Neboj sa, len ver!
„Môže žena zabudnúť na svoje vlastné dieťa a nemilovať dieťa, ktoré porodila? Aj keby matka zabudla na svoje dieťa, ja nikdy nezabudnem na teba!“ (Izaiáš 49, 15)
Skončila sa vojna. Mladý vojak napísal list svojej matke: „Mami, moja vojenská služba sa skončila. Plánujem sa vrátiť domov. Keď prídem domov, chcem so sebou vziať aj svojho blízkeho priateľa, ktorý bol počas vojny vážne zranený. Prišiel o jedno oko, ruku a nohu. Veľmi potrebuje našu podporu.“ Matka z toho vôbec nebola nadšená a odpísala synovi: „Dobre, drahý syn, môžeš ho priviesť. Nech u nás pár dní zostane.“ Z jej slov jasne vyplynulo, že si nepraje vo svojom dome dlhodobý pobyt zdravotne postihnutého vojaka. O dva dni neskôr dostala od armády správu, že jej syn spáchal samovraždu a jeho telo privezú domov. Keď priviezli synovo telo, prekvapilo ju, že mu chýbalo oko, ruka a noha. Až teraz jej došlo, že sa jej syn pýtal na jej postoj k „postihnutému priateľovi“, len preto, aby zhodnotil jej postoj k vlastnému postihnutému synovi. Matku premohla ľútosť, že syna neprijala z celého srdca. Uvedomila si, že keby svojimi slovami prejavila viac lásky, starostlivosti a dobroty, neprišla by o neho. V agónii plakala, že odmietla vlastného syna. Slová sú ako ostré meče. Dokážu spôsobiť ľuďom, ktorí ich počúvajú ťažké rany, ktoré sa nikdy nezahoja. Neuvážlivo vyslovené slová môžu spôsobiť zúfalstvo, súženie a sklamanie. Uvážlivé používanie jazyka je predpokladom pokojného života a požehnania. Súcit a láskavosť sú balzamom na ranenú dušu. Matka Tereza povedala: „Láskavé slová môžu byť krátke a ľahko sa im hovorí, ale ich ozveny sú skutočne nekonečné.“
Milujúci Pán vždy odpovedá na naše náreky. Vtedy, keď sa cítime slabí a bezmocní nás povzbudzuje: „Aj keby matka zabudla na svoje dieťa, ja nikdy nezabudnem na teba! Hľa, do dlaní som si ťa vryl...“ (Izaiáš 49,15-16) Vďaka Bohu za toto mocné a úžasné uistenie o Jeho priazni voči nám. Držme sa mocne tohto Božieho prísľubu. Buďme Hospodinovi verní a Jeho moc sa dokáže aj pri nás! Najlepšie to vyjadrujú slová Pána Ježiša, ktoré adresoval Jairovi, ktorému zomierala dcéra: „Neboj sa, len ver!“ (Marek 5,36)
Myslíš si, že Boh na teba zabudol? Neboj sa, len ver! Božia pomoc príde vždy v pravý čas a ty uvidíš Jeho dokonalé načasovanie. Potom sa budeš tešiť, jasať, plesať, radovať sa a chváliť Boha za to, že pri tebe dokázal Svoju silu a moc.
K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, kiež nikdy nie som zahanbený! Zachráň ma Svojou spravodlivosťou! Nakloň ku mne Svoje ucho, rýchlo ma vytrhni! Buď mi ochranným bralom a ohradeným domom, aby si ma zachránil! Lebo Ty si mi skalou a mojim hradom, pre Svoje meno veď ma a sprevádzaj. Amen.