého sucha nosili potravu krkavce a pil vodu z potoka. Keď potok vyschol, tak sa o neho postarala chudobná vdova zo Sarepty. Prorok na ňu zavolal: „Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem.  Keď ju šla nabrať, zavolal na ňu: „Prines mi so sebou aj kúsok chleba.“ Vdova povedala: „Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v nádobe. Práve zbieram pár kúskov dreva a potom pôjdem niečo pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, čaká nás smrť.“ Nemala dosť jedla ani pre seba a svojho syna. Eliáš jej však povedal: „Neboj sa, choď a urob, čo si povedala. No urob z toho najprv malý posúch pre mňa a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi ho pripravíš potom.  Lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: „Múky v hrnci neubudne ani nádoba s olejom sa nevyprázdni, kým Hospodin nezošle na zem dážď.“ Tento príbeh je zapísaný v prvej knihe Kráľov v 17 kapitole.

Aj ty chceš zažiť zázrak? Skôr ako začneš hľadať svoje vlastné riešenia, obráť sa na Boha. On je Poskytovateľ, ktorý ti zasľúbil, že naplní tvoje potreby. Ušetrí ti to  veľa času, energie aj sklamania.

Drahý Bože, Ty si Poskytovateľ, ktorý naplňuješ naše potreby. Ty nám dávaš chlieb náš každodenný. Veríme, že tak ako si sa postaral o hladné siroty a o Eliáša, tak sa postaráš aj o nás, lebo v Tvojom hrnci múky nikdy neubudne, ani nádoba s olejom nikdy nezostane prázdna. V mene Ježiš. Amen.

„Po zemetrasení prišiel oheň, ale Hospodin nebol v ohni. Po ohni sa ozval tichý a príjemný šelest.  Len čo ho Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a postavil sa pred vchod do jaskyne.“ (1. Kráľov 19, 12-13)

Jedného dňa položil učiteľ svojim žiakom otázku: „Prečo ľudia na seba kričia?“ „Kričia preto, lebo si myslia, že ich nikto nepočúva,“ odpovedal nesmelo prvý.  „Nie, kričia preto, aby presadili svoj názor pred inými,“ rýchlo dodal druhý. „Kričia preto, lebo chcú mať u druhých rešpekt,“ dôrazne poznamenal ďalší.  „A možno kričia preto, lebo sa dali obrať o pokoj, ktorý im teraz chýba,“ povedal napokon posledný. „Prečo však niekedy kričia aj vtedy, keď s nimi súhlasíme?“ opýtal sa profesor. A žiaci znovu hľadali odpoveď, ktorá by bola vo všetkých ohľadoch správna, ale márne. Vtedy profesor povedal: „Viete prečo ľudia na seba kričia? Je to preto, lebo keď sa na seba hnevajú, ich srdcia sa od seba príliš vzdialili. A ak sa chcú počuť, musia na seba kričať. Čím sú nahnevanejší, tým silnejšie. Lebo skutočne rozumieť je možné iba srdcom.“  Po chvíli ticha učiteľ dodal: „Všimnite si, čo sa stane, keď sa dvaja ľudia do seba zaľúbia. Nekričia, ale hovoria veľmi potichu. To preto, lebo vzdialenosť medzi ich srdcami je veľmi malá. Niekedy sú si tak blízko, že ani nehovoria, iba šepkajú. A keď je láska najintenzívnejšia, nemusia ani šepkať, stačí, keď sa na seba pozerajú. Ich srdcia si vtedy rozumejú aj bez slov.“

Aj Boh, ktorý nás miluje k nám nehovorí silným hlasom, ale tichým šepotom. Keď si Božie Slovo v tichom vánku nájde cestu k našim ušiam, je pre obrátenie nášho srdca účinnejšie, ako zemetrasenie, či vietor. Dokonca je také silné, že môže zlomiť a obrátiť aj srdce z kameňa. Pán Ježiš povedal: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Ján 15,12) Aby sme mohli počuť tieto slová, potrebujeme ticho. Len ak bude naša duša v pokoji a v tichosti, tak ich dokážeme premeniť na skutky. Keď je srdce tiché a chudobné, prichádza doň Duch Svätý a napĺňa ho bezpodmienečnou láskou a to nás privádza k tomu, aby sme milovali.

Ticho pripravuje človeka na nové stretnutie s Bohom.

„Pane Ježišu, Ty si povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ Otvor nám uši, nech si Tvoje tiché slovo nájde cestu k nášmu srdcu. Premieňaj nás Svojou láskou, aby sme sa mohli obrátiť a znovuzrodiť. O to Ťa prosíme v Tvojom mocnom mene Ježiš. Amen.

„Bože, ty poznáš moju nerozumnosť, nie sú ti skryté moje previnenia.“ (Žalm 69,6)

Bol nádherný slnečný deň. Štyria študenti sa rozhodli, že si urobia namiesto školy voľno. Ako sa však vyhovoriť v škole? A tak vymysleli plán -  povedia svojej mladej profesorke, že dostali na aute defekt, a preto nemohli prísť do školy. A tak aj urobili. Keď na druhý deň prišli do školy, povedali výhovorku, ktorú si pripravili. Docentka ju prijala a oni boli šťastní, že im všetko vyšlo podľa ich plánu. Učiteľka im dokonca povedala, že si nemusia robiť starosti so zameškanou látkou a že im dá krátky test na inú tému. Veľmi ich to potešilo. Zrazu, keď nazreli do svojho testu ostali v šoku hneď nad prvou otázkou, ktorá znela: „Ktorá pneumatika mala defekt?“ Možno im v tej chvíli mysľou prebehlo porekadlo: „Lož má krátke nohy“.

Skôr, či neskôr všetko vyjde na svetlo. Každá lož raz bude odhalená, každý hriech raz bude odkrytý. Pred Vševediacim Bohom nič nezatajíš. On vidí aj to, čo sa deje v skrytosti. Nič nezostane utajené. Pamätaj, že každý nevyznaný hriech bude potrestaný. Keď nie tu na zemi, tak na poslednom súde, tam bude musieť zložiť účet každý. „Všetci sa totiž postavíme pred Boží súdny stolec.“ (Rimanom 14, 10)  Boh skrze proroka Ezechiela hovorí: „Hospodin, nemá záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť.“ Tento verš potom pokračuje  ďalej: „Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života!“ (Ezechiel 33,11)

Nebuď nerozumný! Ak si to ešte neurobil, tak sa odvráť od svojho zlého spôsobu života. Poď dnes k Ježišovi a vyznaj Mu svoje hriechy! Polož ich k Jeho nohám. Pros Ho o odpustenie. Pozvi Ho, aby vstúpil do tvojho srdca, aby zmenil tvoje zmýšľanie  aby si sa mohol stať novým človekom a budeš žiť.

Pane Ježišu, Ty máš slová večného života. Prišiel si na tento svet, aby si ho zachránil. Trpel si a zomrel si za hriechy sveta, vyniesol si ich na drevo kríža, aby bol ospravedlnený každý, kto uveril v Teba  a prijal odpustenie skrze Tvoju veľkú obeť na Golgotskom kríži. Ďakujeme Ti za nezaslúženú milosť, ďakujeme Ti za dar večného života.  Ďakujeme Ti, že Ty si zomrel a vstal z mŕtvych, aby sme aj mi mohli večne žiť. Amen. 

„Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nebadáš?“ (Lukáš 6, 41)

Mladý pár sa presťahoval a zoznamoval sa so susedmi. Nasledujúce ráno, keď sedeli pri raňajkách, pozrela sa mladá žena z okna a videla susedku, ako vešia na šnúru bielizeň. „Pane Bože, pozri, aké má to prádlo špinavé. Buď nevie prať, alebo potrebuje nový prací prostriedok.” Jej muž sa iba pozrel, ale nepovedal na to ani slovko. Zakaždým, keď videla žena susedku vešať bielizeň, predniesla rovnaký komentár. O mesiac neskôr, keď sa žena pozrela z okna, zvolala:  „Pozri, už sa konečne naučila prať! Aké má zrazu to prádlo čisté.“ Muž jej na to povedal: „Dnes  ráno som si trochu privstal a umyl som to okno, cez ktoré sa stále pozeráš.”

A presne taký je často aj náš život. Všetko, čo vidíme na druhých, záleží od toho, aké čisté je okno, cez ktoré sa pozeráme. Než začneme niekoho kritizovať, mali by sme najprv preskúmať, ako sme na tom mi. Ako veľmi očakávame spravodlivosť a dobré správanie od druhých, ale sami si iba ťažko priznávame svoje nedostatky a chyby. Pozrieť sa do svojho vnútra, uvidieť tam postoj svojho srdca, aj to, na čo nie sme hrdí, nie je vôbec jednoduché. Avšak bez  pravidelnej inventúry nášho  vnútra nastáva chaos alebo ostaneme žiť v pretvárke a v uistení, že všetko je v najlepšom poriadku. Priznať si, že naše srdce nie je dokonalé, ale má medzery by nás malo priviesť k pokore a túžbe po Bohu, ktorý ma moc zmeniť a uzdraviť naše srdce.

Náš rozum nás rád  klame a podsúva nám malomyseľnosť a bráni nám túžbe po zmene. Nastavme si zrkadlo. Skúmajme naše postoje a poďme do hĺbky, aby sme mohli správne nastaviť naše smerovanie. Biblia nás napomína: „Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.  Pretože ak je niekto iba poslucháč slova a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.  Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá.“ (Jakub  1, 22-24)

Dovoľ Bohu naplniť svoje vnútro Jeho myšlienkami, aby si žil skutočne to, čomu veríš.

Bože Otče, otvor mi oči, aby som na svet hľadel srdcom, nie pýchou a rozumom. Neustále mi pripomínaj, že tak ako súdim ja iných, budem aj sám súdený. Nech má to vedie k pokore a k správnemu smerovaniu. O to Ťa prosím v mene Ježiš. Amen.

„Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom!“ (Lukáš 14,16)

Jeden poučný príbeh, hovorí o Jeanovi, anglickom lordovi, ktorý mal na svojom zámku náramne smiešneho šaša. Kúpil mu šašovskú čapicu s hrkálkami a keď mu ju dával na hlavu, povedal mu: „Nos túto čiapku na znamenie, že si blázon. Nedávaj ju nikomu, iba ak by si našiel niekoho, kto by bol väčší blázon ako si ty. Po rokoch, keď lord umieral, lúčil sa s rodinou, priateľmi i šašom, ktorý sa ho opýtal: Kam ideš, pane? - Neviem.  A čo si berieš zo sebou na cestu? - Nič. Odpovedá jeho pán, ktorý celý svoj život prežil daromne. Nič? - čuduje sa blázon. Dal  si dole z hlavy čiapku, nasadil ju pánovi na hlavu a povedal: „Dnes som našiel človeka, ktorý je väčší blázon ako som ja.“

Polož si aj ty otázky: Kam idem? A čo si beriem na cestu? Dostal si pozvánku. Sám Pán Ježiš ťa dnes pozval na svoju hostinu. Či prijmeš toto Jeho pozvanie, záleží len a len od teba. Nebuď bláznom bez cieľa. Hľadaj to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Mysli na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. (Kolosanom 3, 1-2 ) Ježiš od teba nečaká nijaké dary, chce od teba iba jedno - aby si Mu odovzdal svoje hriechy a ešte ťa chce aj obdarovať.

„Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ (Lukáš 14, 15)  - nech sú ti tieto slová výzvou, nech ťa to vedie k modlitbe a nech z tvojich úst vychádzajú slová:  „Príď Pane Ježišu.“ Aby si s vierou mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Pane, Bože môj, Tebe buď česť, chvála i sláva!  Daj mi počuť Tvoj hlas, ktorým ma dnes pozývaš k sebe, aby som nepremeškal účasť na Tvojej slávnej nebeskej hostine, lebo blahoslavený bude, kto bude jesť chlieb v Tvojom kráľovstve. Veď moje kroky a neustále mi pripomínaj, že najprv mám hľadať Božie kráľovstvo a potom mi bude všetko ostatné pridané. Otvor mi uši, aby som starosťami života o to, čo budem jesť, alebo čo budem piť nenahneval Pána domu. Daj do môjho srdca túžbu po nebeskom domove, po stretnutí s Tebou Pane Ježišu v dome Tvojho Otca. Amen.

„On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť,  ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka,“ (Filipanom 2, 6-7)

Francúzky židovský konvertita Liebermann bol misionárom. Raz za ním prišla žena, ktorá si veľmi sťažovala na poníženie, ktoré sa jej dostalo úplne neprávom. Misionár ju potešoval slovami, že i Kristus sa veľmi ponížil, keď sa stal človekom a vzdal sa Božej slávy.  „On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť,  ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka,  ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“ (Filipanom 2, 6-7)

Učme sa od Pána Ježiša, ktorý nám ukázal ako má vyzerať cesta pokory. On vzal na seba podobu služobníka: „Ja budem slúžiť“, toto je pokora. Takú pokoru vyžaduje Boh aj od nás. Cesta pokory je jediná cesta k dokonalosti, k svätosti a k našej večnej spáse. Pokorný človek sa podriaďuje Bohu a uvedomuje si svoju hriešnosť a nedokonalosť.  Bez pokory nemôžeme nastúpiť na cestu obrátenia. Bez pokory nebudeme schopní odpúšťať druhým… ani sebe. Bez pokory nebudeme schopní nezištnej služby a lásky. Bez pokory si nemôžeme vytvoriť intímny vzťah s Bohom. Bez pokory nemôžeme vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Čím vyššiu budovu svätosti chceš postaviť, tým hlbšie musíš vyhĺbiť základy pokory.

Pane Ježišu, Ty si povedal: učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. My túžime nájsť odpočinutie pre svoju dušu. Prosíme, pomôž nám pochopiť význam týchto slov a daj nám pokorné srdce, aby sme boli schopní odpúšťať, aby sme iných videli väčších od seba, aby slúžili ľuďom nezištnou službou a milovali ich Tvojou láskou. Nech nás pokora vedie k dokonalosti, svätosti a k spáse, aby sme mohli vstúpiť do Božieho kráľovstva. Amen.

„Útočiskom je Boh odveký, svet je pod jeho ramenami.“ (5. Mojžišova 33, 27)

Margarét Fishback Powersová mala sen, ako išla so svojím Pánom po morskej pláži. Na nebi prebleskovali výjavy z jej života. Všimla si, že každý výjav sprevádzali dve rady stôp v piesku, jedny stopy boli jej a druhé Pánove. Keď sa pred ňou objavil posledný výjav z jej života, obzrela sa a videla, že v piesku sú len jedny stopy. Vtedy si uvedomila, že to boli chvíle v jej živote, kedy bola najviac na dne. Veľmi ju to trápilo a tak sa na to spýtala  Pána: „Pane, keď som sa Ťa rozhodla nasledovať, povedal si mi, že celú cestu pôjdeš so mnou. A pritom v najťažších chvíľach svojho života vidím len jedny stopy. Nemôžem jednoducho pochopiť, prečo si ma opustil práve vtedy, keď som ťa najviac potrebovala.“ „Moje drahé dieťa,“ zašepkal Boh, „milujem ťa a nikdy ťa v skúškach a trápeniach neopustím, nikdy! Keď si videla len jedny stopy, boli to chvíle, kedy som ťa niesol v náručí!“

Potrebuješ viac uistenia o tom, že Boh je stále s tebou? Nech sú ti povzbudením tieto verše Písma: „Sám Hospodin pôjde pred tebou, bude s tebou, nedá ti ochabnúť ani ťa neopustí. Neboj sa ani sa neľakaj!“ (5. Mojžišova 31, 8)

„Veď Boh povedal: Nezanechám ťa, ani ťa neopustím.  Preto smelo môžeme hovoriť: Pán mi pomáha, nebudem sa báť. Čože mi môže urobiť človek?“ (Židom 13, 5-6)

Spoznal si v týchto slovách lásku, ktorú má Boh k tebe? Uver týmto slovám. Uver, že Boh je stále s tebou, uver, že si milovaným Božím dieťaťom! Láska k Bohu sa v tebe zapáli až vtedy, keď uveríš, že si objektom Jeho lásky.

Dobrotivý Bože, Ty si mojim útočiskom a celý svet je pod Tvojimi ramenami. Ja som uveril Tvojim slovám, že Ty ma nezanecháš a neopustíš a pôjdeš stále predo mnou, nedáš mi ochabnúť a preto môžem smelo prehlásiť: Pán mi pomáha, preto sa nebojím, ani neľakám. Amen.

„Alebo opovrhuješ bohatstvom jeho dobroty, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu?“ (Rimanom 2,4)

Mladý muž išiel na motorke. Na železničnom priecestí bola poľadovica a on spadol z motorky a ostal ležať na ceste. Nákladné auto, ktoré išlo za ním okamžite brzdilo, ale pre poľadovicu sa mu nepodarilo zastaviť. Vodič nákladného vozidla nevidel motorkára a okamžite alarmoval políciu, lebo si myslel, že toho človeka prešiel. Keď potom roztrasený vychádzal z kabíny, zbadal, ako ľahko zranený muž vylieza spod auta.

Ako v takom prípade reagujú ľudia? Iste by sme počuli: „Ten mal ale šťastie“. Veriaci človek, sa nad tým zamyslí a povie si: „Tu zasiahol Boh a toho človeka ochránil. Prečo to urobil?“ Lebo Boh ľudí miluje a chce každého priviesť k pokániu a k obráteniu.

Možno si už aj ty bol v situácii, keď si bol kúsok od smrti alebo si bol vo veľkom nebezpečenstve. Aká bola tvoja reakcia? Spoznal si v tom Božiu dobrotivosť a urobil si pokánie zo svojho minulého života? Alebo opovrhuješ Božou trpezlivosťou s tebou? Neopovrhuj bohatstvom Jeho dobroty, trpezlivosti a zhovievavosti. Boh na teba stále čaká. Ešte dnes sa môžeš k Nemu obrátiť a vyznať Mu svoje hriechy. Urob tento krok a uver vo Vykupiteľa Ježiša Krista!

Nespoliehaj sa na zajtrajšok, dokonca sa nespoliehaj ani na dnešok. Spoliehaj sa na túto chvíľu, na tento okamžik v ktorom práve žiješ.

Drahý Bože, ďakujem Ti za nezaslúženú lásku, ktorou ma miluješ. Ďakujem Ti za ničím nezaslúženú darovanú milosť, ktorej nie som hodný. Ďakujem Ti za Tvoju dobrotivosť, trpezlivosť a zhovievavosť, ktorú so mnou máš a ktorá ma vedie k pokániu a k pokore. Prosím, naplň moje srdce Svojou láskou a veď moje kroky po úzkej ceste, ktorá vedie do radosti. O to Ťa prosím Otec v mene Ježiš. Amen.