„Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!“ (Hebrejom 13,8)

Žiadny človek na svete nemá rád neistotu. Neistota zožiera a trápi. Každý z nás potrebuje istotu, niečo spoľahlivé, niečo o čo sa môže oprieť. A keď nič také neexistuje, tak sa sami pre seba pokúšame niečo také vytvoriť. Otázkou je: „V čom je zakotvená tvoja istota? Spoliehaš sa na nejakú hmotnú oporu, majetok?“ Potom musíš počítať aj s tým, že ho môžeš stratiť. Alebo sa spoliehaš na svoju dobrotu, na svoj dobrý charakter, na svoju lásku k ľuďom a dobročinnosť? Táto kotva možno vydrží trochu dlhšie, ale každopádne padne, keď sa na konci svojho života budeš zodpovedať Bohu. „Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.“ (Kazateľ 7,20)

Alebo sa spoliehaš na svoje náboženstvo, na svoju pobožnosť? Takáto kotva povolí, keď prídu do tvojho života búrky. Ani takáto „istota“ iste neobstojí pred Bohom. Existuje však jedna istota, ktorá je pevná a ktorá obstojí v každom čase. Tou istotou je Ježiš Kristus! On jediný, ti v tomto svete plnom nepokoja môže dať skutočnú istotu. Kto uverí v Neho, Spasiteľa hriešnikov, nájde pokoj, odpočinok, bezpečie a istotu. „A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 8,38-39)

Len Jemu môžeme  plne dôverovať v každej situácii a za každých okolností počítať s Jeho láskou a s Jeho súcitom. On nám pomáha niesť každú bolesť a môže porozumieť každému utrpeniu. Vo svojej vernosti sa nikdy nemení, tak v prítomnosti, ale aj keď ide o Jeho prísľub, že nás skoro zoberie z tohto miesta utrpenia a slz. Potom budeme večne zakúšať Jeho lásku a večne sa Mu klaňať.

Pane Ježišu iba Ty nám dávaš vzácnu istotu, lebo Ty si taký istý včera, dnes aj naveky. Ďakujeme Ti, že Tebe môžeme plne dôverovať a tešíme sa na čas, keď sa Ti budeme klaňať a zakúšať Tvoju lásku na mieste večnej radosti. Amen

„Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“  (1.Jánov 4,7-8)

Láska k Bohu a k ľuďom, ktorá pochádza z nefalšovanej viery, je všetko vo všetkom, naplnenie zákona a koniec každého Božieho príkazu. Bez nej je každá naša námaha zbytočná. Z toho však nevyplýva, že láska je všetko a viera a dobré skutky sú zbytočné. Láska je naplnením zákona, neoslobodzuje nás však od jeho plnenia, ale nás núti poslúchať ho. To, čo konáme alebo znášame v láske, určite nezostane bez odmeny, aj keby to bola potupa pre Krista alebo len podanie pohára vody v Jeho mene.

Mali by sme si plne uvedomiť, že nebo je nebo lásky. Nie je nič vyššie vo viere. Keď hľadáš niečo iné ako lásku, pozeráš sa mimo cieľa a kráľovskú cestu opúšťaš. Boh ťa vykúpil z tvojich hriechov a ty sa nemáš usilovať o nič iné ako o lásku. Lebo ako je napísané v liste Korinťanom, vyšší cieľ nemožno dosiahnu: "A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska." (1.Korinťanom 13,13)  

Pane, ďakujeme Ti, že s vierou sme mohli spoznať lásku, ktorá je dokonalá, bezpodmienečná a niet v nej strachu. Ty si svoju lásku k nám prejavil v tom, že si poslal svojho jednorodeného Syna Ježiša na tento svet, aby nás vykúpil. Pomôž nám zostať v tejto dokonalej láske. Amen

„Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“  (Ján 14,14)

Pre mnohých ľudí predstavuje modlitba niečo ako rezervné koleso. Umiestnia ho vo svojom batožinovom priestore a väčšinu času si naňho vôbec nespomenú. Ale je tam, keď ho budú potrebovať. V takom prípade otvoria batožinový priestor a spoľahnú sa na to, že náhradné koleso im pomôže v núdzovej situácii.

Jeden vojak v zákopoch, zatiaľ čo vybuchovali granáty, sa takto modlil: „Milý Bože, dvadsať rokov som ťa neobťažoval. Vyveď ma odtiaľto živého a ja ti sľubujem, že ďalších dvadsať rokov ťa nechám na pokoji." Modlitba bola pre neho niečo úplne iné ako prežívaná súčasnosť.  Pre neho bola modlitba iba rezervným kolesom.

Avšak pre kresťanov je modlitba GPS. Nie diskrétne zastrčené niekde v odkladacej skrinke a sotva kedy používané, ale napojené a vždy na očiach. Na neznámom mieste je úplne nenahraditeľné, navádza nás do správneho  jazdného pruhu a pomáha nám zostať na správnej ceste. Ak je  modlitba pre teba GPS , tak vedie tvoj život správnym smerom a dovedie ťa bezpečne do cieľa.

Pane, ďakujem Ti za dar modlitby, za veľkú výsadu, ktorá nám prináša pravú radosť srdca a potešenie duše, bez ktorej nemôžeme žiť. Amen

„Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ (Ján 15,13)

Boh vo svojej veľkej moci nikdy na nikoho nevyvíja tlak, ktorý by ho nútil milovať Ho, ani sa lásky Nemu nebude doprosovať. On svoju lásku k človeku dokázal tým, že dal to najvzácnejšie, čo mal – svojho jednorodeného Syna.

Istý spisovateľ napísal: „Keby mal Boh chladničku – tvoja fotka by bola na nej. Keby mal peňaženku – tvoja fotka by bola v nej. Posielal by ti kvety každé ráno pred východom slnka a o čomkoľvek by si chcel hovoriť, On by ťa počúval. Boh môže žiť, kde len chce, v celom Ním stvorenom vesmíre, ale On si za miesto svojho prebývania vybral tvoje srdce... musíš sa s tým zmieriť, priateľu... Boh je do teba zaľúbený.“

Pred dvetisíc rokmi sa narodil Boží Syn, ktorý bol ochotný za nás zomrieť a tak potvrdiť to, čo sám povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ (Ján 15,13) Tým Pán Ježiš potvrdil, ako veľmi nás ľúbi. A táto Jeho láska k človeku by mala niečo urobiť aj s naším srdcom…

Nestačí, že sme túto lásku spoznali. Musíme ju zachovať vo svojom srdci, aj so o ňu deliť, aby ľudia mohli poznať, že sme Kristovými nasledovníkmi. Nemôžeme ľudí nasýtiť láskou, ak ju skutočne nemáme! Keby ľudia videli, že sme nepremožiteľní v láske, slepo by nás nasledovali. Božia láska totiž nie je závislá na okolnostiach či ľuďoch, ktorí mi niečo spravili či nespravili. Ak takúto lásku vykopnete dvermi, vráti sa oknom! Pretože ju nie je možné odradiť! Môžeš voči nej zostať hluchý aj slepý, môžeš ju ignorovať, vysmiať sa jej, môžeš ju pošliapať a znehodnotiť. Boh tam bude aj tak ďalej stáť s otvorenou náručou… a bude čakať na teba, až kým sa nerozhodne na konci časov svoju náruč zavrieť.

Pane, veríme, že Tvoja láska ma moc zmeniť človeka. Ďakujeme Ti, za Tvoj najúžasnejší dar lásky, za Tvojho Syna Ježiša, ktorý zomrel, aby sme my mohli žiť. Amen 

Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; (Zjavenie 22,3)

Adam a Eva pokiaľ nezhrešili, boli v Edene. Ich život bol bez smrti, ťažkosti a bolesti. Neexistoval hlad ani choroba.  Na tomto dokonalom mieste slúžili Bohu, chodili a rozprávali sa s Ním – videli Jeho tvár. Nikto nespochybňoval Božiu tvorivú moc ani plán pre ľudské vzťahy. Hriechom sa všetko pokazilo. Prišla kliatba a človek bol vyhnaný z tohto nádherného miesta. S kliatbou prišla aj smrť, choroby, trápenie a oddelenie od Boha.

Táto minulosť možno vrhá tieň na dnešok, avšak osud veriacich nesie prísľub niečoho lepšieho - života na mieste, ktoré je také dokonalé ako Eden. Tam budú veriaci, tak ako Adam a Eva chodiť a rozprávať sa s Bohom. Budú vidieť Jeho tvár a slúžiť Mu. Tam nič nebude stáť medzi Bohom a nami. Nebude tam nič prekliate. Bude to miesto večnej radosti, pokoja a lásky. Nebude tam počuť hlas žiaľu, lebo Pán tam zotrie každú slzu z našej tváre. Nebude tam smrti, žiaľu, náreku ani bolesti. Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie. Krava s medveďom sa budú pásť, ich mladé budú ležať spolu a lev bude žrať slamu ako dobytok. Dojča sa bude hrať nad dierou kobry a batoľa vystrie ruku  nad brloh zmije. Nebudú si zlé robiť a nebudú škodiť na tomto  svätom mieste. Nebude tam žiadny hriech, žiadny strach ani žiadny pocit hanby. Ani noci tam už nebude a nebude potrebné svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo Božia sláva prežaruje toto miesto a jeho lampou je Baránok. Bude tam tiecť rieka čistá ako krištáľ, vytekajúca od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia z oboch strán rieky, je strom života, ktorý prináša dvanásť raz ovocie; každý mesiac dáva ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. Na tomto mieste budú tí, ktorí uverili a nechali sa Ježišom viesť, aby ich doviedol na toto sväté miesto, kde budú spolu s Pánom kraľovať na veky vekov.

Drahý Bože,  pomôž nám pamätať na to, že aj keď sa terajší svet nevyrovná Tvojmu pôvodnému zámeru, môžeme v ňom nachádzať veľa dobrého a môžeme robiť veľa dobrého pre Teba a pre iných.  Vďaka za uistenie, že tento svet nie je všetko, čo máme, ale že na všetkých, ktorí dôverujú v Teba, čaká požehnaná budúcnosť. Daj, aby sme stavali dom spoločného a večného života iba na Tvojich základoch. Amen

"Robil, čo je správne v Pánových očiach ..." (2.Kráľov 22, 2)

 Joziášov dedko Manasses bol násilnícky kráľ, ktorý "prelial veľmi veľa nevinnej krvi " (2. Kráľov 21,16). Jeho otec, kráľ Amon, zomrel rukami jeho vlastných dôstojníkov. "Robil to, o čom  Boh povedal, že je zlé," hovorí epitaf. Joziáš mal  iba osem rokov, keď nastúpil na trón. Okamžite si zvolil spravodlivosť a neprestal robiť po celý život to, čo je v Božích očiach dobré (2. Kráľov 22,2). Čo z toho vyplýva? Nemôžeš si vybrať rodičov, ale môžeš si vybrať svoju cestu.

 Keď Joziáš znovu budoval chrám, objavil zvitok s Božím zákonom. Kým ho čítal, plakal a uvedomoval si, že jeho ľud sa vzdialil od Boha. Preto poslal odkaz prorokyni a pýtal sa: "Čo sa stane s našimi ľuďmi?" Ona povedala Joziášovi, že pre pokánie, ktoré činil, keď počul Božie slovo, jeho národ bude ušetrený (2. Kronická 34, 14-27). Celá generácia prijala milosť vďaka bezúhonnosti jedného muža.

I ty sa môžeš povzniesť nad svoju minulosť a žiť inak. Tvoji rodičia ti dali DNA, ale Boh ti môže dať nové narodenie a nový začiatok. "Ako milované deti nasledujte Božieho príkladu" (Efezským 5,1). Aj ty rovnako tak ako Joziáš nemáš vládu nad tým, ako reagovali na Boha tvoji predkovia, ale môžeš kontrolovať spôsob, ako na Neho zareaguješ ty. Tvoja minulosť nemusí byť tvojím väzením. Máš vplyv na svoj život, máš volebný hlas, čo sa týka tvojho určenia. Môžeš si vybrať, ktorou cestou pôjdeš. Vyber si dobre a jedného dňa - po generáciách - budú iní ďakovať Bohu za odkaz, ktorý si zanechal.

Pane, pomôž mám byť Ti verným, aby sme žili a robili to, čo je v Tvojich očiach dobré. Amen

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily!...Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Marek 12,30-31)

Boh sa dotýka všetkých oblastí nášho života. Dotýka sa našej mysle a premieňa nás jej obnovovaním. Boh nás volá, aby sme rozmýšľali: „Poďte, vyjasnime si to!  hovorí Hospodin“ (Izaiáš 1,18). Písmo nám hovorí, aby sme neboli ako „kone a mulice, ktoré nemajú rozum“ (Žalm 32,9). Kristus vyhlásil, „že máme milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a z celej svojej sily! a milovať svojho blížneho ako seba samého!“ (Marek 12,30-31) V praxi to znamená mať bázeň pred  Bohom, milovať Krista, milovať blížnych a nenávidieť hriech.

Ak teda máme plniť Božiu vôľu, musíme všetko čo máme, používať v súlade s týmto prikázaním. Neraz máme plné ústa ľudskej spravodlivosti a meriame vlastnou mierou. A mnohokrát máme dokonca aj tú „ľudskú pravdu.“ Lenže na tej v konečnom dôsledku až tak veľmi nezáleží. Pán Ježiš v kázni na vrchu povedal: „a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť.“ Lebo človek je viac ako akýkoľvek majetok a vzťah k blížnemu je nad všetky peniaze sveta.

Boh je neviditeľný, ale žiada od nás viditeľné prejavy lásky. Je nehmotný, ale čaká na pokrm a nápoj. Nemá telo ale pýta odev, je úplne voľný, ale túži po našej návšteve v nemocnici, starobinci, či v detskom domove. Ak chceš byť milovaný, musíš sa naučiť milovať Boha a milovať aj blížneho svojho ako seba samého!

Pane, nech nás napĺňa láska k Tebe. Nauč nás skutočne milovať. Amen

Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ (Lukáš 23,18)

Jednou z irónií ľudskej prirodzenosti je, že často odmietame to najlepšie a prijímame to najhoršie. Prečo chcel dav prepustiť Barabáša a ukrižovať Krista? Odpoveď nájdeme vo výroku z Písma: „Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná?“ (Jeremiáš 17,9)

Ježiš je dnes rovnako Boží a rovnako živý ako v deň svojho ukrižovania. Napriek tomu Ho dnes milióny ľudí odmietajú. Jeho dobrota je stále pokarhaním našej zloby, Jeho čistota odhaľuje našu nečistotu, Jeho bez hriešnosť ukazuje na našu hriešnosť. Kým Mu nedovolíme zničiť všetko zlo v nás, zlo v nás sa bude snažiť zničiť Ježiša. Toto je konflikt celého ľudstva. "Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali..." (Lukáš 23,33).

Pane Ježišu, vždy keď premýšľame nad Tvojím utrpením na kríži, naše srdce je nanovo pokorené rozmerom Tvojej lásky k všetkým ľuďom. Amen

„Niet Ho tu, ale vstal.“ (Lukáš 24,6)

Kresťanstvo neprináša len pravdu o vykúpení skrze smrť nášho Spasiteľa, ktorý bol ukrižovaný za naše hriechy, ale zároveň hovorí o tom, že Kristus vstal z mŕtvych. Jedine kresťanská viera prehlasuje, že vodca zomrel, vstal z mŕtvych a teraz žije.

 Na mnohých náhrobných kameňoch čítame: „Tu odpočíva...“ avšak Kristov hrob zdobia slová „Niet Ho tu.“ Kresťania nenavštevujú žiadne posvätné pohrebiská, neuctievajú žiadne prašné pozostatky, ani nekonajú pobožnosti v hrobkách. Na zemi žilo a žije mnoho skvelých ľudí, mnohí už len v spomienkach tých, ktorí ich poznali, ale iba jeden Muž, Ježiš Kristus, porazil smrť a bude žiť naveky!

Pane Ježišu, Tvoje zmŕtvychvstanie nám neustále prináša radosť. Pripomínaj nám neustále ako draho sme boli vykúpení, náš Pane a Spasiteľu. Amen

 „Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom...“ (2.Korinťanom 4,14)

Vzkriesenie Krista prináša ľuďom nádej. Ľudstvo je závislé na nádeji rovnako ako každý živý organizmus závisí od prísunu kyslíka. Aj napriek tomu je dnes beznádej a zúfalstvo všade okolo nás. Peter, ktorý bol tiež zúfalý z toho, čo videl na Kalvárii, píše neskôr túto víťazoslávnu správu: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej...“ (1.Petrov 1,3)

 Existuje nádej, ktorá ospravedlňuje, a naše hriechy môžu byť odpustené. Existuje nádej, že môžeme mať radosť, pokoj, istotu a byť v bezpečí aj uprostred tejto zúfalej doby. Existuje nádej, že Kristus sa čoskoro vráti. Biblia ju nazýva „blahoslavená nádej“. Existuje nádej, že jedného dňa bude nové nebo a nová zem, a že Boh bude vládnuť a Jeho kráľovstvo zvíťazí.

 Táto nádej nespočíva v našich schopnostiach, v našej dobrote ani v našej fyzickej sile. Tou nádejou je vzkriesenie Ježiša Krista.

Máme nádej v Tebe, náš vzkriesený Pane a Spasiteľu, Ježišu Kriste! Daj, nech nikdy neupadneme do zúfalstva, ale nech vždy pamätáme na Tvoje víťazstvo a Tvoju lásku. Amen