Prišiel zachrániť, čo by bolo zahynulo
Lebo syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo. (Lukáš 19,10)
Boží Syn prišiel na túto zem ako človek. Povedal o sebe: „Ja som dobrý pastier.“ Prišiel, aby zachránil nás, ktorí sa podobáme strateným ovciam. Človek je zachránený vtedy, keď ho Spasiteľ nájde a privedie do večnej blaženosti.
A čo musí urobiť človek, aby bol zachránený? Pokánie a uveriť v Pána Ježiša Krista. Pokánie je na prvom mieste. Urobiť pokánie znamená zmeniť myslenie o Bohu, o sebe samom, o hriechu. Človek azda doteraz Boha ignoroval alebo sa Mu protivil. Možno si myslel: Milý Pán Boh vezme do úvahy môj poriadny život a pôjdem do neba. Boh je však svätý a spravodlivý. On je nielen láska, ale aj svetlo.
Keď zasvieti do svedomia Božie svetlo, človek musí zmeniť myslenie. Jeho život odrazu nevyzerá „poriadne“. Vidí ošklivosť hriechu, ktorý ho oddeľuje od Boha. Pokáním to však nekončí. Vedie ho k viere vo Vykupiteľa. Viera chápe, že Kristus zástupne zomrel za nás a za naše hriechy. Kto verí, opiera sa o Božie slovo, ktoré hovorí: „On bol vydaný za naše priestupky a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.“(Rim 4,25) A toho táto viera zachraňuje.
Viera nás spasí a istota spasenia nás urobí šťastnými. Keď sa obrátime a prijmeme, že Boh je Pánom nášho života. Plnú radosť v Ňom prežijeme až vtedy, keď okúsime, že On je náš a my sme Jeho. Boh dáva veriacemu úplnú istotu, aby mal pokoj a bol o svojom spasení úplne presvedčený. Až keď pochopíme, že Kristus je náš Spasiteľ, potom tiež pochopíme Božie milosrdenstvo voči nám.
Nie podľa zákona, ale z milosti sa stalo, že sme Božím ľudom. Hľaďme teda na milosť, ktorá je zdarma. Istota viery nikdy nemôže prameniť zo skutkov zákona. Jej sila pramení z evanjelia a môže byť našou len skrze evanjelium. Nehľaďme na seba, hľaďme jedine na Pána. Čím viac budeme dôverovať Ježišovi Kristovi, tým viac bude pre nás spasenie znamenať.
Pane, vylej na nás, prosíme, Svoju lásku tak bohato, aby sme ďaleko obchádzali močiare pochybnosti a strachu! Amen