Boh nie je prijímačom osôb
My ľudia máme v sebe sklon vzdávať úctu a vyvyšovať, alebo uprednostňovať jedných ľudí pred inými. Radi vzdávame úctu tým, ktorí niečo vo svojom živote dosiahli. Či už postavenie, bohatstvo, alebo úspech. Platí to pre všetky oblasti nášho života a bohužiaľ sa to zakorenilo a zanieslo aj do cirkvi a zborov. Obdiv a úcta sa niekde dáva cirkevným autoritám, pápežovi, biskupom ale aj kňazom. Na druhej strane tí, ktorí sa z toho vysmievajú obdivujú rôznych veľkých kazateľov, veľkých mužov viery. Ich obdivovatelia idú na veľké zhromaždenia kde sa dejú zázraky. Ak by na tých akciách neboli títo mediálne známi boží služobníci, ale len niekto neznámy o ktorom ešte nikto nepočul, mnohí by stratili o takú akciu záujem. Mnohokrát to vyzerá tak, že Božie zázraky sa ani nemôžu diať v malých cirkvách a zboroch, ale potrebujeme k tomu veľkú show a reklamu. Položili ste si niekedy otázku: „Na slávu koho sa robia tieto veci? Slúži toto všetko na oslavu Boha? Alebo je to chválenie sa tým, akú moc som dostal od Boha?“ Jedným z takých mužov hodných obdivu bol apoštol Peter. Kornélius, ktorý uveril sa mu začal klaňať. „Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som len človek.“ (Sk10,25-26)
Ak sme sa stali Božími deťmi, tak musíme zmeniť svoj postoj vo všetkých oblastiach nášho života a musíme Ježiša Krista položiť na najvyššie miesto. Kristus sa musí stať prioritou nášho života a našu úctu musíme vzdávať len a len Bohu. Každý zázrak, každé uzdravenie je len z Božej milosti a slúži len na chválu Božiu. Nikdy to nie je a nesmie byť o nás. Bez Božej milosti by sa neudialo nič. V Božích očiach sme všetci rovnakí. Boh nikomu nenadržiava a nikoho neuprednostňuje ani kvôli národnosti, štátnej príslušnosti ani kvôli postaveniu. Boh prejavuje priazeň tým, ktorí sa odvracajú od hriechu, veria v Krista, majú pred Bohom bázeň a žijú spravodlivo a tých tiež prijíma. Všetci ktorí zotrvajú v tomto spôsobe života, ostávajú v Božej láske a priazni.
„Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ A keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám, čo skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby sa vaša viera a nádej upínali na Boha.“ (1Pet1,13-21)
„On odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdošijne odporujú pravde a oddávajú sa neprávosti. Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo, najprv na Žida, potom na Gréka, ale sláva, česť a pokoj čakajú každého, kto koná dobro, najprv Žida, potom Gréka. Veď Boh nikomu nenadŕža.“ (Rím6,6-11)
„Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.“ (Sk10,34-35)
„Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.“ (Jk2,9-10)
„Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: „Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!“, vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?! Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú?“ (Jk2,1-5)
Boh je Pánom všetkých a nie je prijímačom osôb. Bohu je príjemný kto sa Ho bojí a koná spravodlivo. „Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch; ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo.“ (1Pt3,15)