Prečo odpúšťať?
„Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu! A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: ‚Ľutujem!‘, odpusť mu!“ (Lukáš 17, 3-4)
Dvaja priatelia kráčali púšťou. Cestou sa pohádali a jeden kamarát udrel druhého po líci. Ten, ktorý dostal facku, bez toho, aby čokoľvek povedal, napísal do piesku: „Dnes ma môj najlepší priateľ udrel do tváre“. A išli ďalej, kým nenašli oázu, kde sa rozhodli okúpať. Ten, čo dostal facku, uviazol v bahne a začal sa topiť, no kamarát ho zachránil. Keď sa prebral z takmer utopenia, napísal na kameň: „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život“. Kamarát, ktorý udrel a zachránil svojho najlepšieho priateľa, sa ho spýtal: „Keď som ti ublížil, písal si do piesku a keď som ťa zachránil, napísal si to na kameň. Prečo?“ Priateľ odpovedal: „Keď nám niekto ublíži, mali by sme to zapísať do piesku, kde to vetry odpustenia môžu vymazať. Ale keď pre nás niekto urobí niečo dobré, musíme to vyryť do kameňa, odkiaľ to vietor nikdy nezmaže.“
Pre mnohých ľudí je odpustenie veľmi ťažké, priam nemožné. Hlavne vtedy, ak zažili traumy, násilia, zneužívania, oklamania, opustenia..., cez ktoré je takmer nemožné prejsť. Bez lásky sa nedá odpustiť, lebo odpustenie sa rodí z lásky. Milostivý Boh odpustil nám hriešnym ľuďom naše viny. Krásne je to vyjadrené v 103.Žalme: „Nebude stále vyhľadávať spor, nebude sa večne hnevať. Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa previnení.“ (Žalm 103, 9-10) Tak ako nám ľuďom odpúšťa milosrdný Boh hriechy a viny, lebo nás miluje, máme aj my, kresťania, odpúšťať svojim vinníkom silou lásky, ktorú sme dostali od Boha, ktorého milujeme. V Pánovej modlitbe vyznávame: „ ...a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ (Matúš 6,12) Požiadavkou Boha je, aby každý kto v Neho uveril bol milosrdný: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.“ (Lukáš 6,36) Keď sa Peter opýtal Ježiša, koľkokrát má odpustiť? Ten mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem.“ (Matúš 18, 21) Sedemdesiatsedem krát sedem, to znamená vždy. Ak o sebe prehlasuješ, že si kresťan a neodpúšťaš, tak kresťanom zrejme nie si. Ak v sebe nemáš silu k odpusteniu, lebo zranenie je veľké, pros Boha, aby Ti dal silu odpustiť.
Ak sa nik voči tebe neprehrešil, dobroreč Bohu. A ak sa niekto voči tebe previnil, hľadaj cesty, ako sa s ním ešte dnes zmieriť.
Drahý Pane, za mňa si Svoj život dal, za mňa si drahú krv prelial. Tebe chcem dôverovať, Tebe chcem žiť. Nauč ma milovať, nauč ma odpúšťať, k úžitku Tvojmu môj život veď. Chcem sa Ti podobať, verný Ti byť, lásku vždy zvestovať, česť a chválu Ti vzdávať a Tebe verný byť. Amen.