Pozeráš sa do zrkadla?
„Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nebadáš?“ (Lukáš 6, 41)
Mladý pár sa presťahoval a zoznamoval sa so susedmi. Nasledujúce ráno, keď sedeli pri raňajkách, pozrela sa mladá žena z okna a videla susedku, ako vešia na šnúru bielizeň. „Pane Bože, pozri, aké má to prádlo špinavé. Buď nevie prať, alebo potrebuje nový prací prostriedok.” Jej muž sa iba pozrel, ale nepovedal na to ani slovko. Zakaždým, keď videla žena susedku vešať bielizeň, predniesla rovnaký komentár. O mesiac neskôr, keď sa žena pozrela z okna, zvolala: „Pozri, už sa konečne naučila prať! Aké má zrazu to prádlo čisté.“ Muž jej na to povedal: „Dnes ráno som si trochu privstal a umyl som to okno, cez ktoré sa stále pozeráš.”
A presne taký je často aj náš život. Všetko, čo vidíme na druhých, záleží od toho, aké čisté je okno, cez ktoré sa pozeráme. Než začneme niekoho kritizovať, mali by sme najprv preskúmať, ako sme na tom mi. Ako veľmi očakávame spravodlivosť a dobré správanie od druhých, ale sami si iba ťažko priznávame svoje nedostatky a chyby. Pozrieť sa do svojho vnútra, uvidieť tam postoj svojho srdca, aj to, na čo nie sme hrdí, nie je vôbec jednoduché. Avšak bez pravidelnej inventúry nášho vnútra nastáva chaos alebo ostaneme žiť v pretvárke a v uistení, že všetko je v najlepšom poriadku. Priznať si, že naše srdce nie je dokonalé, ale má medzery by nás malo priviesť k pokore a túžbe po Bohu, ktorý ma moc zmeniť a uzdraviť naše srdce.
Náš rozum nás rád klame a podsúva nám malomyseľnosť a bráni nám túžbe po zmene. Nastavme si zrkadlo. Skúmajme naše postoje a poďme do hĺbky, aby sme mohli správne nastaviť naše smerovanie. Biblia nás napomína: „Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Pretože ak je niekto iba poslucháč slova a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá.“ (Jakub 1, 22-24)
Dovoľ Bohu naplniť svoje vnútro Jeho myšlienkami, aby si žil skutočne to, čomu veríš.
Bože Otče, otvor mi oči, aby som na svet hľadel srdcom, nie pýchou a rozumom. Neustále mi pripomínaj, že tak ako súdim ja iných, budem aj sám súdený. Nech má to vedie k pokore a k správnemu smerovaniu. O to Ťa prosím v mene Ježiš. Amen.