„Pokojné srdce dodá telu život, no žiarlivosť je nákazou v kostiach.“ (Príslovia 14,30)

Dievča bývalo spolu s rodičmi a staršou sestrou v domčeku neďaleko lesa. Každý deň chodila do potoka po vodu a nosila ju v džbáne domov. Keď sa raz vracala s vodou, po ceste si všimla starý strom na ktorom bolo od horúčavy veľa zvädnutých listov, aj suchých konárov. Prišlo jej stromu ľúto. Jeho zvädnuté korene boli obnažené a vyzerali ako keby prosili o kvapku vody. Dievča malo veľmi milú a súcitnú povahu a zmocnila sa ho ľútosť nad umierajúcim stromom. S láskou liala vodu zo džbánu na korene vädnúceho stromu. Keď pozerala ako voda pomaličky steká ku koreňom, zrazu si všimla ako sa pri jednom odhalenom korení niečo blyští. Bolo to šperkovnica, ktorú so zvedavosťou zdvihla a pomocou palice otvorila. Boli v nej zlaté mince, šperky a krásne ozdoby. S potešením ju odniesla domov a jej rodičia boli radi, že získali takýto cenný poklad. Povedali jej, že je to Boží dar - odmena za láskavosť, ktorú prejavila umierajúcemu stromu. Jej staršia sestra jej veľmi závidela a aj ona chcela vlastniť podobný poklad. Rozbehla sa k stromu. V ruke mala palicu, ktorú  šialene strkala do každej diery pod stromom. Zrazu  z jednej diery vyliezol jedovatý had, ktorý ju uštipol a ona potom zomrela. Zabila ju vlastná žiarlivosť, závisť a chamtivosť.

Žiarlivosť, závisť a chamtivosť sú vážne hriechy. Niektorí anjeli začali závidieť Bohu a boli uvrhnutí do pekla (Zjavenia 12,7-9). Kain žiarlil na svojho mladšieho brata Ábela a zabil ho (Genesis 4,8). Jozefovi závideli jeho bratia, keď im rozprával svoje sny a predali ho do otroctva. (Genezis 37,11) Židovskí náboženskí vodcovia žiarlili na Ježiša a plánovali ako Ho zabiť, až Ho nakoniec ukrižovali (Matúš 26,3-4; Marek 25,10). Biblia nás napomína:

 „Zhoďte teda zo seba všetku zlobu i všetku faloš a pokrytectvo, závisť a všetky ohovárania  a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu,...“ (1.Petra  2, 1-2)

Pane Ježišu, Ty si povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše.“ Prosíme, uč nás pokore podľa Svojho srdca. Očisťuj nás od márnych túžob, žiarlivosti, závisti a chamtivosti. Pomôž nám prijímať od Teba čisté duchovné mlieko, aby sme rástli pre spásu. Amen.

„Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska?“ (1.Jána 3,17)

Veľmi chudobné dievča pracovalo ako zdravotná sestra v súkromnej nemocnici v Indii. Pacient, ktorého stav sa veľmi zhoršil, navštívil svojho lekára a ten ho okamžite poslal vo vážnom stave do regionálnej nemocnice. Potreboval nutne liečbu, lebo jeho život bol v ohrození. Správca nemocnice trval na tom, že liečba bude možná, až keď bude zaplatený jeho doterajší dlh voči poisťovni. Suma na účte bola pre chorého človeka a jeho chudobnú rodinu príliš vysoká. Požiadali, aby im bol poskytnutý ešte nejaký čas na zaplatenie dlžnej sumy, pretože sú veľmi chudobní. Ale správca bol neoblomný. Manželka pacienta plakala. Sestra, ktorá práve prišla do služby, si uvedomila vážnosť situácie a osobne sa obrátila na správcu. Vedenie nemocnice trvalo na svojom a chcelo peniaze okamžite a neprejavilo žiadne zľutovanie. Sestra dala rýchlo dole z ruky svoj zlatý náramok, uložila ho do pokladnice a požiadala o okamžitú liečbu pre tohto vážne chorého pacienta a tým mu zachránila život. Náramok bol jej jediným cenným majetkom, ale ona ho darovala, aby zachránila život chudobného človeka.

Tento odvážny a včasný zásah milujúcej sestry upútal pozornosť službukonajúceho lekára. Jej čin milosrdenstva na neho ohromne zapôsobil. Bol to veľmi bohatý muž, ale zdráhal sa konať, keď bol život pacienta v ohrození.  Svojmu priateľovi, doktorovi povedal: „Dnes som videl Ježiša. Je to dievča!" Bohatý lekár odišiel domov a povedal svojim rodičom o svojej túžbe vziať si túto zdravotnú sestru. Jeho milujúci rodičia návrh prijali a prediskutovali to so sestrou, aj s jej rodičmi. A tak sa zosobášili. Toto je skutočný príbeh, ktorý odznel ako svedectvo doktora D.Johna v kresťanskej televízii Shalom TV.

Apoštol Ján nám pripomína: „Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska?“ (1.Jána 3,17)  Láska je jazyk, ktorý Ježiš učil svojich učeníkov ako univerzálne médium evanjelizácie. Lásku môžu nepočujúci počuť, nevidomí ju vnímať a cítiť ju môže aj novorodenec a retardovaný človek. Môžeš dávať bez lásky; ale nemôžeš milovať bez dávania. Láska dá všetko, čo môže. Láska je ako úsmev - nemá žiadnu hodnotu, pokiaľ nie je rozdaný. 

„Láska uzdravuje ľudí - tých, ktorí ju dávajú, aj tých, ktorí ju dostávajú.“

Pane Ježišu, Ty si nám dal príklad ako pomáhať ľuďom v núdzi. Nikoho si neodmietol  a Tvoja láska priťahovala všetkých. Pomôž aj nám pochopiť, že nie je možné milovať bez darovania. Otvor nám oči, nech vidíme núdznych okolo seba. Amen.

„Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29,11)

Otec mal dve dcéry. Staršia dcéra sa vydala za farmára.. Mladšia dcéra si zobrala hrnčiara. Otec často navštevoval svoje dcéry. Pri jednej z jeho návštev ho staršia dcéra požiadala, aby sa modlil za častejšie dažde, pretože ich plodiny, ktoré pestujú, veľmi potrebujú vodu. Otec súhlasil. Potom, po nejakom čase navštívil svoju mladšiu dcéru. Tá otca požiadala, aby sa modlil za viac slnka, ktoré potrebujú hlinené hrnce, aby sa na slnku vysušili a vytvrdli. Slnko a dážď, dve protichodné požiadavky. Chudák otec bol z toho celkom zmätený a nešťastný. Nakoniec si kľakol na kolená a modlil sa: „Bože, urob to, ako Ty chceš. Nech sa stane tvoja vôľa! “

Dieťa môže uvidieť ostrý a lesklý nôž a plakať, aby ho dostalo ako hračku. Žiadny milujúci rodič však nedá takú nebezpečnú hračku malému dieťaťu. Takýto postoj ma aj milujúci nebeský Otec voči nám ľuďom. To vysvetľuje aj to, prečo nie sú mnohé naše modlitby vyslyšané okamžite alebo vôbec. Boh Otec pozná našu budúcnosť a dá nám len to, čo nám bude na prospech. Boh k nám prostredníctvom Jeremiáša hovorí:  „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29,11)

Hlavným Božím záujmom je meniť naše srdcia a nie situácie v ktorých sa nachádzame. Ani na jednom mieste Písma nám Boh nesľubuje bezstarostný život, ale sľubuje nám, že ak prídu skúšky viery, tak nás cez ne prevedie a dá nám dokonalý pokoj, bez ohľadu na okolnosti v ktorých sa nachádzame.

Veríš, že Boh má všetko pod kontrolou? Ak nie, tak Mu začni dôverovať! Nemáš dôvod panikáriť, že sa veci nedejú podľa tvojich predstáv. Ver Božiemu správnemu načasovaniu, že ak niečo do tvojho života prišlo, prišlo to  v tom najvhodnejšom čase, pretože si už pripravený na nové veci, na nové dobrodružstvo s Bohom, lebo On má plán pre tvoj život.  

Pane Ježišu, Ty si povedal, aby sme sa  nestarali o svoj život, o to čo budeme jesť, piť, ani o to, čo si oblečieme. Svoju dôveru vkladáme do Tvojich rúk a prosíme Ťa o múdrosť, aby sme vedeli rozpoznať za čo máme prosiť, aj ako máme žiť. Požehnaj nás, nech spočívame v Tvojom pokoji. V mene Ježiš. Amen.  

„Môže žena zabudnúť na svoje vlastné dieťa a nemilovať dieťa, ktoré porodila? Aj keby matka zabudla na svoje dieťa, ja nikdy nezabudnem na teba!“ (Izaiáš 49, 15)

Skončila sa vojna. Mladý vojak napísal list svojej matke: „Mami, moja vojenská služba sa skončila. Plánujem sa vrátiť domov. Keď prídem domov, chcem so sebou vziať aj svojho blízkeho priateľa, ktorý bol počas vojny vážne zranený. Prišiel o jedno oko, ruku a nohu. Veľmi potrebuje našu podporu.“ Matka z toho vôbec nebola nadšená a odpísala synovi: „Dobre, drahý syn, môžeš ho priviesť. Nech u nás pár dní zostane.“  Z jej slov jasne vyplynulo, že si nepraje vo svojom dome  dlhodobý pobyt zdravotne postihnutého vojaka. O dva dni neskôr dostala od armády správu, že jej syn spáchal samovraždu a jeho telo privezú domov. Keď priviezli synovo telo, prekvapilo ju, že mu chýbalo oko, ruka a noha. Až teraz jej došlo, že sa jej syn pýtal na jej postoj k „postihnutému priateľovi“, len preto, aby zhodnotil jej postoj k vlastnému postihnutému synovi. Matku premohla ľútosť, že syna neprijala z celého srdca. Uvedomila si, že keby svojimi slovami prejavila viac lásky, starostlivosti a dobroty, neprišla by o neho. V agónii plakala, že odmietla vlastného syna. Slová sú ako ostré meče. Dokážu spôsobiť ľuďom, ktorí ich počúvajú ťažké rany, ktoré sa nikdy nezahoja. Neuvážlivo vyslovené slová môžu spôsobiť zúfalstvo, súženie a sklamanie. Uvážlivé  používanie jazyka je predpokladom pokojného života a požehnania. Súcit a láskavosť sú balzamom na ranenú dušu. Matka Tereza povedala: „Láskavé slová môžu byť krátke a ľahko sa im hovorí, ale ich ozveny sú skutočne nekonečné.“ 

Milujúci Pán vždy odpovedá na naše náreky. Vtedy, keď sa cítime slabí a bezmocní nás povzbudzuje: „Aj keby matka zabudla na svoje dieťa, ja nikdy nezabudnem na teba! Hľa, do dlaní som si ťa vryl...“ (Izaiáš 49,15-16) Vďaka Bohu za toto mocné a úžasné uistenie o Jeho priazni voči nám. Držme sa mocne tohto Božieho prísľubu. Buďme Hospodinovi verní a Jeho moc sa dokáže aj pri nás! Najlepšie to vyjadrujú slová Pána Ježiša, ktoré adresoval Jairovi, ktorému zomierala dcéra: „Neboj sa, len ver!“ (Marek 5,36)

Myslíš si, že Boh na teba zabudol? Neboj sa, len ver! Božia pomoc príde vždy v pravý čas a ty uvidíš Jeho dokonalé načasovanie. Potom sa budeš tešiť,  jasať, plesať,  radovať sa a chváliť Boha za to, že pri tebe dokázal Svoju silu a moc.

K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, kiež nikdy nie som zahanbený! Zachráň ma Svojou spravodlivosťou! Nakloň ku mne Svoje ucho, rýchlo ma vytrhni! Buď mi ochranným bralom a ohradeným domom, aby si ma zachránil! Lebo Ty si mi skalou a mojim hradom, pre Svoje meno veď ma a sprevádzaj. Amen.

„Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.“ (Žalm 19,8)

Pastor, ktorý sa venoval misijnej službe, pravidelne navštevoval  väzňov vo väzení a delil sa s nimi o Božie Slovo. Každému z nich, ktorému slúžil ponúkol výtlačok Biblie. Jeden z väzňov mu povedal: „Verím v Ježišove slová, ktoré si mi odhalil. Ale Biblia, ktorú si dal, mi je na nič.“ „Prečo?“- opýtal sa evanjelista.

„Pretože neviem čítať ani písať. Ak je to možné, daj mi Bibliu bez slov!“ žiadal tento väzeň. Slová tohto odsúdenca donútili evanjelistu hlboko sa zamyslieť. Nakoniec urobil pre negramotného väzňa špeciálnu Bibliu. Mala iba štyri strany. Každá stránka mala inú farbu. Predložil ju väzňovi a vysvetlil posolstvo obsahu: „Prvá strana je čiernobielej farby. Znamená hriech a hriešny stav našej mysle pred prijatím Božieho posolstva. Druhá strana má červenú farbu. Označuje Kristovu svätú krv, ktorá bola preliata na Kalvárii, aby odstránila naše hriechy a vykúpila naše duše. Tretia stránka je biela. Predstavuje čistotu a posvätnosť duše, ktorej Boh odpustil hriechy. Štvrtá strana má zlatý odtieň. Označuje večný život  blaženosti v nebi, ktorý čaká na spasenú dušu.“ Väzeň bol hlboko dojatý a s radosťou a vďačnosťou prijal túto Bibliu a držal si ju pri srdci.

„Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.“ (Žalm 19,8) Charakteristikou „Pánovho zákona“ je dokonalosť, ktorá vedie veriaceho človeka k  svätosti, ak si podľa Božieho zákona usporiada život. Je aj cestou k poznaniu veľkého a vznešeného Boha a k uznaniu si svojej „maličkosti“ a závislosti na Ňom.

Hľadáš múdrosť a potešenie v Božom Slove? Vyprosuješ si od Ježiša milosť, aby formoval tvoje srdce podľa Svojho; aby aj v tvojom srdci bol zapísaný Boží zákon?

Pane Ježišu, Tvoja láska k Bohu Otcovi sa prejavila v Tvojej úplnej poslušnosti až po smrť na kríži, aby si tak splnil vôľu Otca a vykúpil si ľudstvo z jeho hriechov. Tvoja obeta oslobodzuje z pút hriechu každého, kto sa dá očistiť Tvojou láskou a dovolí Ti zmeniť svoje srdce podľa Tvojho milujúceho Srdca. Prosíme, nech je Tvoj Boží zákon zapísaný v našich srdciach. Amen.

„Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci,  ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1.Korinťanom 6, 9-10)

Alkoholik žil so svojou manželkou a dieťaťom. Po príchode domov v silne opitom stave zvykol šialene kričať a biť svoju ženu. Manželka a nevinné dieťa sa báli jeho krutej a násilníckej povahy. Trpeli ticho a bezmocne. Jedného dňa priniesol muž domov balíček mäsa a požiadal svoju manželku, aby mu z neho pripravila obľúbené jedlo na večeru. Potom si odišiel vypiť. Manželka bola plne zaneprázdnená prípravou večere, čo využil ich pes, ktorý sa vkradol do kuchyne a celé mäso zožral. Nahnevaná manželka udrela psa ťažkou palicou tak silno, že ho zabila. Veľmi sa bála muža a tak mu pripravila večeru zo psa.   Dievčatko to všetko v tichosti sledovalo. Keď opitý otec prišiel na večeru a chystal sa začať jesť, mala strašnú dilemu. Chcela odhaliť pravdu, ale strašne sa bála následkov. Rovnako nechcela nechať otca nevedome jesť mäso zo psa. Nakoniec už ďalej nevydržala a nahlas prehlásila: „ Ak ti poviem pravdu, otec, zbiješ moju mamu. Ale ak ti nepoviem, pravdu, zješ nášho psa! “ Muž, keď počul tieto nevinné slová svojho dieťaťa, bol strašne rozrušený. Uvedomil si, že jeho kruté zvyky spôsobili túto nepríjemnú situáciu. V tento večer urobil jedno vážne životne rozhodnutie – rozhodol sa prestať piť. Láskyplne objal svoje dieťa, aj manželku. So slzami v očiach spolu ďakovali Bohu za Jeho požehnanie.

Pitie alkoholu, fajčenie, užívanie drog, sledovanie nemorálnych programov a internetu, to sú  hriešne radosti, ktoré ničia naše zdravie, čistotu, charakter a život, čo vedie k fyzickým, duševným a morálnym chorobám a smrti.  Ešte horšie je, že nám bránia aj vstupu do Božieho kráľovstva. Biblia nás varuje: „Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci,  ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1.Korinťanom 6, 9-10) 

Máš  škodlivé návyky? Vyznaj ich Bohu ako hriechy a pros Otca v mene Ježiša a by ti dal silu odolať týmto hriešnym pokušeniam!

Bože, Pane náš,  Ty nás vo Svojom Slove varuješ, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. Prosíme, ukazuj nám všetky zlé veci, ktoré nám bránia vstupu do Tvojho kráľovstva, aby sme ich zložili k Tvojim nohám, lebo iba Ty nás môžeš vyslobodiť z hriechov a Ty nám dáš silu odolávať diablovým pokušeniam. Amen.

„Lebo kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho. Ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lukáš 9,24)

Sadhu Sundar Singh (1889-1929) bol veľkým kresťanským misionárom Indie, ktorý šíril Božie slovo medzi tibetskými ľuďmi v himalájskych pohoriach. Jedno popoludnie kráčal so svojim spoločníkom po horskom chodníku v Tibete a  zastihla ich silná snehová búrka. Počas namáhavej púte sa Sadhu pozrel dole a zbadal tam ležiaceho cudzinca. Bol zranený a potreboval naliehavú pomoc.  Keď sa Sadhu pokúsil zostúpiť, aby muža zachránil, jeho spoločník ho odhováral, aby to nerobil, lebo stratia čas a zmrznú. Sám odmietol poskytnúť pomoc a ponáhľal sa rýchlo do bezpečia, lebo si chcel zachrániť voj vlastný život. Sadhu zliezol zo svahu a dorazil k zranenému mužovi. Mal zlomenú nohu a tak vzal cudzinca na plecia, opatrne ho prikryl dekou a s ťažkým nákladom vyliezol po strmej a klzkej ceste. Po hodinách únavného kráčania sa priblížili k najbližšej dedine. Bola už tma. Sadhua zalial pot od veľkej námahy, keď sa zrazu  potkol na ľudskom tele napoly pochovanom na ceste pokrytej ľadom. Bolo to mŕtve telo spoločníka, ktorý opustil Sadhua a pokračoval sám, aby si zachránil vlastný život. Premohla ho zima a zmrzol.

Sadhu odniesol cudzinca do bezpečia a poskytol mu všetku potrebnú pomoc. Pamätal si, že záchranou cudzinca a obetovaním svojho pohodlia sa vlastne zachránil aj on sám. Námaha pri nosení ťažkého bremena, potenie a dotyk ich živých tiel ich zahrial a zachránil im obom život. Spomenul si na Ježišove slová: „Lebo kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho. Ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lukáš 9,24)

Pomoc v núdzi neobohacuje len toho, kto ju dostáva, ale aj toho, kto ju poskytuje.

Drahý Bože, každý z nás potrebuje záchranu a my Ti ďakujeme za Tvojho Syna Ježiša, ktorý prišiel na svet ako Spasiteľ, Záchranca a Vykupiteľ, aby nás zachránil a vykúpil z našich hriechov. Pane Ježišu, prosíme, požehnaj všetkých tých, ktorí uverili v Teba a s vďakou prijali dar nezaslúženej milosti. Amen.

„Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať.“ (Galaťanom 6,7)

Otec so synom kráčali po ceste v horách. Všade naokolo bolo krásne. Syn zrazu stúpil na kameň, pošmykol sa a spadol. Hlasno plakal od veľkej bolestí. Na jeho prekvapenie podobný plač sa ozýval aj z hory. Otočil sa a nahlas zakričal: „Hej! Kto si?“ Strašidelný hlas odpovedal na rovnakú otázku: „Hej! Kto si?“ Chlapec rýchlo stratil nervy a zakričal: „Poď von, ty zbabelec, a ukáž mi svoju tvár!“ Na jeho prekvapenie podivný hlas zopakoval jeho výhražné slová. Chlapec sa rozzúril a na plné hrdlo kričal reťaz sprostých slov a rovnaké slová dostal aj na oplátku. Sťažoval sa svojmu otcovi a hľadal jeho pomoc pri potrestaní záhadného nepriateľa. Múdry otec s úsmevom sledoval syna a vyzval ho, aby nahlas povedal: „Si dobrý chlapec. Milujem ťa.“ Chlapec poslúchol a bol rád, že od svojho zjavného protivníka počul rovnako milé slová. Bol z toho úplne  zmätený a nevedel si vysvetliť túto záhadu. Otec mu vysvetlil, že je to ozvena -  odraz vlastného zvuku zo vzdialených pohorí. A dodal: „ Synu, ak budeš kričať zlé slová, tak sa ti vrátia ako tieto slová ozveny. Ak budeš žehnať, budeš aj ty požehnaný. Takto to platí aj v živote. Keď konáš dobré skutky pre ostatných, podobne sa aj tebe vrátia  cez iných.“ Chlapec bol otcovou odpoveďou užasnutý a zaspieval chválu, ktorá sa krásne ozývala po celom pohorí.

Náš život je odrazom našich skutkov. Všetko, čo povieme alebo urobíme, všetko sa nám vráti. Ak chceme byť milovaní, musíme aj my svojou láskou obdarovávať  ostatných. Aj uprostred nešťastia, ťažkostí a skúšok hovorme iba pozitívne slová, ktoré budú potešením pre iných. Človek bude žať presne to, čo zasial.  (Galaťanom 6,7)  V Knihe Prísloví je napísané, že budeš musieť žiť s následkami všetkého, čo povieš. To, čo povieš, môže život zachrániť alebo ho zničiť; preto musíš prijať dôsledky svojich slov. (Príslovia 18, 20-21) Pán Ježiš nás varuje: „Hovorím vám však, že v deň súdu sa ľudia budú zodpovedať za každé prázdne slovo, ktoré vyrieknu. Na základe svojich slov budeš ospravedlnený a na základe svojich slov budeš odsúdený.“ (Matúš 36,37)

Hovoríš iba to,  čo prináša druhým milosť? Nezarmucuješ Ducha Svätého? Odhoď každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. Buď k druhým dobrý, milosrdný a odpúšťaj!

Drahý Bože, Ty nám vo Svojom Slove pripomínaš, že čo vo svojom živote zasejeme, tak to budeme aj žať. Prosíme, požehnaj nás nech naša sejba prinesie dobrú úrodu, ktorá bude Tebe na slávu a chválu. V mene Ježiš. Amen.

„To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja.“ (Ján 15,12)

Učiteľ besiedky si pripravil pre svojich žiakov špeciálnu lekciu. Priniesol obrovskú drevenú tabuľu a upevnil ju na stenu. Tabuľu prikryl bielym kresliacim papierom. Na stôl položil niekoľko ostrých šípok a množstvo rôznych farbičiek. Keď deti vošli do miestnosti, boli veľmi zvedavé na čo je na stene tabuľa.  Učiteľ im povedal, že sa to čoskoro dozvedia. Vyzval žiakov: „Dnes máte šancu vyjadriť ako vidíte  ľudí, ktorých nenávidíte. Nakreslite ich obrázok na túto pripravenú tabuľu.“ Deti rýchlo reagovali. Chytili ceruzky a nakreslili obrázky svojich najhorších nepriateľov- niekoho, kto sa im najviac nepáčil alebo ich najviac rozhneval. Keď kresby dokončili, požiadal ich, aby vyjadrili svoje pocity k týmto ľuďom. Oni vzali šípky zo stola a zo všetkých síl ich hádzali do postav, ktoré nakreslili.  Boli z toho úplne nadšení. Šípky hádzali maximálnou silou a kričali sprosté slová, aby vyjadrili svoj hnev. Keď sa upokojili,  boli očividne  spokojní s týmto cvičením. Učiteľ ich požiadal, aby šípky položili na stôl a vrátili sa na svoje miesta. Potom pomaly odstránil biely kresliaci papier z dosky. Všetci boli prekvapení, keď videli veľký Ježišov obraz tesne pod kresliacim papierom. Šípky, ktoré hádzali študenti, zdeformovali Ježišovu tvár a telo. Na viacerých miestach bolo prerazené a zničené. Tesne pod zranenou postavou Ježiša boli tieto Ježišove slová zobrazené hrubými a jasnými písmenami: „Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Matúš 25,40) Žiaci sa rozplakali a úprimne oľutovali svoj čin a nahlas kričali: „Prepáč, prepáč, prosím, odpusť mi, Pane Ježišu!“ Pri pohľade na doráňaného Ježiša stratili všetku horkosť voči svojim zjavným nepriateľom.

Svet v ktorom žijeme je plný zla a nenávisti. Nenávisť sa šíri od vlád a parlamentov až po obyčajných ľudí. Na mnohých miestach zeme sú vojnové konflikty v ktorých hynú nevinní ľudia a často krát aj deti. Vyhasla láska medzi ľuďmi. A práve do tohto sveta, plného zloby a nenávisti  zaznieva Ježišov hlas, ktorý pôsobí ako balzam na dušu: „To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja.“ (Ján 15,12) Ak sa nazývame kresťanmi, potom naším poslaním je, aby sme ľuďom okolo nás dali na vlastné oči vidieť a pocítiť Ježišovu lásku. Ježiš nám prikazuje milovať a chce, aby sme vynikali v láske a boli v dnešnom svete oázami pokoja, pohody a lásky. Zapáľme sa dnes Ježišovým príkazom o láske a buďme povzbudením  pre tých, ktorí zbierajú odvahu zmeniť svoj život a pripodobniť ho Kristovmu životu.

Láska je jediná sila, ktorá dokáže zmeniť nepriateľa na priateľa.

Bože, od Teba pochádza všetko. Si nekonečne dobrý a z dobrého nemôže pochádzať nič zlé. Svet okolo nás je plný zla, nenávisti, zlorečenia a podvádzania. To preto, lebo Ťa nerešpektujeme. Žijeme vo svete, ktorý sa ženie za hmotnými vecami a nemyslí na Teba. Ty riadiš všetko na zemi, v nebi i v podsvetí, každý tvor Ti je podriadený. Len my ľudia sme pyšní, namyslení, a myslíme si, že bez Teba – bez Tvojej lásky, si vystačíme. Pane Ježišu, odpusť nám našu pýchu a zmiluj sa nad nami. Musíme sa naučiť milovať blížneho a potom nájdeme aj Teba. Ty si nám Svoju lásku dokázal. Aj my Ti ju chceme dokázať, aby sme mohli stáť pri Tebe. Pane Ježišu, Ty si povedal a vo Svojom živote uskutočnil jednu veľkú výzvu: „Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto svoj život položí za svojich priateľov“. Nauč nás, Pane, takejto láske. Amen.

„Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“ (Ján 15, 13)

Indický kresťanský misionár Sadhu Sundar Singh (1889-1929) kráčal po lesnej ceste. Videl obhorené stromy spálené lesným požiarom. Keď sa tak rozhliadol po spálenom lese, našiel tam ohorené telo veľkého vtáka. Sádhu bol zvedavý, prečo vták neodletel do bezpečia, ale ostal v horiacom lese. Palicou sa dotkol zuhoľnateného tela, to sa prevrátilo na bok a odhalilo dve krásne mladé vtáčatá, ktorým oheň neublížil. Vtáčiky otvárali svoje malé zobáčiky, akoby keby prosili o potravu. Bola to tá najlepšia ukážka vznešenej lásky a najvyššej obete. Matka vtáčat sa ponáhľala na miesto nebezpečenstva a v letela do zúrivého ohňa, aby zachránila svoje mláďatá. Napriek svojmu úprimnému úsiliu ich nedokázala odniesť na bezpečné miesto. Urobila teda posledný pokus o ich záchranu. Mladé vtáky pevne zakryla vlastným telom. Sama pritom zahynula, ale oni ostali nažive a boli zachránené.  Môže byť lepší príklad obetavej bezhraničnej lásky? 

Sadhu tento príbeh rozprával vždy, keď kázal o nekonečnej láske Ježiša, ktorý zomrel na kríži, aby každého z nás zachránil pred ohňom hriechu. Život je to najcennejšie, čo máme. Keď je niekto ochotný položiť svoj život za svojich priateľov, ukazuje to maximálnu mieru lásky. „Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“ (Ján 15, 13) Prípady, ak niekto položí život za svojich priateľov sú vo svete vzácne. Ježišova láska je bez hraníc, veď On bol ochotný zomrieť aj za svojich nepriateľov. Veľkosť takejto lásky nikdy nedokážeme našim ľudským rozumom pochopiť. Zomrieť za bezbožný svet, to nám ukazuje na rozsah bezhraničnej Božej lásky. Pán Ježiš pozýva   do takejto lásky každého z nás. Bez Neho to nikdy nedokážeme, ale ak Kristus bude prebývať v nás, potom môžeme odrážať Jeho lásku a milovať ostatných tak, ako On miluje nás. Až potom môže  Jeho láska prúdiť do nás a cez nás k ďalším ľuďom bez ohľadu na to, či si tú lásku zaslúžia alebo nezaslúžia.

Milujme, slúžme si a ctime si Boha, ktorý obetoval Svojho vlastného Syna, aby všetci, ktorí „v neho veria, nezahynuli, ale mali večný život“ (Ján 3,16).

Nebeský Otče, ukázal si mi tu najväčšiu lásku, aká môže existovať. Poslal si Svojho Syna Ježiša na zem, aby zaplatil výkupné za môj hriech. Ďakujem Ti, že si mi otvoril duchovné oči, aby som mohol spoznať, že neexistuje žiadna väčšia láska ako Ježiš, ktorý položil Svoj život za mňa, hriešnika. Pane Ježišu, vstúp do môjho srdca, premieňaj ma Svojou láskou a nauč ma milovať ostatných tak, ako miluješ Ty mňa. Daj mi odvahu pevne zostať na Tvojom Slove a  nezaprieť Ťa, aj keby ma to malo stať život.  Amen.