"... jazyk múdrych je liekom ." (Príslovia 12,18)

Neopatrné slová môžu ľudí zraniť aj ovplyvniť. Ak o tom pochybuješ, posúď tieto dva príbehy:

Jedného dňa v malom vidieckom kostole miništrant omylom upustil víno na prijímanie. Kňaz, ktorý konal omšu, mu dal pohlavok a kričal na neho: „Odíď a už sa nevracaj!" Z toho chlapca sa stal generál Tito, brutálny komunistický diktátor, ktorý vládol ľudu Juhoslávie po mnoho rokov.

Vo veľkej mestskej katedrále iný miništrant upustil víno na prijímanie. Jeho biskup sa k nemu otočil a upokojujúco mu pošepkal: „To je v poriadku, jedného dňa budeš úžasný kňaz." Z toho chlapca sa stal arcibiskup Fulton Sheen, ktorého kázne sa dotkli sŕdc miliónov skrze národnej televízie.

Slovo má veľkú moc. Slovo môže budovať aj ničiť. Slovo môže priniesť pokoj, aj vyvolať vojnu. To slová vyvolávajú tak lásku ako aj nenávisť. Slovo vytvára postoj a je základným kameňom našich rozhodnutí. Slovo je to, čo formuje náš svet. Začiatok každej zmeny je v našom jazyku - v našich slovách.

Aj tvoje slová buď ľudí budujú, alebo ich ničia. Šalamún povedal: „Kto hovorí nerozvážne, akoby mečom bodal, jazyk múdreho  však hojí." Tu je pravda, ktorú neradi priznávame: to, čo vychádza z našich úst, zjavuje to, čo v našom srdci je, a naše „ja som to tak nemyslel " na tom už nič nezmení, ani neodčiní škodu a preto buď opatrný na to, čo hovoríš.

Pane, prosíme Ťa,  očisťuj naše srdcia, aby Ťa naše ústa chválili, velebili a vzývali Tvoje sväté meno. Amen

„Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“ (Ján 3, 16).

Keď všemocný Boh, ktorý má k dispozícii silné nebeské vojská, dáva pre záchranu človeka svojho jediného Syna, musel na to byť veľmi vážny dôvod. Vzbura Lucifera a pád človeka do hriechu násilia, vojen, krviprelievania a mnohého zla... To všetko mohlo byť trvalo vyriešené nie silou, ale iba spravodlivosťou, pravdou a milosťou. Vykúpiť človeka z moci diabla a večného trápenia mohol dokázať iba pravý Boh a zároveň pravý človek bez jediného hriechu. Preto len čo sa dieťatko Ježiš narodil, išlo Mu o život. Začal sa urputný zápas medzi mocnosťami temnoty a Mocnosťou svetla.

V Ježišovi Kristovi Boh ponúka aj všetky poklady múdrosti a poznania každému, kto v Neho verí. Tieto vianočné poklady sú duchovné, neviditeľné, nadčasové, večné. Patrí sem láska, radosť, pokoj, spravodlivosť, pravda, milosť, vernosť, trpezlivosť a nadovšetko večný život. Boh nám toto všetko dal a očakáva, že aj my niečo dáme.  Niečo zo svojho času, sústredenej pozornosti na Božie slovo a úsilie, aby sme lepšie pochopili význam týchto neviditeľných hodnôt, od ktorých sa odvíja všetko ostatné. Čaká, ako sa rozhodneme.

Zameranie na materiálne veci má za následok, že strácame schopnosť vnímať duchovné, neviditeľné, nadčasové hodnoty, ktoré sú pre život kľúčové a rozhodujúce. Advent a voľné dni cez sviatky sú príležitosťou zastaviť sa, zamyslieť, všeličo prehodnotiť, vytriediť a určiť si správne priority. Nedovoľme, aby nám Vianoce uplynuli iba povrchne. Sú príliš vzácne. Ježiš sa narodil pre každého z nás a v Ňom sú ukryté hodnoty, aké nikde inde nenájdeme. S Ježišom uprostred môžeme prežiť príjemnú rodinnú  atmosféru, po akej všetci túžime, akú by sme si priali mať na Vianoce.

Drahý Bože, ďakujeme Ti za lásku, za to, že miluješ svet, za Tvojho Syna Ježiša, ktorý prišiel spasiť svet, aby bolo zachránené to, čo by bolo zahynulo. Amen

Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lukáš 2,14)

Človek má mnoho želaní. Jeden  by chcel mať viac peňazí, väčší majetok, iný zase viac zdravia, a podobne. Ale nakoniec zistí, že všetky tieto veci mu neprinášajú to najdôležitejšie, a to pokoj v srdci  a upokojenie duše aj v chorobe alebo v chudobe. Ak aj dosiahne bohatstvo, stále hľadá to, čo by upokojilo jeho boľavú myseľ a srdce. Pokoj sa totiž nedá kúpiť. V tomto svete pokoj nenájdeš.

Kde ho hľadať? A čo anjel, ktorý priniesol pastierom radostnú správu -  „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ - či nemal pravdu?  Áno, anjelovo oznámenie bolo pravdivé, ale tento pokoj na zemi nie je. Dôvodom je, že pokoj nie je v ľudských srdciach. A kým tam nie je, nemôže byť pokoj ani na zemi. Problém je v tom, že človek od prirodzenosti nemá pokoj s Bohom. Dôsledkom toho sú narušené medziľudské vzťahy. Pokoj každého človeka s Bohom zničil hriech. A to si vyžaduje riešenie.

Je veľmi drahé, ale môže ho obdŕžať každý človek. Boh sám nám totiž pripravil riešenie, a to prostredníctvom smrti svojho Syna Ježiša, ktorý sa pred 2 000 rokmi stal človekom - oným Dieťaťom, narodeným v jasliach. Keď Ježiš vyrástol, stal sa z Neho muž, ktorý jediný z ľudí mohol naplniť Božiu vôľu a zbaviť nás hriechu, ktorý nám prekáža v pokojnom živote. Ježiš bol totiž na rozdiel od nás bez hriechu. Vo veku asi 33 rokov priniesol Ježiš Kristus POKOJ skrze krv svojho kríža, keď na Golgote zomrel za naše hriechy.

Každý človek, ktorý si uvedomí, že táto obeť bola nutná aj pre neho osobne, a ktorý svojimi ústami vyzná Bohu svoje hriechy, „lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený“  (Rimanom 10,13). Ten dostane plné odpustenie svojich vín, aby potom mal tiež POKOJ s Bohom. Výkupné dielo, ktoré Ježiš Kristus vykonal na kríži, je základom pre to, aby na tejto zemi raz vládol pokoj, a to pod Jeho vládou.

Pane, daj nám porozumieť Tvojim slovám: "Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Amen

„Kajajte sa a verte v evanjelium!“ (Marek 1,15)

„... človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša“ (Galanťanom 2,16). Existuje veľa náboženstiev, ale len jedno evanjelium. Náboženstvo je dielom človeka, evanjelium je Boží dar. Náboženstvo je to, čo chce človek konať pre Boha; evanjelium je to, čo pre človeka koná Boh. Náboženstvo je človek hľadajúci Boha; evanjelium, to je Boh, hľadajúci človeka. Náboženstvo spočíva vo vyvýšení človeka po rebríku jeho vlastnej spravodlivosti; evanjelium hovorí, že Boh zostúpil vtelením Ježiša Krista z Božej slávy, aby sa stretol s hriešnikmi, ako sme my. Náboženstvo je dobrá vôľa ľudí, evanjelium je dobrá zvesť o Božej láske. Náboženstvo reformuje vonkajšok, evanjelium pretvára vnútro človeka. Náboženstvo čistí povrch; evanjelium spôsobuje znovuzrodenie.„... evanjelium ... je mocou na spásu pre každého veriaceho“ (Rimanom 1,16).

Ježiš „prišiel ohlasovať pokoj, vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko“ (Efezanom  2,17). Slovo evanjelium znamená „dobrá zvesť“. Čo je tou dobrou zvesťou? Je to posolstvo o Božej láske a o spasení, ktoré Boh ponúka ľuďom vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi. Človek nie je sám. Pán Boh mu podáva ruku. Každý, kto verí v Pána Ježiša, získava odpustenie hriechov (Skutky 10,43). Plná dôvera v živého Spasiteľa, to je pravá kresťanská viera.

„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. (Matúš 1,23)

Pán Ježiš prišiel na tento svet, aby sme my mohli byť vykúpení od našich hriechov, aby nás zmieril s Otcom a umožnil prístup k Nemu. To všetko slávne naplnil, žil na tejto zemi ako človek, zomrel, aby ľudstvu priniesol záchranu a na tretí deň slávne vstal z mŕtvych. Dnes túži mať s nami blízky vzťah a byť súčasťou nášho každodenného života. Emanuel – Boh s nami. On túži byť s nami vo všetkom, čo prežívame, túži, aby sme poznali Jeho hlas a nasledovali Ho. Nechce, aby sme žili v zmätku a strachu. Hĺbka nášho osobného vzťahu s Pánom je založená na dôvernej komunikácii s Ním. On k nám hovorí, aby nás viedol, obnovoval, občerstvoval, posilňoval. A čo my? Sme schopní Ho počuť každý deň? Nakloňme dnes svoje ucho k Nemu, zmĺknime na chvíľu a poznajme, že On je Boh. Poďme tento rok osláviť príchod nášho Spasiteľa na túto zem s bázňou a vďakou.

Pane, žijeme v nádeji, že sa raz vrátiš. Daj nám múdrosť a lásku, aby sme vedeli zasiahnuť ľudí okolo nás.

V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. (Lukáš 2,25-26)

Slovo advent značí očakávať. Čo očakávajú ľudia v dnešnej dobe od Vianoc? Snáď je to len vybočenie zo stereotypu, uvoľnenie od tlakov zo všetkých strán, snáď sviatočná nálada a veľa jedla, návštevy rodiny a priateľov, na ktorých nie je inokedy čas. Pre niektorých je to cesta za snehom, lyžovanie. Toto  všetko bez Pána Ježiša je radosťou len na chvíľku.

Čo znamená radosť z Vianoc a doba očakávania pre teba? Podľa Písma bol Simeon človek spravodlivý a zbožný a očakával potešenie Izraela. A dočkal sa. Na vlastné oči uvidel Vykupiteľa. Toho, ktorý priniesol do jeho života radosť. Lebo tá naozaj najväčšia radosť v našom živote prichádza od Neho a skrze Neho. Nie je nič väčšieho na tejto zemi, než spoznať túto radosť. On prišiel na tento svet pre mňa i teba a On znova príde.

Radovať sa budem, ak budem očakávať POTEŠENIE, nie premýšľať o tom, čo kde ešte upratať, napiecť, nakúpiť. To do môjho i tvojho života radosť neprinesie. Boh od  nás chce niečo iné. Rovnako ako Simeon sa zameral na očakávania radosti. Celou silou sa zamerajme na očakávanie toho, čo nám prinesie narodený Spasiteľ. Milosť potešenie v Kristovi prináša pravú radosť do života tých, ktorí  očakávajú potešenie. Koľko ľudí nevie, že táto radosť existuje. Sú všade okolo nás. Povedzme im, že existuje Boh každého potešenia i pre nich.

Nech tú radosť z potešenia v Kristovi, ktorú prežívame my, môžu spolu s nami prežiť aj  všetci naši blízki, naša rodina i priatelia.