„Veď spravodlivý, aj keď sedemkrát padne, opäť vstane, ale bezbožníci sa budú v nešťastí potkýnať.“ (Príslovia 24,16)

Všetci občas padáme dolu. Ak hovoríme, že nie, klameme sami seba. Čo nám pomôže opäť vstať na nohy? V Biblii je napísané: „Veď spravodlivý, aj keď sedemkrát padne, opäť vstane, ale bezbožníci sa budú v nešťastí potkýnať.“ (Príslovia 24,16) Tí, ktorí dôverujú Bohu, aj keď padnú opäť vstanú, ale bezbožníci sa nemajú o čo oprieť. Boh môže uzdraviť naše srdce, má moc vyslobodiť nás z temnoty. Keď sme s Ním spojený na modlitbe a zotrváme v Jeho slove obnovuje našu myseľ Božími sľubmi. Posilňuje naše odhodlanie a umožní nám mať postoj „nikdy sa nevzdávať“. S Bohom môžeš vždy začať znovu, pretože silu, ktorú k tomu potrebuješ, máš v sebe. Tvoja sila je vo  „vnútornom človeku“. Je to rovnaká moc, ktorá vzkriesila Krista z mŕtvych. Apoštol Pavol sa modlil za veriacich v Efeze: „... aby vás podľa bohatstva svojej slávy posilnil mocou skrze svojho Ducha na vnútornom človeku ...“ (Efezanom 3,16)

V noci 9. decembra 1914 zničil oheň Edisonové priemyselné podniky. Strata presiahla dva milióny dolárov a väčšina diela Thomasa Edisona bola zničená. Edison bol poistený len na dvesto tridsať osem dolárov, pretože budovy boli postavené z betónu, o ktorom sa predpokladalo, že bude odolný proti ohňu. Vo veku šesťdesiatich siedmich rokov veľký vynálezca sledoval, ako jeho životné dielo mizne v plameňoch. Druhý deň ráno, keď konečne hasiči dostali to peklo pod kontrolu, sa Edison pozrel na svoje spálené sny a zmarenú nádej. Keď sa pozeral na horiacu scénu, povedal: „V katastrofe je veľká hodnota. Všetky naše chyby zhoreli. Vďaka Bohu môžeme začať znovu.“ Tri týždne po požiari vyrobil Edison jeden zo svojich najväčších vynálezov: prvý fonograf (prístroj na záznam a reprodukciu hlasu). Len si skús predstaviť svet hudby a zábavy bez neho!

Nepozeraj sa späť! Dnešné slovo pre teba znie: Nevzdávaj sa, bez ohľadu na to, koľkokrát padneš, vždy môžeš vstať a Pán ti pomôže začať odznovu.

Pane, Ty si mojou silou a mojim štítom. Moje srdce Ti dôveruje. Dostalo sa mi pomoci a moje srdce zaplesalo. Vďačne Ťa  oslavujem piesňou a vzdávam Ti chválu a vďaku. Amen.

„Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, nie rukou zhotovený večný dom v nebesiach.“ (2. Korinťanom  5,1)

Starý otec v jednej rodine sa snažil vo viere vychovávať aj svoje vnúčatá. Raz im rozprával o tom, ako sa bol pozrieť so svojim priateľom v Londýne, po nemeckých náletoch v druhej svetovej vojne. City centrum bolo úplne rozbité bombami. Ako tak kráčali jednou ulicou, zbadali dom z ktorého ostalo len niekoľko kúskov múrov prízemia s obložením vstupných dverí. Nad týmito dverami dal majiteľ kedysi vyryť biblický text: „Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, nie rukou zhotovený večný dom v nebesiach.“ (2. Korinťanom  5,1) Starý otec povedal: „Neviem, čo sa stalo s obyvateľmi tohto domu, či stihli utiecť do krytu alebo zahynuli v troskách, ale svedectvo vydané na týchto dverách dávalo istotu o viere jeho obyvateľov v Božie zasľúbenie.“

Obyvatelia tohto domu zrejme verili, že ich vlasť je v nebi a uverili slovám Písma, že im tam Pán pripravil miesto.  „Teraz však túžia po lepšej, čiže po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil mesto.“ (Židom 11, 16) Keď veriaci umiera, jeho telo sa vracia do prachu a jeho duša je prijatá Pánom Ježišom v raji podľa zasľúbenia, ktoré dal Ježiš kajúcemu zločincovi: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lukáš 23, 43) A tam čaká v odpočinutí s Ježišom na slávny deň, keď Pán Ježiš vzkriesi mŕtvych a premení živých, dá im nové - slávne telá, definitívny večný príbytok pre ich dušu. V dome Otca budú navždy bývať iba tí, ktorí uverili pravde evanjelia.

Bez viery v Ježiša Krista nebude nikto spasený.

Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju lásku. Vďaka Ti za pomocnú ruku, ktorú k nám neustále vystieraš. Vďaka Ti za to, že nás miluješ napriek našej úbohosti a nevďačnosti. Vďaka Ti za lásku, ktorou nás obklopuješ i vtedy, keď Ťa my prestávame milovať. Ďakujeme Ti za Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý sa stal človekom, aby nám otvoril nebo a prinavrátil nám Tvoje stratené priateľstvo. Ďakujeme Ti za večný život, ktorý si do nás vložil. Amen.

 „ Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž“ (Kolosanom 2, 14 - KAT)

Kráľ Karol V sa dostal do veľkých problémov. Jeho pokladnica zívala prázdnotou a tak si  požičal od bohatého obchodníka v Antverpách obrovskú sumu peňazí. Po čase prišla kráľovi výzva k zaplateniu dlhu, ale on bol na úplne na mizine a tak nebol schopný zaplatiť túto veľkú sumu. Obchodník usporiadal na kráľovu počesť veľkú hostinu. Keď boli všetci hostia usadení a jedlo ešte nebolo prinesené, obchodník položil na stôl veľký podnos, na ktorom zapálil oheň. Potom vybral výzvu k zaplateniu zo svojho vrecka a držal ju v plameni pokiaľ nezhorela do tla. Kráľ sa hodil svojmu sponzorovi okolo krku a plakal.

Aj my ľudia máme voči Bohu veľký dlh, ktorý nedokážeme splatiť. Aj náš dlžobný úpis bol zničený. Pán Ježiš splatil dlh za našu vinu, urovnal naše nepriateľstvo s Bohom. Zaplatil za nás požadované výkupné za oslobodenie od hriechu. On je náš Zástupca na súdnej lavici pred Božou spravodlivosťou, ktorý zastupuje svoj ľud. Nepoložil Svoj život sám za seba, ale položil ho za nás, lebo On je naším Záchrancom a Spasiteľom. V okamihu, kedy si sa obrátil k Ježišovi, svojmu Darcovi života, prešiel si zo smrti do života! On je Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. Ak túžiš po pravom domove, ktorý ti Pán Boh pripravil na mieste večnej radosti, tak uver, že On je cestou, pravdou i životom. Nespoliehaj sa sám na seba, ale poď dnes ku Kristovi a volaj: „Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym!“ On zlikvidoval tvoj dlžobný úpis a cesta do Božieho kráľovstva  je pre teba voľná.

Cesta do bezpečia, na miesto večnej radosti a pokoja sa otvára tam, kde by to nikto nečakal – na Golgotskom kríži.

Pane Ježišu Kriste, Ty si nespočetne veľakrát a rôznymi spôsobmi zjavil Božie milosrdenstvo a napriek tomu to zostalo mnohým očiam skryté. Vytrvalo si zvestoval Božie kráľovstvo, ale Tvoje volanie často zostalo bez odpovede. Ponúkal si prijatie a odpustenie, ale narazil si na prudké odmietnutie. Prosíme, odpusť nám naše zlyhania, prešľapy a hriechy. Obnov nás svojím Duchom Svätým ku skutočnému pokániu, obráť naše srdce k prameňu odpustenia a života. Amen.

„Veď spravodlivý, aj keď sedemkrát padne, opäť vstane, ale bezbožníci sa budú v nešťastí potkýnať.“ (Príslovia 24, 16)

Videl si niekedy, ako sa rodí malá žirafa? Najskôr sa objavia predné kopýtka, potom hlava. Mláďa vykĺzne z výšky troch metrov a spadne na zem, na ktorú pristane na chrbát. Behom pár sekúnd sa prevalí, trochu sa nadvihne a už sa snaží hýbať dlhými, neohrabanými nohami. A potom sa stane niečo úžasné. Žirafia matka sa postaví priamo nad novonarodené mláďa, prezrie ho a nakopne ho, aby sa postavilo. Keď sa nepostaví, nakopne ho znova! Už je z tej námahy unavené, ona ho ale kope stále ďalej, len aby sa snažilo vstať. Zakaždým, keď sa zvalí na zem, znovu ho nakopne, aby sa zdvihlo. Nám to môže pripadať surové, ale ona takto pripravuje svoje dieťa na prežitie. Keby sa malinké mláďa nenaučilo rýchlo vstávať a utekať so stádom, keď sa objavia predátori, neprežilo by.

Aké si z toho môžeme zobrať ponaučenie? V Biblii je napísané: „Veď spravodlivý, aj keď sedemkrát padne, opäť vstane,“ (Príslovia 24, 16) Boh ti nikde nesľubuje dokonalý a ľahký život. Práve v ťažkých časoch sa naučíš najdôležitejšie životné lekcie. Ešte skôr, než si sa narodil, Boh počítal s tvojím príchodom a má pre teba konkrétny plán. Tento plán zahŕňa aj riešenie problémov a prekonávanie prekážok, pretože tým sa rozvíja tvoj charakter. Pre úspešného človeka je charakteristické, že problémy nevníma ako prekážky, ale ako príležitosti. Najdôležitejšie lekcie nezískavaš vo chvíľach, kedy sa raduješ, pretože je ti dobre, ale keď vytrváš v časoch zlých. Práve to je dôvod, prečo nepríjemné chvíle robia dobré časy tak dobrými!

Tajomstvom úspechu je vytrvalosť.  Ak dnes padneš, vstaň a choď ďalej!

Drahý Pane, viem, že aj keď sedem razy padnem, Ty ma znova postavíš na nohy. Prosím, daj mi odvahu, ktorú potrebujem na prekonanie zlých časov, aby som žil v dobrých časoch.  Amen.

„Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily.“ (1. Korinťanom 10, 13)

Asi niet na svete človeka, ktorý by vo svojom živote nezažil chvíle súženia. Sú to okamžiky, v ktorých sa  nám zdá, že už niet na svete nikoho, kto by nám dokázal  pomôcť. Rozmýšľal si niekedy nad tým k čomu sú také skúšky dobré? V takýchto skúškach sa preskúšava a dokazuje naša viera. Od nej záleží u koho hľadáš svoju pomoc, na koho sa obraciaš.  

Satanovi nikdy nie je dovolené blokovať našu cestu, bez toho, aby Božia prozreteľnosť urobila cestu cez prekážku. Boh niekedy naruší svoje inak nedobytné opevnenie, za ktorým sme v bezpečí, aby mohla byť preskúšaná naša viera. Ak sa spravodlivá duša dostane do ťažkostí a problémov, môže si byť istá, že tak ako nastala cesta dovnútra, rovnako existuje aj cesta von. Človek, ktorý vloží svoju dôveru do Božích rúk si môže úplne istý, že skúška nikdy nebude nad silu, ktorú mu dal Boh, aby ju niesol.

Žalmista Dávid volal v ťažkých chvíľach na Boha: „Nebuď ďaleko odo mňa...niet toho, kto by pomohol.“ (Žalm 22,12) Na koho sa obraciaš v  skúškach viery ty? Obrať svoj zrak k Bohu, lebo náš Boh je verný a nedopustí, aby sme boli skúšaní nad svoje sily. Nesústreďuj pozornosť na svoje ťažkosti, ale uver Božím slovám: „Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine.“ (Izaiáš 43,19)  A s vierou prijmi Jeho riešenie.

Tak ako intenzívny oheň, ktorý mení železo na oceľ, ak my zotrváme verní počas skúšok ohňom našej viery, objaví sa duchovné zdokonalenie a naša duchovná sila narastá.

Drahý Bože, v Tvojom slove je napísané, že skúšky našej viery spôsobia vytrvalosť. Daj nám silu, aby sme dokázali obstáť v  týchto skúškach. Nech sa v nich upevní naša viera a nech nás každé víťazstvo v skúškach vedie k vďake a chvále Teba, ktorý si nad všetkým. Amen.

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som zákon zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5, 17)

V jednej úvahe bola položená otázka: „Prečo mnohí ľudia nenávideli Pána Ježiša? Akí na to mali dôvod?“ Veď v Jeho počínaní nebol ani náznak krutosti, či násilnosti, chamtivosti či lakomstva, pýchy, namyslenosti alebo sebectva. Konal len dobro, preukazoval lásku a hovoril slova milosti. V odpovedi na túto otázku bolo uvedené, že zdrojom nenávisti boli ich zlé srdcia.

Pokiaľ Pán Ježiš uzdravoval a robil zázraky, ľudia Ho nasledovali. Keď hovoril o morálke a etike, ľudia to nechceli počúvať a odvrátili sa od Neho. Tieto slová pravdy odhaľovali ľudskú zlobu a pokrytectvo. Židovskí vodcovia to vnímali ako napadanie a osočovanie. Nezniesli počúvať túto krutú pravdu o sebe. Nezniesli kritiku toho, že si prispôsobili Zákon svojim potrebám. Namiesto toho, aby vyznali Bohu svoje hriechy, znenávideli Spasiteľa z ktorého úst vychádzali iba slová pravdy. Koľko nenávisti musel znášať Pán Ježiš pre túto pravdu?

Keď Pán Ježiš pred vodcami národa prehlásil: „Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici moci,“ (Matúš 26, 64) Tieto slová vyvolali v ich skazených srdciach zúrivú nenávisť. Kňazi a starší na Božieho Syna pľuvali, ľud Ho znenávidel.  Nechceli počúvať slová, ktoré ich usvedčovali z hriechov v ktorých žili.  Pán Ježiš o Zákone nielen hovoril, ale ako jediný na svete ho aj dokonale naplnil, aby sa potvrdilo: „Neprišiel som zákon zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5, 17) Prítomnosť tohto bezhriešneho človeka, ktorý našiel plné Božie zaľúbenie, odhaľovala ich vlastnú zlobu.

Polož si dnes otázku: „Ako reagujem na slova pravdy? Vyvolávajú u mňa nenávisť alebo ma vedú k ľútosti, pokore a vďake môjmu Spasiteľovi.

Drahý Bože, odpusť nám, že neraz za sa Ti za dobré odplácame zlým a na Tvoju lásku odpovedáme nenávisťou. Prosíme, chráň naše srdcia od hriechov a pokušení, na ktoré sme tak veľmi náchylní. Nauč nás žiť v pokore a v láske. O to Ťa prosíme Otec, v mene Ježiš. Amen.

„Kto má rád čisté srdce a láskavé pery, bude priateľom kráľa.“ (Príslovia 22,11)

V Amerike sa rozpráva príbeh o pani učiteľke Thompsonovej a jej žiakovi Teddym Stoddardovi. Na začiatku školského roka táto učiteľka, tak ako väčšina učiteľov, povedala svojim žiakom piatej triedy, že ich má veľmi rada. Nemyslela to však úprimne. V prvej lavici sedel chlapec menom Teddy Stoddard. Pani Thompsonová sledovala Teddyho už rok predtým a všimla si, že sa ostatným deťom vyhýba a stráni sa ich. Jeho oblečenie bolo špinavé, vlasy mastné a strapaté a ani jeho hygiena nebola najlepšia.  Pani Thompsonová mala na stole spisy a v nich záznamy  žiakov z minulých rokov a ten Teddov bol na samom vrchu.

V škole, kde učila pani Thompsonová, bolo povinnosťou každého učiteľa skontrolovať minulé záznamy každého žiaka. Pani Thomphonová preložila Teddyho spis na samý koniec. Keď sa k nemu dostala, čakalo ju prekvapenie. Teddyho učiteľ v prvom ročníku napísal: „Teddy je bystré usmievavé dieťa. Svoju prácu robí úhľadne a má dobrú výchovu ... je radosť s ním pracovať.“

Jeho učiteľ z druhého ročníka napísal: „Teddy je vynikajúci študent, ktorého si spolužiaci veľmi obľúbili, ale začína mať problémy, pretože jeho matka je smrteľne chorá a život doma je doslova bojom.“

Učiteľ z tretieho ročníka napísal: „Smrť jeho matky bola pre neho ťažkou ranou. Snaží sa robiť maximum, ale jeho otec o neho nejaví veľký záujem a ak sa situácia u nich doma nezmení, ovplyvní to jeho ďalší život.“

Teddyho učiteľ zo štvrtého ročníka napísal: „Teddy je utiahnutý a o školu nejaví veľký záujem. Nemá žiadnych priateľov a v triede niekedy spí.“

Keď to pani Thompsonová čítala, tak sa za svoj postoj k žiakom veľmi hanbila. Ešte horšie sa cítila, keď jej žiaci priniesli vianočné darčeky  zabalené do krásnych stužiek a svetlého papiera, okrem Teddyho. Jeho darček bol nemotorne zabalený v ťažkom hnedom papieri, v ktorom boli pôvodne zabalené potraviny.

Pani Thompsonová ho otvorila uprostred ostatných darčekov. Niektoré deti sa začali smiať, keď tam našla drahokamový náramok, v ktorom chýbali niektoré kamienky a fľaštičku, ktorá bola z jednej štvrtiny plná parfumu. Pani Thompsonová potlačila detský smiech, keď zvolala, aký je náramok pekný. Navliekla si náramok na ruku a natrela si trocha parfému na zápästie.

V tento deň ostal Teddy dlhšie po škole, aby svojej pani učiteľke povedal: „Pani Thompsonová, dnes ste voňali rovnako ako kedysi moja mama.“ Potom, čo deti odišli, najmenej hodinu plakala. Tento deň priniesol veľkú zmenu do jej života. Začala učiť deti s láskou.

Osobitnú pozornosť venovala Teddymu. Keď s ním pracovala, jeho myseľ akoby ožila. Čím viac ho povzbudzovala, tým rýchlejšie reagoval a dosahoval v škole lepšie výsledky. Do  konca roka sa Teddy stal jedným z najlepších žiakov v triede. Aj keď na začiatku školského roka pani Thomsonová povedala, že má rada všetky deti rovnako, tak to nebola pravda. Jej miláčikom sa stal Teddy, hoci ním predtým pohŕdala.  

O rok neskôr našla pod svojimi dverami lístoček od Teddyho, na ktorom bolo napísané, že je tá najlepšia učiteľka, akú kedy v živote mal. Uplynulo šesť rokov, kým dostala od Teddyho ďalší takýto odkaz. Potom jej napísal, že skončil strednú školu, ako tretí najlepší v triede, a ona bola stále tou najlepšou učiteľkou, akú kedy v živote mal.

Štyri roky na to dostala ďalší list s tým, že hoci to bolo niekedy ťažké, zostal v škole a čoskoro dokončí vysokú školu s bakalárskym vyznamenaním. Uistil pani Thompsonovú, že je stále tou najlepšou a obľúbenou učiteľkou, akú kedy v živote mal.

Potom prešli ďalšie štyri roky a prišiel ďalší list. Tentoraz vysvetlil, že sa rozhodol pokračovať v štúdiu a zase nezabudol napísať, že je stále tou najlepšou a najobľúbenejšou učiteľkou, akú kedy mal. Teraz však bolo jeho meno trochu dlhšie, lebo za menom mal titul.

Tým sa príbeh neskončil. Viete, na jar prišiel ešte jeden list. Teddy v ňom napísal, že spoznal dievča a že sa s chystá s týmto dievčaťom oženiť. Vysvetlil, že jeho otec zomrel pred niekoľkými rokmi a opýtal sa pani Thompsonovej, či by súhlasila so sedením pri svadobnom stole na mieste, ktoré je  vyhradené pre matku ženícha.

Pani Thompsonová s tým samozrejme súhlasila. Stále nosila ten podarovaný náramok, ten, v ktorom chýbalo niekoľko kamienkov. A na svadbe bola navoňaná parfumom, ktorý si Teddy pamätal, ako jeho matka voňala počas posledných spoločných Vianoc.

Objali sa a doktor Stoddart zašepkal pani Thompsonovej do ucha: „Ďakujem, že ste mi verili a že ste mi ukázali, že môžem niečo v živote dokázať.“ Pani Thompsonová so slzami v očiach zašepkala: „Teddy, veľmi sa mýliš. To ty si ma naučil, že môžem vo svojom živote niečo zmeniť. Kým som nestretla teba, nevedela som učiť.“

Láska je tým najkrajším darom, ktorý môžeme dať jeden druhému.

Pane Ježišu, Ty si priniesol Svoju lásku k nám. Prosíme, naplň naše srdcia Svojou láskou, lebo láska dokáže zázraky. Slabým dáva silu a života cieľ. Kto zostáva v láske, zostáva v Tebe a môže zakúsiť, aký si Predivný a Úžasný, Pane náš. Amen.

„Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.  Toho však, kto by ma zaprel pred ľuďmi, zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 10, 32 - 33)

Jazzový hudobník Luis Amstrong bol známy po celom svete. Pri svojej popularite bol vyhľadávaný novinármi, ktorí s ním často robili rozhovory. V roku 1981 priniesol taliansky denník „Il Giornale“ článok spisovateľa Caesara Macurella, ktorý sa s Amstrongom spriatelil. Spisovateľ napísal, že sa už roky pozná s týmto umelcom. Keď ho bol naposledy navštíviť, bol dokonca k nemu pozvaný na obed. Amstrong bol metodista a jeho manželka Lucia bola katolíčka. Pred obedom sa modlili. Spisovateľ, ktorý je neveriaci, pri ich modlitbe iba stál. Amstrong pristúpil k nemu bližšie, položil mu svoju ruku na plece a povedal: „Kamarát, ja som už dávno zbadal, že ty si neveriaci. Tvrdíš, že miluješ jazz, preto ti musím povedať, že málo rozumieš tejto hudbe. Veď ako by si ju mohol pochopiť, keď neveríš v Boha? Čo si myslíš o našich špirituáloch a o našich blues? To sú predsa hymny chvály na Boha. Ty si myslíš, že my černosi, by sme boli zniesli ťažký život na plantážach bez Boha? Bez Boha by sme sa stali všetci samovrahmi. Ver mi, že jazz je výlučne prejav našej dôvery v Boha.“ Takto pekne vyznal svoju vieru tento svetový umelec, ktorý priniesol jazzovej hudbe veľkú slávu.

Amstrong sa za svoju vieru nehanbil, ale ju smelo vyznal. Ak o sebe tvrdíš, že si kresťan,  tak sa ani ty nehanbí vyznať svoju vieru. Maj vždy na pamäti Ježišove slova: „Toho však, kto by ma zaprel pred ľuďmi, zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 10, 33)

Buď pochodňou, ktorej oheň zapáli celé tvoje okolie! Vyznávaj smelo svoju vieru.

Drahý Pane, v Tvojom Slove je napísané: „Bez viery nie je možné zapáčiť sa Bohu.“ Ďakujem Ti za dar viery, ktorou môžem smelo prichádzať k Tebe. Vierou môžem zdolávať všetky nástrahy života a vierou očakávam, že raz prídem k Tebe do Tvojho kráľovstva. Veď ma cestami môjho života, aby som sa neminul tomuto vytúženému cieľu. O to Ťa prosím, Otec v mene Ježiš. Amen.

„Bojím sa však, aby sa vaše mysle neodvrátili od úprimnosti a čistoty voči Kristovi tak, ako zviedol had Evu svojou ľstivosťou.“ (2. Korinťanom  11, 3)

Pokušenie vždy začína v tvojej mysli. Ak si chceš ochrániť svoju myseľ, musíš sa posilňovať Božím Slovom, aby si nepodľahol pokušeniu diabla. Bol to satan, kto zasial do Evinej mysle nápad ochutnať zakázané ovocie. Nebola to ona, kto by sa snažila prísť na to, ako Boha nepočúvať. Pamätaj teda, že keď upadáš do pokušenia, nie je to Boh, kto k tebe hovorí. Tvoja prirodzenosť, ktorú si dostal, takto neuvažuje. To ťa diabol testuje, podobne ako skúsený tréner študuje na videu hru súperovho tímu. Tým, že to robí, spoznáva tvoje slabé miesta a potom vie, s akým pokušením má u teba najväčšiu šancu na úspech. Koľkokrát si si povedal: „Sľúbil som sám sebe, že toto už nikdy neurobím!“ A napriek tomu si to urobil? To preto, že satan presne vie, čo na teba platí.

Nemusíš si však pripadať bezbranný a strácať odvahu! Biblia ti hovorí: „Skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť.“ (1. Korinťanom 10, 13) Satan čaká, až tvoja obrana ochabne, a potom udrie. Boh sa však vždy postará o „únikovú cestu.“ On má „núdzový východ“ pre každé pokušenie, s akým sa kedy môžeš v živote stretnúť. To znamená, že hoci na teba pokušenia nikdy neprestanú útočiť, ty nad nimi vždy môžeš zvíťaziť. A ako náhle satan zistí, že jeho taktika už u teba nefunguje, začne to skúšať inak.

Pokušenia sú človeku často užitočné, hoci sú nepríjemné a ťažké, lebo práve ony človeka pokorujú, očisťujú a poučujú.

Bože, Pane náš, Ty nás vo Svojom Slove uisťuješ, že si verný Boh a že nedopustíš, aby sme boli skúšaní nad svoje sily. Ďakujeme,  že so skúškou nám dávaš aj východisko, aby ste ju vládali zniesť. Amen.

„Vytrvajte v modlitbe, bdejte pri nej a vzdávajte vďaky.“ (Kolosanom 4, 2)

Vo vojne zajali mohamedáni francúzskeho dôstojníka a odovzdali ho jednému Arabovi, aby u neho robil. Tento Arab dôstojníkovi ináč nepovedal, len „Ty pes!“ Dôstojníkovi sa to veľmi nepáčilo. Asi po roku, keď,  sa už trocha osmelil, protestoval proti tomu, ako ho nazýva, veď on je predsa človekom a nie psom. Arab mu vtedy povedal: „Nie, ty nie si človekom. Veď už tak dlho si u mňa a ja som ťa ešte nevidel modliť sa. Ty nie si človek, ale pes, lebo pes sa nemodlí.“

Boli to veľmi tvrdé slová, ale výstižne vyjadrovali  rozdiel medzi nerozumným zvieraťom, ktorému stačí, keď sa nažerie a je spokojné a rozumným človekom, ktorý má okrem tela aj dušu obdarenú slobodnou vôľou a rozumom. Človek svojim rozumom poznáva veci okolo seba, pozoruje zákonitosti, ale i toho, ktorý je Pôvodcom toho všetkého. On nám v prírode zanechal stopy Svojho účinkovania. Kto svojim rozumom spozná Stvoriteľa, ten Ho v modlitbe vyznáva, oslavuje, chváli Ho, za všetko Mu ďakuje aj k Nemu vyslovuje prosby a s vierou očakáva odpoveď.

Úprimná modlitba je rozhovor s Priateľom, s ktorým sa často a radi rozprávame, lebo sme si úplne istí, že nás miluje.

Chválim Ťa, Bože, za nádherný svet, ktorý si stvoril. Dal si nám rozum a slobodnú vôľu, aby sme Ťa v stvorení mohli nájsť a spoznať. Ďakujeme Ti za dar modlitby v ktorej Ťa môžeme chváliť, vyvyšovať, velebiť, aj Ti ďakovať za každú vyslyšanú prosbu. Ďakujeme Ti, že s vierou môžeme kráčať cestou života s očakávaním radostného stretnutia s Tebou v Božom kráľovstve. Prosíme, veď naše kroky, aby sme nezblúdili. O to ťa prosíme v mene Ježiš. Amen.