„Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista,...“ (Galanťanom 6,14)

Čo je slávne a nádherné na kríži? Veď to bol prostriedok mučenia a hanby. Prečo sa z neho teda Pavol tešil?

Pavol sa radoval  z kríža, pretože sa na ňom odohral ten najnezištnejší čin, aký kedy vykonali ľudia alebo anjeli. Pre neho nebol kríž nástrojom hanby, na ktorom ukrižovali Božieho Syna. Videl na ňom nádej sveta, videl Božiu lásku rozliatu v srdciach ľudí, videl koniec otroctva a života v hriechu pre tých, ktorí v Krista uverili. Na kríži sa znova obnovila životná harmónia človeka s Bohom, s inými ľuďmi, so sebou samým, viac, ako by dokázal urobiť génius so všetkou pozemskou mocou.

Svojim obmedzeným chápaním nedokážeme úplne rozumieť záhade Kristovho vykúpenia. S určitosťou však vieme, že ktokoľvek príde ku krížu s úprimnou vierou, jeho hriechy a viny zmiznú a nájde pokoj s Bohom.

Otče, túžime sa radovať z kríža podobne ako apoštol Pavol. Pomôž nám porozumieť tomu obrovskému významu, ktorý má kríž pre nás ako veriacich a pre všetkých, ktorí pri ňom pokľaknú. Amen

„... a žite v láske ..." (Efezanom 5, 2)

Veľký škótsky esejista a historik Thomas Carlyle sa oženil so svojou sekretárkou Jane Welsh. Stále pre neho pracovala, ale keď ochorela, Carlyle, ktorý bol hlboko oddaný svojej práci, si to nevšimol, takže ju nechal stále pracovať. Ale ona mala nádor a nakoniec bola odkázaná na lôžko. Aj keď ju Carlyle skutočne miloval, zisťoval, že nemá veľa času, ktorý by s ňou strávil, ani jej neposkytoval veľa pozornosti. Potom zomrela.

Po pohrebe šiel Carlyle hore do Janinej izby, všimol si jej diár ležiaci na stole, vzal ho a začal čítať. Na celej jednej stránke napísala jedinú vetu: „Včera sa mnou strávil hodinu a cítila som sa ako v nebi, tok veľmi ho milujem." Realita, voči ktorej bol tak slepý, sa teraz ukázala s drvivou zreteľnosťou. Bol príliš zaneprázdnený na to, aby si všimol, ako veľa pre Jane znamenal. Vždy bol príliš zamestnaný svojou prácou a jednoducho si ju nevšímal. Nevidel jej utrpenie. Nevidel jej lásku. Otočil na ďalšiu stránku a čítal slová, na ktoré nikdy nezabudol: "Počúvala som celý deň, aby som začula jeho kroky v hale, ale teraz je neskoro a tuším, že dnes nepríde."

Položil jej diár späť na stôl a vybehol von z domu. Priatelia ho našli pokrytého blatom pri čerstvom hrobe. Jeho oči boli červené od plaču, slzy sa mu kotúľali po lícach. „Keby som bol býval vedel, keby som bol býval vedel," plakal. Po Janinej smrti sa Carlyle už príliš nepokúšal písať znova.

Ako si na tom ty: „Nezanedbávaš svojich milovaných?“

Drahý Bože, v Ježišovi Kristovi nám bola zjavená Tvoja nekonečná láska, ktorá bola dokonaná na Golgotskom kríži. Chceme sa učiť od Teba ako milovať, prejavovať lásku svojim blížnym. Pomôž nám nezabúdať a nezanedbávať svojich milovaných. Amen 

„Človek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.“ (Príslovia 29,1)

Koľko ľudí muselo na sebe zakúsiť pravdu týchto slov! Museli si priznať: Nepočúval som to, čo mi hovorili, za všetko si môžem sám – som úplne odpísaný! Pre mňa už niet nádeje!

Ako podnikateľ, ktorý zruinoval rodinu a stihol pritom napáchať trestné činy a podvody. Jeho priatelia ho varovali, ale on nepočúval ich rady a napomínania. Nechcel vidieť všetky náznaky a predzvesti nešťastia. Myslel si, že to vie lepšie ako ostatní a výsledok bol katastrofálny.

Tu na zemi je stále možné dať mnohé veci do poriadku a učiniť nový začiatok. Ale keď príde hodina, keď už nie je možné znovu začať, potom je na mieste otázka: „Kde stráviš večnosť?“ Ako veľa je tých, ktorí počuli túto otázku, boli varovaní, svojou rodinou, priateľmi, farármi. Mnohí počuli evanjelium, radostnú správu o spasení v Ježišovi Kristovi. V ich životoch nechýbali dôkazy. Ale oni aj tak neuverili Bohu. Všetko ostatné sa im zdalo dôležitejšie.

Myslíme na večnosť! Pre toho, kto prekročí bránu smrti a zistí, že na tomto svete nedbal na Božie varované znamenia, bude už neskoro. Avšak Bohu vďaka, že dnes je ešte pre každého z nás príhodný čas a z Božej milosti môže byť každý spasený skrze vieru vo Víťaza z Golgoty, Pána Ježiša Krista. On na každého čaká!

Prosíme, Pane, otvor nám uši, aby sme počuli Tvoje varovania. Daj sa nám spoznať a zachráň nás pre večnosť! Amen

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu. (Žalm 34,8)

Jeden náčelník afrického kmeňa bol na love napadnutý divým zvieraťom. Akýsi otrok zabil zviera ešte včas, ale nemohol zabrániť, aby kráľ nestratil prst. Náčelník nazlostený zvolal: „Keby bol Boh dobrý, tak by som nestratil prst.“ Jeho otrok odpovedal: „Kráľu, Boh je dobrý a čo činí, je dokonalé. On nerobí chyby.“ Tu sa kráľ rozzúril. Nemyslel na to, že mu tento muž práve zachránil život, ale ho dal uvrhnúť do väzenia.

O nejaký čas neskôr bol kráľ zajatý cudzími bojovníkmi, ktorí prinášali Bohu ľudské obete. I kráľa mal stihnúť tento osud. Tu si však nepriatelia všimli, že nemá jeden prst a prepustili ho. Nehodil sa im ako obeť pre ich bohov.

Po svojom návrate kráľ otroka prepustil na slobodu a milostivo ho prijal: „Môj milý, Boh bol ku mne skutočne dobrý! Skoro som prišiel o život. Prepustili ma len preto, že mi chýbal jeden prst!“ Ale ja sa pýtam. Keď je Boh taký dobrý, prečo dopustil to, že som ťa uvrhol do väzenia?“  -  Kráľu, odpovedal otrok, „keby som bol vtedy s tebou, potom by nepriatelia obetovali namiesto teba mňa, pretože mi nechýba žiadny prst.“

Ani veriacim kresťanom nie je možné v každej situácii ľahko povedať, že Boh je dobrý a nerobí chyby. Ale potom keď sa spätne pozrú na svoj život, môžu v mnohých udalostiach rozpoznať Jeho milostivé vedenie. A hľadia na Golgotu, kde bolo v Ježišovej zmierovacej smrti v plnosti preukázané, že Boh je láska.

Pane Ty si Láska, Tvoj život je láska, nauč nás Tvojej láske, aby sme dokázali tak milovať ako  Ty miluješ. Amen

„Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska.“ (1.Jánov 2,15)

Clayton bol mládenec postihnutý leukémiou. Pri štvrtej recidíve choroby mu lekár musel povedať: „Clayton...ostávajú ti asi tri mesiace života.“ A vtedy, vo veku 18 rokov, zasvecuje svoje posledné sily tomu, aby hovoril o svojej viere a varoval mnohých mladých ľudí. Prehlásil: „Viem, kedy zomriem, ale vy nie. A vy sa necháte rozptyľovať vecami života, ktoré vám brania myslieť na to, čo je skutočne dôležité.“ Niekto sa ho opýtal: „Clayton, máš strach?“ – „Áno, odpovedá, mám strach, som zdesený. Ale nemám strach z rakoviny, nemám strach z toho, že zomriem. Lebo viem kam pôjdem po smrti, pretože som vo svojom srdci uveril, že Ježiš je Pán, a verejne som Ho vyznal. Je len jedna cesta, ktorá vedie k tomuto cieľu. Tomu verím. Naopak, mám strach o vás. Mám strach o každého z tých, ktorí nevedia kam pôjdu po smrti. Mám strach o tých, ktorí si myslia, že vedia kam pôjdu po smrti, ale nie sú tým istí. A zvlášť mám strach o tých, ktorí sú rozptyľovaní týmto svetom, školou, prácou, športom, kamarátmi, zábavami...Kvôli tomu mám skutočne o vás strach.“

Clayton natočil za pomoci svojich priateľov video. Keď skončil, večer ho premietol a prehlásil: „Áno, to je presne to, čo som chcel povedať, kým zomriem.“ Druhý deň odišiel k svojmu Pánovi, keď dokončil službu, ktorú mu Pán Ježiš zveril: byť Jeho svedkom.

Kartuziánski mnísi mali na ruke napísané – „Memento mori“, čo v preklade znamená „Pamätaj, že zomrieš“. Nech je toto varovanie hlboko vryté do našich sŕdc, aby sme mysleli a žili preto, čo je dôležité.

Pane nauč nás žiť tak, aby sme boli pripravení zomrieť, aby pre nás smrť bola bránou k večnému životu. Amen

Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia (Hebrejom 3,15)

Vodič kamióna si poranil prst. Krvácajúcu ranu si obviazal svojim špinavou vreckovkou. Po niekoľkých dňoch dostal prudké bolesti. Lekár, ktorý prst obzeral, došiel k záveru, že musí byť amputovaný. Bolo tu akútne nebezpečenstvo, že sa zápal rozšíri do celého tela. Šofér myslel na svoje pracovné miesto a operáciu odmietol.

Netrvalo dlho a prudké bolesti ho znovu priviedli k doktorovi. Ten s poľutovaním konštatoval, že teraz musí byť amputovaná celá ruka, pretože inak je ohrozený jeho život. Muž opäť odmietol dať súhlas.

Po nejakej dobe bol muž v bezvedomí privezený do nemocnice. Jeho žena teraz dala súhlas k amputácii ruky. Po dôkladnom vyšetrení jej lekár musel povedať hroznú pravdu. Je neskoro. Spočiatku malý zápal medzitým otrávil celé telo a spôsobil neodvratnú smrť.

Mnoho ľudí správa tak, ako ten šofér kamióna. Domnievajú sa, že s ich „malými“ hriechmi sa nemusí nič robiť. Ale to je klam. Ani s „najmenšími“ hriechmi nemôžeme pred Bohom obstáť. A keď na sebe pozeráme v Božom svetle, dôjdeme i my k výsledku, že je zasiahnutý celý človek.

Avšak Ježiš Kristus, ten veľký Lekár, nám môže pomôcť, keď si nezatvrdíme svoje srdcia, keď ich neuzavrieme pred Jeho napomínajúcim volaním, keď k Nemu včas prídeme. Kto sa so svojim bremenom hriechov zverí Jemu, dostane odpustenie a večné spasenie.

Pane Ježišu, Ty si Lekár, ktorý dokáže vyliečiť všetky rany. Uzdrav všetky naše zranenia, zbav nás bolestí a zober od nás všetky bremena, ktoré nás ťažia. Amen

Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.  Ale niektorí z vás neveria. (Ján 6, 63-64)

Však Boh hovorí jedným spôsobom i druhým, hoci si to nevšímajú. (Jób 33,14)

Raz v noci sa v dedine v stepi v Kongu zobudil misionár na ustavičný štekot psov. Pokúšal sa psov umlčať, ale bez úspechu. Druhý deň, keď sa sťažoval, že bol vyrušený v spánku, sa dozvedel, že do dediny vkročili levy. Ich stopy viedli priamo k chate, kde spal. Neskôr, keď rozprával o tejto príhode, pripojil: „Psi robili, čo najlepšie mohli, aby nás varovali pred nebezpečenstvom, zatiaľ čo som ja snažil ako blázon ich umlčať.“

Možno aj vy počúvate výčitky, keď niekomu hovoríte o Božom súde pre tých, ktorí neveria v Pána Ježiša a pritom opakujete: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“, aby ste unikli súdu. Pán príde!

Biblia nám predkladá dobrú správu o pokoji a živote. Boh ponúka svoj pokoj a život všetkým, ktorí k Nemu prídu s vierou a vyznajú Mu svoje hriechy. Žiada nás, aby sme verili v Jeho lásku, ktorá bola najviac ukázaná, keď On, aby nás vyslobodil, dal za nás svojho jediného Syna Ježiša Krista.

Možno to niekto bude považovať za únavne, lebo si myslí, že sa ho to netýka. Boh však prehlasuje, že „všetci ľudia z hrešili (Rimanom 3,23)“, ale Ježiš Kristus , spravodlivý, niesol namiesto nás trest, ktorý sme si my zasluhovali. Božie slovo hovorí: „Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí,... ktorý hovorí z neba.“ (Hebrejom 12,25)

Otče, všetci sme zhrešili. Prosíme Ťa o odpustenie našich hriechov a vín. Pane, zmiluj sa nad nami. Ďakujeme Ti za Tvoju milosť, za Tvojho Syna a nášho Pána a Spasiteľa Ježiša, ktorý zomrel a trpel za naše hriechy, ale tretí deň vstal z mŕtvych. Svojou smrťou smrť premohol a daroval nám večný život. Pane, zmiluj sa nad nami. Amen

V knihe Afrických rozprávok je príbeh o liečiteľovi, čo mal zázračné schopnosti. Nešťastným ľuďom vedel splniť ich želania: Človeku bez rúk zariadil, aby ruky dostal, holohlavému zasa, aby mu narástli vlasy. Chudobnému, aby mal dosť peňazí, a ďalšiemu podobne, aby mohol uživiť svoju rodinu. Po roku sa vybral navštíviť týchto ľudí, aby zistil, ako sa majú. Ten, čo získal ruky, priznal, že nič nerobí, a holohlavý si sťažoval, že má s vlasmi len starosti, lebo si ich musí česať a umývať. Tretí mal pekný dom, ale tak spyšnel, že ho doňho ani nevpustil. Len štvrtý ho milo privítal a pohostil. Prečo si milý k takému cudziemu človeku, ako som ja?, pýtal sa ho bylinkár. A ten muž odpovedal: Pred rokom prišiel do našej dediny jeden človek, ktorý ma zbavil mojej chudoby. A odvtedy pohostím každého, kto ku mne príde... Táto rozprávka podobne ako evanjelium hovorí o odovzdávaní skúsenosti vďačnosti. Mnohí toto pozvanie nevedia ani prijať ani odovzdať.

Predtým, ako urobíš nejakú zmenu vo svojom živote, preskúmaj svoj vzťah k životu. Úspech nedefinuje postavenie alebo plat, ale rob čo najviac toho, čo robíš najlepšie. Čokoľvek chceš zmeniť vo svojom živote, buď opatrný a poraď so svojim úmyslom. Aj keď si vyberáš alebo meníš prácu opýtaj sa na to svojho Tvorcu. Ale nikdy sa neraď s chamtivosťou.

Pane, chceme Ti poďakovať za strechu nad hlavou, za to, že máme čo jesť aj piť. Vieme, že to nie je taká samozrejmosť, ako sa zdá. Pomôž nám byť dobrým správcom Tvojich darov, nauč nás dobre hospodariťaj sa podeliť. Amen

Lebo syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo. (Lukáš 19,10)

Boží Syn prišiel na túto zem ako človek. Povedal o sebe: „Ja som dobrý pastier.“ Prišiel, aby zachránil nás, ktorí sa podobáme strateným ovciam. Človek je zachránený vtedy, keď ho Spasiteľ nájde a privedie do večnej blaženosti.

A čo musí urobiť človek, aby bol zachránený? Pokánie a uveriť v Pána Ježiša Krista. Pokánie je na prvom mieste. Urobiť pokánie znamená zmeniť myslenie o Bohu, o sebe samom, o hriechu. Človek azda doteraz Boha ignoroval alebo sa Mu protivil. Možno si myslel: Milý Pán Boh vezme do úvahy môj poriadny život a pôjdem do neba. Boh je však svätý a spravodlivý. On je nielen láska, ale aj svetlo.

Keď zasvieti do svedomia Božie svetlo, človek musí zmeniť myslenie. Jeho život odrazu nevyzerá „poriadne“. Vidí ošklivosť hriechu, ktorý ho oddeľuje od Boha. Pokáním to však nekončí. Vedie ho k viere vo Vykupiteľa. Viera chápe, že Kristus zástupne zomrel za nás a za naše hriechy. Kto verí, opiera sa o Božie slovo, ktoré hovorí: „On bol vydaný za naše priestupky a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.“(Rim 4,25) A toho táto viera zachraňuje.

Viera nás spasí a istota spasenia nás urobí šťastnými. Keď sa obrátime a prijmeme, že Boh je Pánom nášho života. Plnú radosť v Ňom prežijeme až vtedy, keď okúsime, že On je náš a my sme Jeho. Boh dáva veriacemu úplnú istotu, aby mal pokoj a bol o svojom spasení úplne presvedčený. Až keď pochopíme, že Kristus je náš Spasiteľ, potom tiež pochopíme Božie milosrdenstvo voči nám.

Nie podľa zákona, ale z milosti sa stalo, že sme Božím ľudom. Hľaďme teda na milosť, ktorá je zdarma. Istota viery nikdy nemôže prameniť zo skutkov zákona. Jej sila pramení z evanjelia a môže byť našou len skrze evanjelium. Nehľaďme na seba, hľaďme jedine na Pána. Čím viac budeme dôverovať Ježišovi Kristovi, tým viac bude pre nás spasenie znamenať.

Pane, vylej na nás, prosíme, Svoju lásku tak bohato, aby sme ďaleko obchádzali močiare pochybnosti a strachu! Amen

Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! (Kolosanom 3,13)

Jeden príbeh, ktorý vám možno niečo hovorí. Janko pil na večierku cez mieru, a tým uviedol svoju ženu Anku do trápnej situácie. Nasledujúce ráno mu to bolo ľúto a požiadal ju o odpustenie. Súhlasila, ale neustále to znova a znova vyťahovala na svetlo. Jedného dňa jej Janko skleslo povedal: „Myslel som si, že mi odpustíš a zabudneš." A ona odpovedala: „Tiež som to urobila. Len nechcem, aby si  zabudol na to, že som ti odpustila a zabudla." Odpúšťaš aj ty takým spôsobom?

Počítať skóre sa dá len v súťažných športoch. Vo vzťahoch to spôsobuje katastrofu. Aj v tom najhoršom z nás je toľko dobra a v tom najlepšom z nás toľko zla, že strávime veľký čas svojho života tým, že sa učíme odpúšťať a zabúdať. A zabúdanie je ťažšie, keď je previnenie veľké. Malé previnenia sa rýchlo odpúšťajú, veľké vyžadujú proces uzdravenia. Ale kým neurobíš rozhodnutie odpustiť, tak sa tento proces nemôže ani začať.

Ako môžeš „odpustiť rovnako rýchlo a úplne, ako Pán odpustil tebe"? Apoštol Pavol odpovedá: "Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!" (Kolosanom 3,12-13)

Aby sme mohli uskutočňovať tento druh odpustenia, musíme sa zamerať na hodnotu druhého človeka, nie na jeho slabosti. Musíme svoje srdce odvrátiť od toho, čo bolo, k tomu, čo môže byť. Hovoríš si: „Prečo by som mal odpúšťať a zabúdať?" Pretože to hovorí Božie Slovo a pretože aj ty raz budeš potrebovať odpustenie.

Pane, pomôž nám v ľuďoch vidieť akí môžu byť, nie, akí sú a nauč nás zabúdať a odpúšťať. Amen