„Kto sleduje, či fúka vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.“ (Kazateľ 11,4)

Si v živote spokojný? Neraz počuť sťažnosti ľudí, ktorí si myslia, že by im bolo lepšie keby: „Keby som mal lepšie platenú prácu... dom... auto... možnosti. Keby som žil na inom mieste a množstvo ďalších „keby“, bol by som v živote šťastnejší, spokojnejší a urobil by som toho oveľa viac.  Nedaj sa „keby“ chytiť do diablovej pasce. Žiješ tu a teraz na určitom mieste. Nežiješ v minulosti ani budúcnosti, ale v súčasnej prítomnosti a tak začni bez výhovoriek robiť to, k čomu si bol Bohom povolaný.

Diabol ti bude ukazovať „mraky“ v tvojom živote, aby si „nesial“. Bude ti nahovárať, že tvoja námaha je zbytočná, lebo sa nachádzaš na zlom mieste alebo si obklopený zlými ľuďmi. Bude ťa nabádať, aby si sa pozrel na „mraky“, ktoré sú nad tebou, a to len preto, aby ťa odradil  a znechutil, aby si nič nerobil. Skúšal si niekedy pozorovať oblohu? Nevidel si na nej niekedy čierne mraky, ktoré mali priniesť dážď a búrku a nakoniec vôbec nepršalo? Keby sa podľa toho riadili poľnohospodári, nikdy by nesiali ani nežali.

Zasievaj svoju lásku vo viere, bez toho, aby si rozmýšľal nad výsledkom, ktorý sa ti nemusí zdať sľubný. Buď požehnaním na mieste, kde sa nachádzaš! Nech si kdekoľvek, môžeš nájsť dobrú prácu, ktorú budeš robiť srdcom. Ak budeš zveličovať každú malú ťažkosť a začneš si predstavovať, aké útrapy ti to prinesie,  nikdy nedokončíš svoju prácu. Nezabúdaj, aj vetry, aj oblaky súženia sú v Božích rukách a slúžia k tomu, aby preskúšali tvoju vieru. V skúškach môžeš dôverovať Bohu alebo vyplakávať nad okolnosťami života v ktorých sa nachádzaš. Neúnavne konaj dobro, lebo ak neochabneš, v určenom čase budeš žať. (Galaťanom 6,9)

Prestaň sa sťažovať na to, čo nemáš, a sústreď sa na to, čo máš!

Drahý Bože, Ty nás povzbudzuješ rozsievať dobré semeno lásky v každý čas, aj vtedy, ak v diaľave počuť búrky hlas. Daj nám odvahu rozsievať bez strachu, aby sme uvideli v žatve radosť, keď zrie klas. Požehnaj našu sejbu, nech jej úroda bude Tebe na česť, chválu a slávu. V mene Ježiš. Amen.

„V Hospodinových očiach je vzácna smrť   jeho zbožných.“ (Žalm 116,15)

Vážne chorý človek ležal v nemocnici. Pri vizite ho lekár vyšetril a pacient z jeho výrazu tváre usúdil, že sa blíži jeho koniec. Vystrašene sa spýtal doktora: „Pán doktor, čo môžem teraz urobiť?“  Lekárovi sa zdalo, ako keby počul škrabanie na zatvorené dvere izby. „Čo sú to za zvuky?“ – spýtal sa pacienta. Ten mu povedal: „To je môj domáci miláčik, vie, že som tu a tak prišiel až sem za mnou a chce sa dostať dnu.“ Lekára táto príhoda osvietila. Umierajúcemu pacientovi poradil: „Presne to by ste mali urobiť aj vy. Choďte za svojim Pánom, lebo   konečným cieľom v živote každého človeka je stretnúť sa s Ním v Božom kráľovstve. Pripravte sa na túto nevyhnutnú cestu.“

Netrpezlivý pes nám dáva veľkú lekciu. Náš postoj počas staroby a choroby by nemal byť poznačený depresiou alebo obavami. Musíme si uvedomiť, že kráčame vpred v ústrety nášmu Pánovi, ktorý nás pozdraví v nebi. Aj keď pozemská cesta je neraz ťažká a mnohým udalostiam teraz nerozumieme. Veľmi výstižne to vyjadrujú slová jednej sionskej piesne: „Až my raz domov prídeme do mesta Božieho....do kráľovstva večného....až Ježiša uzrieme tvárou v tvár....tam sa vysvetlia cesty plné žiaľu a nerestí, ktorými nás vodil On, prečo páľavou pokušenia, cez hlbiny utrpenia viedla cesta na Sion!“

Je tvoj život plný trápenia a žiaľu? Netráp sa a nezúfaj! Poď smutná duša a k Ježišovým nohám zlož svoj žiaľ a skloň svoju hlavu k Jeho kolenám. On ťa nikdy neopustí, v náručí ťa zovrie,  slzu zotrie z tvojich rias a zakončí trápenia tvojho čas. Pokor sa pred Ním! Ďakuj Mu za lásku a vzdaj Mu chválu a česť!

Cesta človeka vedie k beznádejnému koncu, zatiaľ čo Božia cesta vedie k nekonečnej nádeji. 

Pane, Ty si  na večné veky naším Bohom. Bázeň pred Tebou, Hospodine,  je prameňom  večného života a dáva nám únik z osídiel smrti. Ty nás budeš večne viesť, lebo Ty si Bohom záchrany.  Ďakujeme Ti, že  máš pre nás východisko zo smrti a dávaš nám v Ježišovi Kristovi večnú nádej. Ďakujeme Ti, za veľkú lásku, za milosť večný Kráľu, vzdávame Ti česť a chválu. Amen.

„Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske.“ (Ján 15,10)

Mladá žena, ktorá viedla hriešny život, upadla do veľkej depresie a rozhodla sa spáchať samovraždu skokom do mora z vysokej skaly na piesočnatej pláži. Keď kráčala po pláži smerom ku skale, cítila, že by mala napísať svoje hriechy do piesku, skôr ako ukončí svoj život. Posadila sa, napísala do piesku svoje hriechy a postavila sa, aby si ich prečítala. Zrazu prišla silná vlna, ktorá  obmyla breh a úplne vymazala napísané hriechy. Keď to žena uvidela, v mysli si spomenula na silu Božieho odpustenia. Uvedomila si ako veľmi Ježiš trpel za ľudské hriechy. Kľakla si na kolená a urobila pokánie zo svojich hriechov a začala žiť nový život – život  viery, pokoja a nádeje.

Biblia nám hovorí, že „Boh je láska“ a my - ľudia, veľmi závisíme na neustálom a univerzálnom dopade tejto lásky. Božia láska je tu pre nás nezáležiac na tom, či ju cítime alebo necítime, či si ju zaslúžime alebo nezaslúžime. Jednoducho je tu vždy.  Mnohí si myslia, že Boh, ktorý je Láska všetko toleruje a všetko ospravedlní, pretože Jeho láska je bezvýhradná.  Vedie to k falošnej istote, že Boh od nás nič nepožaduje a spasí každého človeka nezáležiac na tom aký je. Zabúdajúc pritom, že Božia láska je síce nekonečná a trvá naveky, ale  od nás závisí  ako na Jeho lásku zareagujeme. Potvrdzujú to Ježišove slová: „Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske.“ (Ján 15,10)

„Zostať“ alebo „zostávať“ v Spasiteľovej láske znamená, že prijmeme Jeho milosť a sme ňou zdokonalení. Aby sme obdŕžali Božiu milosť, musíme mať vieru v Ježiša Krista a dodržiavať Jeho prikázania, vrátane toho, že budeme činiť pokánie zo svojich hriechov. V Jánovom evanjeliu nám Pán Ježiš sľubuje, že bude prosiť Otca, aby nám poslal iného „Tešiteľa – Ducha Svätého“, ktorý nás bude viesť. (Ján 14,4) Znovuzrodený človek sa týmto Duchom necháva viesť a je neustále Bohu poslušný. Boh nás miluje a vždy bude milovať, ale nemôže spasiť človeka v jeho hriechoch, ale z jeho hriechov, lebo hriechom sme sa stali nečistí a  nič nečisté nemôže zdediť Božie Kráľovstvo. Zostávať v Božej láske znamená plne sa podriadiť Jeho vôli. Znamená to prijať aj Jeho pokarhania, keď sú potrebné, „lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva“ (Židom 12,6).

Zváž cenu vzácnej Božej lásky. Ježiš prišiel na svet, aby nás očistil z našich hriechov a zmieril nás s nebeským Otcom. On nás vykúpil zo smrti - telesnej i duchovnej. Draho za to zaplatil a utrpenie, ktoré pritom podstúpil je pre nás nepredstaviteľné. Trpel na tele i na duchu a Jeho agónia v Getsemane a na kríži bola väčšia, než by mohol zniesť akýkoľvek smrteľník. Chvel sa bolesťou a dokonca potil krv.  Avšak kvôli láske k Svojmu Otcovi a k nám vytrval, a preto nám môže ponúknuť večný život.

Chceš milovať Toho, ktorý najprv miloval teba?  Chceš byť priateľom Toho, kto položil Svoj života za svojich priateľov? Potom dodržiavaj Jeho prikázania a zostaneš v Jeho láske.

Keď nám Boh odpustí naše hriechy, vrhne ich do oceánu milosrdenstva, láskavosti, odpustenia a zabudnutia. 

Drahý Bože, prosíme Ťa, daj nám silu, aby sme plne zostávali v Tvojej láske. Pripomínaj nám cenu, ako draho sme boli vykúpení, akú veľkú cenu musel Pán Ježiš zaplatiť, aby nás vykúpil z našich hriechov. Ďakujeme Ti, Spasiteľu, ďakujeme Ti Pane Ježišu, že si nás zachránil pre večnosť. Amen.

„Bezbožne získané poklady neprinášajú úžitok, spravodlivosť však vyslobodzuje zo smrti.“ (Príslovia 10,2)

India je veľká krajina v ktorej žije aj veľa jedovatých hadov. Každoročne tam zomrie na uštipnutie hadom približne 50 000 ľudí. Hoci je už v nemocniciach dostupné sérum, obete uhryznutia je možné zachrániť iba vtedy, ak sú rýchlo prevezené do nemocnice.  V jednej dedine stúpil na jedovatého hada človek a had ho uhryzol. Roľník veľmi hlasno plakal a tak k nemu rýchlo pribehli ostatní dedinčania. Zbadali hada, ktorý sa pomaly plazil preč. Začali ho byť palicami a keď si už mysleli, že je had mŕtvy vložili ho do aktovky, ktorú mal pri sebe jeden z nich. Chceli tak lekárom uľahčiť, aby podľa druhu hada vedeli, aké sérum majú ranenému podať. Po príchode do nemocnice bol pacient prevezený do miestnosti pre zranených. Aktovka s hadom bola umiestnená pri dverách. Lekár informoval, že si na hada pozrie a urobí nevyhnutné kroky, aby zachránil raneného človeka. Vonku sa horlivo rozoberala táto tragická udalosť, čo využil zlodej, ktorý sa pohyboval po nemocnici. Keď si ho nikto nevšímal, zobral aktovku s hadom, lebo si myslel, že tam nájde niečo cenné. Skryl sa na osamelom mieste, otvoril aktovku, ale zranený had sa medzitým prebral a zahryzol sa mu do ruky. Zlodej hlasno kričal, ale nikto ho nepočul. Doplatil životom na svoju chamtivosť.

Šalamún nám vo svojej múdrosti hovorí: „Bezbožne získané poklady neprinášajú úžitok, spravodlivosť však vyslobodzuje zo smrti... Také sú chodníky každého, kto baží po zisku: príde o život.“ (Príslovia 10,2; 1,19) Aj apoštol Pavol nás varuje: „Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho bolestí.“ (1.Timotejovi 6,10) Mrháš svojim časom, zdravím a energiou na hromadenie bohatstva? Ver,  peniaze ti môžu priniesť potešenie, ale nie šťastie; posteľ, ale nie dobrý spánok; knihy, ale nie rozum; auto, ale nie bezpečnosť; spoločníkov, ale nie priateľov; vzdelanie, ale nie múdrosť;  jedlo, ale nie chuť do jedla; dom, ale nie domov;  lieky, ale nie zdravie; ozdoby, ale nie krásu; husle, ale nie hudbu. Peniaze sú ako morská voda; čím viac ju piješ, tým si smädnejší. Písmo ťa varuje, že nemôžeš slúžiť Bohu i mamone: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne.“ (Matúš 6,24)

Chceš šťastne žiť?  Zhromažďuj si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú.“ (Matúš 6,20)

Drahý Bože, v Tvojom Slove je napísané, že nemôžeme slúžiť dvom Pánom, lebo jedného budeme milovať a druhého nenávidieť. Tvojim hlavným príkazom  je, aby sme Ťa milovali celým svojim srdcom, mysľou, dušou a celej svojej sily. Daj nám múdrosť rozpoznať všetky úklady diabla, ktorý sa nás snaží peniazmi a bohatstvom odlákať od Teba. Amen.

„Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna.“ (Izaiáš 1,18)

Mladá žena, ktorá viedla hriešny život, sa dostala do úplnej depresie a rozhodla sa spáchať samovraždu skokom do mora z vysokej skaly na piesočnatej pláži. Keď kráčala po pláži smerom ku skale, cítila, že by mala svoje hriechy napísať do piesku, skôr než ukončí svoj život. Posadila sa, napísala svoje hriechy do piesku a postavila sa, aby si ich prečítala. Ešte raz sa pozrela na prázdnu pláž a zrazu prišla silná vlna, ktorá úplne zmyla jej napísané hriechy. V tom momente si spomenula a uvedomila si silu Božieho odpustenia. Vyhľadala najbližší kostol, tam si kľakla na kolená, úprimne vyznávala Bohu svoje hriechy a prosila Ho o odpustenie, aj o to, aby jej dal silu viac nehrešiť. Začala nový život s pokojom v srdci a nádejou, že s Ježišom sa jej podarí zvíťaziť nad hriechom a odolať pokušeniam diabla. .

Keď nám Boh odpustí naše hriechy, vrhne ich do oceánu milosrdenstva, láskavosti, odpustenia a zabudnutia. Boží zákon nás usvedčuje z našich hriechov, ale apoštol Pavol nám pripomína: „Kde sa však rozmohol hriech, tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť,  aby tak, ako zavládol hriech v smrti, aj milosť vládla skrze spravodlivosť k večnému životu skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“ (Rimanom 5, 20-21) Skrze proroka Izaiáša k nám Boh hovorí: „Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí vaše zlé skutky; prestaňte robiť zlo.“ (Izaiáš 1,16) Žiadne úsilie človeka, náboženské obrady, slzy, ani množstvo modlitieb nestačia k tomu, aby nás očistili od hriechu, iba Božia milosť naplnená v Ježišovi Kristovi. Tak poď dnes k Nemu a vyznaj Mu svoje hriechy! A Boh Ti dáva prísľub: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna.“ (Izaiáš 1,18) 

Jediným  zmizíkom na ľudské hriechy je Kristova krv.

Bože, zmiluj sa nado mnou podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo zotri moje ťažké priestupky!  Dôkladne zo mňa zmy moju vinu, očisti ma od môjho hriechu!  Veď ja viem o svojich previneniach, svoj hriech mám stále na mysli.  Proti Tebe samému som zhrešil, urobil som, čo pokladáš za zlé.  Zbav ma hriechu yzopom a budem čistý, umy ma a budem belší ako sneh!  Daj mi počuť slová radosti a potešenia, nech zajasajú kosti, čo si zdrvil.  Zakry si tvár pred mojimi hriechmi a zotri všetky moje viny!  Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného ducha!  Neodvrhni ma od seba, neodnímaj mi svojho svätého ducha!  Vráť mi radosť z tvojej spásy a podopri ma duchom poslušnosti! Amen.

„Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov." (Príslovia 18, 21)

Dve malé žabky sa radostne hrali v močaristej krajine. Skákali a skákali, ale pošmykli sa a spadli do hlbokej jamy. Kričali o pomoc a znova a znova skákali, aby sa dostali von z jamy. Ale zakaždým zlyhali. Počujúc ich krik, zhromaždilo sa okolo jamy niekoľko ďalších žiab. Pozreli sa dole a sledovali márne pokusy padlých žiab uniknúť z jamy. Keď videli tu hĺbku, nevideli žiadnu nádej, že sa im to podarí. Tie skúsenejšie im radili, že nemá zmysel pokračovať v skákaní a plytvaní energiou, pretože z jamy nie je možné uniknúť. A tiež im radili, že najlepšou možnosťou je prestať skákať a zostať v jame a čakať na svoj osud. Niektoré staršie žaby sa pozreli na oblohu a uvideli tam tmavé mraky. Navrhli im, aby počkali v jame na pravdepodobný dážď, ktorý by mohol jamu naplniť vodou a umožnil by im vyjsť von. Keď jedna žaba počula tieto rady, upadla do hlbokej depresie. Stratila všetku nádej na svoju záchranu a bez ďalších pokusov to vzdala. Ľahla si úplne vyčerpaná na dno jamy a čakala na svoj osud.  Druhá žaba pokračovala vo svojich pokusoch aj napriek nepriaznivým komentárom a opakovane skákala s plnou dôverou a stále energickejšie. Pri každom pokuse sa dostávala vyššie a vyššie, až nakoniec úspešne vyskočila z jamy. Privítal ju veľký potlesk. Zhromaždené žaby sa jej pýtali, prečo sa pokúšala opakovane skákať a ignorovala ich rady.  Povedala im: „Moje uši sú veľmi slabé, a preto som nepočula, čo ste zhora kričali. Myslela som si, že tlieskate mojim pokusom a povzbudzujete ma, aby som pokračovala v skákaní. Vaše zvuky a gestá zvýšili moju dôveru, a tak som mohla nakoniec  uspieť. Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu.“ Svojou hluchotou si ich nepriaznivé rady pomýlila s uznaním a potleskom. A to ju doviedlo ku konečnému úspechu.

Ľudia potrebujú povzbudenie. Potrebujú, aby im nieto  pripomenul, akí sú úžasní. Potrebujú, aby v nich niekto veril, aby im povedal, že sú statoční, šikovní a schopní uskutočniť aj „nemožné veci“. Povzbudivé slovo má magickú moc a dokáže zázraky. Odrádzajúci komentár však môže viesť k zničeniu iniciatívy a konečnému zlyhaniu. Kniha Príslovia hovorí, že smrť aj život sú v moci jazyka: „Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov." (Príslovia 18, 21)  A tiež varuje, že jazyk zraňuje, aj uzdravuje: „Kto bezohľadne rozpráva, akoby bodal mečom, lež jazyk múdrych prináša uzdravenie.“ (Príslovia 12,18)

Hovor ľuďom, ako na nich  Bohu záleží. Povzbudzuj ich dnes, lebo tu už možno zajtra nebudú.

Drahý Bože, Ty si stvoril človeka pre spoločenstvo. Vo svojom Slove nám pripomínaš, že sa máme navzájom napomínať, aj povzbudzovať. Prosíme postav stráž k našim ústam. Aby z nich vyhádzali slova požehnanie a nie kliatby. V mene Ježiša. Amen.

„Tak aj jazyk je síce malým údom, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli!“(Jakub 3,5)

Ezop žil ako otrok a sluha filozofa Xantha. Jedného dňa Xanthus plánoval usporiadať večeru pre svojich priateľov. Prikázal Ezopovi pripraviť večeru z toho najlepšieho, čo je k dispozícii na potravinovom trhu.  Keď bol Xanthus pripravený na večeru so svojimi priateľmi, Ezop naservíroval niekoľko jedál vyrobených z jazyka zvieraťa. Jedlá boli pripravené rôznymi spôsobmi a podávané s vhodnými omáčkami. Nahnevaný Xanthus hľadal vysvetlenie. Ezop mu odpovedal, že jazyk je najlepší orgán, pretože slúži na vyjadrenie výrečnosti, vďačnosti, láskavosti, lásky, chvály, družnosti, súcitu, pravdy a uctievania.   Nasledujúci deň Xanthus požiadal Ezopa, aby pripravil jedlo z toho najhoršieho materiálu, ktorý je na potravinovom trhu k dispozícii. Aj tentokrát Ezop robil rôzne jedlá pomocou jazyka . Nahnevaný Xanthus sa spýtal Ezopa, čo to má znamenať. Ezop mu vysvetlil, že jazyk tiež najhorším orgánom, pretože sa používa na rúhanie, konflikty, nadávky, hanobenie, podvody, ohováranie, nespravodlivosť, klamstvo a zradu. Filozof sa od svojho služobníka naučil veľkú lekciu života. Jazyk je najlepší a najhorší orgán v ľudskom tele. Jeho hodnota závisí od spôsobu použitia.

Túto pravdu ilustruje vo svojom liste Jakub: „Tak aj jazyk je síce malým údom, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli!“(Jakub 3,5) A pokračuje ďalej: „Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním preklíname ľudí, stvorených na Božiu podobu.  Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť!“ (Jakub 3, 9-10) Jazyk by mal hovoriť iba pravdu. Keď sú slová manipulované tak, aby sa dosiahli svoj cieľ, dokonca aj odchýlením sa od pravdy a spravodlivosti, páchame nimi ťažký hriech. Ježiš nás vyučuje: „ Vaša reč nech je: Áno — áno, nie — nie. Čo je navyše, pochádza od zlého.“ (Matúš 5, 37)

Keď hovoríš, musí byť tvoja reč lepšia, ako by bolo tvoje mlčanie.

Pane, Bože môj, Ty ma vo Svojom Slove napomínaš, aby som si chránil jazyk pred zlom a svoje pery pred lživými rečami. Vyučuj ma vo Svojej múdrosti, nech môj jazyk ospevuje Tvoju reč, lebo všetky Tvoje príkazy sú spravodlivé. V Tvojej reči niet klamstva, ani podvodu. Každá Tvoja reč je preverená, je štítom tým, čo sa k Tebe utiekajú. Nech je naveky oslávené,  zvelebené, vyvýšené a posvätené Tvoje sväté meno. V mene Ježiš. Amen.

„Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh!“ (Exodus 20,12)

Mladý muž sedel pred svojim domom a čítal noviny. Jeho otec, veľmi starý muž, sedel neďaleko a pozeral sa do záhrady. Začal strácať pamäť a schopnosti zraku a sluchu. Zrazu prišiel vták a sadol si na blízky strom. Otec sa spýtal: „Synu, čo je to?“ Syn sa pozrel a odpovedal: „Oci, to je vrana.“ Otec zopakoval svoju otázku: „Čo je to?“ Syn si myslel, že otec nepočul jeho odpoveď, a tak zopakoval hlasnejším tónom: „To je vrana!“ Starec znova zopakoval rovnakú otázku. Syn nahnevane zopakoval  svoju odpoveď ešte hlasnejšie. Potom sa otec znova spýtal: „Čo je to?“ Mladý muž na plné hrdlo zakričal: „Nerozumieš? Koľkokrát som ti to povedal? Je to len vrana!“ S týmito slovami vstal zúrivý syn zo stoličky, prudko hodil noviny na zem a v nekontrolovateľnom hneve utiekol do domu. Starý muž tam ešte nejaký čas sedel a s trasúcimi sa nohami sa vrátil do svojej izby. Otvoril svoj starý kufrík a zistil, že v ňom má starý denník, kde si zaznamenával všetky udalosti svojho života. Pomaličky obracal strany, až došiel na stránku, ktorá rozprávala o dni, keď oslavoval tretie narodeniny svojho syna. Keď čítal, po zvráskavených lícach sa mu kotúľali slzy. V tej polohe dlho sedel. Neskôr, keď ho jeho syn prišiel hľadať, uvidel otvorený denník a svojho zamysleného otca. Zo zvedavosti  si prečítal otvorenú stránku starého denníka. Bolo tam napísané: „Dnes sme oslávili tretie narodeniny môjho drahého syna. Po poludňajších jedlách som sedel na nádvorí so synom v náručí. Zrazu priletela vrana a sadla si blízko nás. Môj syn sa ma dychtivo spýtal, „Čo je to, oci?“ Odpovedal som mu:„ Je to vrana, môj drahý.“ Otázku zopakoval najmenej dvadsaťkrát a zakaždým, keď som odpovedal rovnako, silno som ho objal. Jeho zvedavosť ma nehnevala. Práve naopak, vďaka jeho zvedavosti som ho miloval stále viac a viac. Tešilo ma, že môžem znova a znova odpovedať na jeho nevinné otázky.“ Keď si mladý muž prečítal o trpezlivých a láskavých odpovediach a reakciách svojho otca, hanbil sa za svoju bezohľadnú reakciu na otcove otázky. Kľakol si k nohám svojho otca a v hlbokom zármutku plakal a prosil ho o odpustenie.  

Biblia nám prikazuje, že si máme ctiť svojich rodičov. (Exodus 20,12) Nevinné otázky, komentáre, pokyny, poznámky alebo požiadavky našich starých rodičov by nás nemali rozhorčiť. „Poslúchaj svojho otca, on ťa splodil, a nepohŕdaj svojou matkou, keď zostarla“, je napomenutie v knihe Prísloví (Príslovia 23,22). Je tam aj rada: „ Lepšie je byť trpezlivý ako hrdina, lepší je ten, čo sa ovláda, než ten, čo dobyje mesto.“ (Príslovia 16,32) Vezmime si tieto slová k srdcu. Aj Apoštol Pavol nás napomína: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé.  Cti svojho otca a svoju matku — to je prvé prikázanie s prisľúbením —,  aby sa ti dobre vodilo a dlho si žil na zemi.“ (Efezanom 6, 1-3)

Až ten kto sám ma deti, pochopí, koľko dlhuje svojim rodičom.

Drahý Bože, žehnaj mojich rodičov. Bedli nad nimi a stráž ich kroky. Nech v Tebe nájdu pokoj a istotu, že Ty, Drahý Pane, ich nikdy nezanecháš ani neopustíš. Deťom daj srdce plné lásky, aby mohli byť oporou svojim rodičom v ich starobe. V mene Ježiš. Amen.

 „Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat.“ (Príslovia 17,17)

Mladý slon veľmi túžil mať nejakého kamaráta.  Oslovil všetky zvieratá v lese, dokonca aj vtáky a ryby, ale žiadne z nich ho nechcelo prijať za priateľa. Vtáky mu povedali, že je veľmi ťažký a nemôže lietať.  Ryby ho odmietli s argumentom, že s nimi nemôže plávať do hlbín jazera. Suchozemské zvieratá sa s ním nechceli kamarátiť, lebo sa báli, že na nich pri hre vstúpi a ich rozdrví. Slon bol z toho smutný a sklamaný a pociťoval horkosť samoty. Jedného dňa vypukol v lese požiar. Zvieratá utekali na bezpečnejšie miesta. Suché kríky začali horieť a hrozilo, že sa oheň rozšíri na celý les. Slon si uvedomil hroziace nebezpečenstvo a rýchlo sa rozbehol k blízkemu potoku.  Natiahol do chobota vodu a silno ju striekol na oheň, aby uhasil plamene. Niekoľkokrát to zopakoval, kým úplne neuhasil požiar. Potom unavený odpočíval. Všetky zvieratá a vtáky k nemu prišli a naj úprimnejšie sa mu poďakovali za jeho odvážnu a včasnú službu. Povedali mu, že je naozajstný priateľ v núdzi a prijali ho do svojej spoločnosti ako svojho najlepšieho priateľa a silného záchrancu. Slon im sľúbil, že bude maximálne opatrný, aby im pri hrách nijako neublížil. Prechádzal sal lesom a na chrbte niesol niekoľko malých zvierat a vtákov. Bol veľmi šťastný, že získal milujúcu spoločnosť nových priateľov. 

Biblia nás učí: „Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat.“ (Príslovia 17,17) Priateľstvo zvyšuje šťastie a zmierňuje nešťastie tým, že zdvojnásobuje naše radosti a rozdeľuje smútok. Skutočný priateľ je ten, kto vstúpi, keď všetci odídu. Hovorí sa, že existujú dva druhy ľudí. Jedni pri vstupe rozžiaria miestnosť. Iní rozjasňujú miestnosť vtedy, keď odchádzajú. Porozmýšľaj, do ktorej skupiny patríš?

Priateľ je niekto, kto rozumie tvojej minulosti, verí v tvoju budúcnosť a prijíma ťa takého, aký si.

Pane Ježišu, nie je nič krajšie ako priateľstvo s Tebou. Ty si povedal: Vy ste moji priatelia, ak konáte čo vám prikazujem. Ja vrúcne túžim po priateľstve s Tebou. S dôverou v Tvoju nekonečnú dobrotu a zmilovanie hľadám u Teba útočište v každej svojej núdzi. Prosím, pretváraj moje srdce, nech som Tvojim obrazom, aby Tvoja láska vo mne mohla meniť svet, ktorý veľmi potrebuje Tvoje priateľstvo. V mene Ježiš. Amen.

„Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami, znie výrok Hospodina, sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29,11)  

 Jeden muž mal dvoch malých synov. Keď bol starší chlapec v škole, dal cukrík mladšiemu bratovi, ktorý bol doma. Ten ho chcel zjesť, keď jeho starší brat prišiel domov zo školy. Ten mu však cukrík uchmatol z ruky, vložil si ho do úst a utiekol. Mladší brat sa rozplakal a ponáhľal sa do svojej izby. Zamkol sa zvnútra, hodil sa na svoju posteľ a silno plakal za svojim ukradnutým cukríkom. Po chvíli sa otec dozvedel čo sa stalo a prišiel ku dverám detskej izby, pričom mal v rukách balíček cukríkov, ktorý ukrýval na tajnom mieste. Zaklopal na dvere a požiadal svojho mladšieho syna, aby mu otvoril. Dokonca mu oznámil, že má veľa cukríkov. Ten však trucoval a odmietol počúvať svojho otca. Stále plakal a trápil sa kvôli svojej malej strate. Jeho starosti mu bránili získať oveľa viac cukríkov, ktorým by sa určite potešil.

Môžeš stratiť veľa času, energie  starosťami o menšie straty, ktoré sa stali v tvojom živote. Môžeš nadávať na ľudí, ktorí sú podľa teba za túto ujmu zodpovední. Ale týmto hlúpym činom si v skutočnosti zatváraš dvere svojho srdca pred milosrdným Bohom a odmietaš prijať od nášho milujúceho Pána väčšie dary milosti, ktoré má pre teba pripravené. Musíš sa naučiť prijímať chvíle bolesti a zdanlivých strát, s ktorými sa môžeš vo svojom živote stretnúť, ako súčasť Božieho plánu tvojho konečného víťazstva a prosperity. Boh hovorí prostredníctvom proroka Jeremiáša: „ Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,‘ znie výrok Hospodina, sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29,11)                 

Otvoril si už dvere svojho srdca? Pozval si Ježiša do vnútra? Ak nie, tak urob dnes nápravu a s potešením pozdrav svojho Pána. Hľadaj Jeho požehnanie a požiadaj Ho, aby ti očistil hlavu, srdce, ruky a zvyky.

Pane Ježišu, Ty stojíš pri dverách môjho srdca a klopeš. Túžiš po spoločenstve so mnou a ja neraz trucujem a odmietam Ťa pustiť dovnútra, lebo mi niekto ublížil alebo ma niekto sklamal. Daj mi vidieť požehnania, ktoré mi nahradia každú stratu a formuj ma, aby som sa raz mohol s Tebou stretnúť a vzdať Ti česť, chválu i slávu, ktorej si hoden. Amen.