Povzbudivé slová dokážu zázraky
„Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov." (Príslovia 18, 21)
Dve malé žabky sa radostne hrali v močaristej krajine. Skákali a skákali, ale pošmykli sa a spadli do hlbokej jamy. Kričali o pomoc a znova a znova skákali, aby sa dostali von z jamy. Ale zakaždým zlyhali. Počujúc ich krik, zhromaždilo sa okolo jamy niekoľko ďalších žiab. Pozreli sa dole a sledovali márne pokusy padlých žiab uniknúť z jamy. Keď videli tu hĺbku, nevideli žiadnu nádej, že sa im to podarí. Tie skúsenejšie im radili, že nemá zmysel pokračovať v skákaní a plytvaní energiou, pretože z jamy nie je možné uniknúť. A tiež im radili, že najlepšou možnosťou je prestať skákať a zostať v jame a čakať na svoj osud. Niektoré staršie žaby sa pozreli na oblohu a uvideli tam tmavé mraky. Navrhli im, aby počkali v jame na pravdepodobný dážď, ktorý by mohol jamu naplniť vodou a umožnil by im vyjsť von. Keď jedna žaba počula tieto rady, upadla do hlbokej depresie. Stratila všetku nádej na svoju záchranu a bez ďalších pokusov to vzdala. Ľahla si úplne vyčerpaná na dno jamy a čakala na svoj osud. Druhá žaba pokračovala vo svojich pokusoch aj napriek nepriaznivým komentárom a opakovane skákala s plnou dôverou a stále energickejšie. Pri každom pokuse sa dostávala vyššie a vyššie, až nakoniec úspešne vyskočila z jamy. Privítal ju veľký potlesk. Zhromaždené žaby sa jej pýtali, prečo sa pokúšala opakovane skákať a ignorovala ich rady. Povedala im: „Moje uši sú veľmi slabé, a preto som nepočula, čo ste zhora kričali. Myslela som si, že tlieskate mojim pokusom a povzbudzujete ma, aby som pokračovala v skákaní. Vaše zvuky a gestá zvýšili moju dôveru, a tak som mohla nakoniec uspieť. Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu.“ Svojou hluchotou si ich nepriaznivé rady pomýlila s uznaním a potleskom. A to ju doviedlo ku konečnému úspechu.
Ľudia potrebujú povzbudenie. Potrebujú, aby im nieto pripomenul, akí sú úžasní. Potrebujú, aby v nich niekto veril, aby im povedal, že sú statoční, šikovní a schopní uskutočniť aj „nemožné veci“. Povzbudivé slovo má magickú moc a dokáže zázraky. Odrádzajúci komentár však môže viesť k zničeniu iniciatívy a konečnému zlyhaniu. Kniha Príslovia hovorí, že smrť aj život sú v moci jazyka: „Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov." (Príslovia 18, 21) A tiež varuje, že jazyk zraňuje, aj uzdravuje: „Kto bezohľadne rozpráva, akoby bodal mečom, lež jazyk múdrych prináša uzdravenie.“ (Príslovia 12,18)
Hovor ľuďom, ako na nich Bohu záleží. Povzbudzuj ich dnes, lebo tu už možno zajtra nebudú.
Drahý Bože, Ty si stvoril človeka pre spoločenstvo. Vo svojom Slove nám pripomínaš, že sa máme navzájom napomínať, aj povzbudzovať. Prosíme postav stráž k našim ústam. Aby z nich vyhádzali slova požehnanie a nie kliatby. V mene Ježiša. Amen.