Si hodný mena kresťan?
„Vytrvajte v modlitbe, bdejte pri nej a vzdávajte vďaky.“ (Kolosanom 4, 2)
Vo vojne zajali mohamedáni francúzskeho dôstojníka a odovzdali ho jednému Arabovi, aby u neho robil. Tento Arab dôstojníkovi ináč nepovedal, len „Ty pes!“ Dôstojníkovi sa to veľmi nepáčilo. Asi po roku, keď, sa už trocha osmelil, protestoval proti tomu, ako ho nazýva, veď on je predsa človekom a nie psom. Arab mu vtedy povedal: „Nie, ty nie si človekom. Veď už tak dlho si u mňa a ja som ťa ešte nevidel modliť sa. Ty nie si človek, ale pes, lebo pes sa nemodlí.“
Boli to veľmi tvrdé slová, ale výstižne vyjadrovali rozdiel medzi nerozumným zvieraťom, ktorému stačí, keď sa nažerie a je spokojné a rozumným človekom, ktorý má okrem tela aj dušu obdarenú slobodnou vôľou a rozumom. Človek svojim rozumom poznáva veci okolo seba, pozoruje zákonitosti, ale i toho, ktorý je Pôvodcom toho všetkého. On nám v prírode zanechal stopy Svojho účinkovania. Kto svojim rozumom spozná Stvoriteľa, ten Ho v modlitbe vyznáva, oslavuje, chváli Ho, za všetko Mu ďakuje aj k Nemu vyslovuje prosby a s vierou očakáva odpoveď.
Úprimná modlitba je rozhovor s Priateľom, s ktorým sa často a radi rozprávame, lebo sme si úplne istí, že nás miluje.
Chválim Ťa, Bože, za nádherný svet, ktorý si stvoril. Dal si nám rozum a slobodnú vôľu, aby sme Ťa v stvorení mohli nájsť a spoznať. Ďakujeme Ti za dar modlitby v ktorej Ťa môžeme chváliť, vyvyšovať, velebiť, aj Ti ďakovať za každú vyslyšanú prosbu. Ďakujeme Ti, že s vierou môžeme kráčať cestou života s očakávaním radostného stretnutia s Tebou v Božom kráľovstve. Prosíme, veď naše kroky, aby sme nezblúdili. O to ťa prosíme v mene Ježiš. Amen.