Ako vyzerá pravá pokora?
„On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka,“ (Filipanom 2, 6-7)
Francúzky židovský konvertita Liebermann bol misionárom. Raz za ním prišla žena, ktorá si veľmi sťažovala na poníženie, ktoré sa jej dostalo úplne neprávom. Misionár ju potešoval slovami, že i Kristus sa veľmi ponížil, keď sa stal človekom a vzdal sa Božej slávy. „On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“ (Filipanom 2, 6-7)
Učme sa od Pána Ježiša, ktorý nám ukázal ako má vyzerať cesta pokory. On vzal na seba podobu služobníka: „Ja budem slúžiť“, toto je pokora. Takú pokoru vyžaduje Boh aj od nás. Cesta pokory je jediná cesta k dokonalosti, k svätosti a k našej večnej spáse. Pokorný človek sa podriaďuje Bohu a uvedomuje si svoju hriešnosť a nedokonalosť. Bez pokory nemôžeme nastúpiť na cestu obrátenia. Bez pokory nebudeme schopní odpúšťať druhým… ani sebe. Bez pokory nebudeme schopní nezištnej služby a lásky. Bez pokory si nemôžeme vytvoriť intímny vzťah s Bohom. Bez pokory nemôžeme vstúpiť do Božieho kráľovstva.
Čím vyššiu budovu svätosti chceš postaviť, tým hlbšie musíš vyhĺbiť základy pokory.
Pane Ježišu, Ty si povedal: učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. My túžime nájsť odpočinutie pre svoju dušu. Prosíme, pomôž nám pochopiť význam týchto slov a daj nám pokorné srdce, aby sme boli schopní odpúšťať, aby sme iných videli väčších od seba, aby slúžili ľuďom nezištnou službou a milovali ich Tvojou láskou. Nech nás pokora vedie k dokonalosti, svätosti a k spáse, aby sme mohli vstúpiť do Božieho kráľovstva. Amen.