Každy, kto sa povyšuje, bude ponížený
„Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“ (Lukáš 18,10-14)
Jedna vtipná rozprávka o namyslenom vrabcovi vystihuje mnohých ľudí. Vrabec mal o sebe predstavu, že je najlepší a bez neho by ani neexistoval svet. S nikým sa nebavil, lebo bol presvedčený, že ostatní sú nehodní sa s ním baviť. Raz ho ostatné vrabce našli ležať na chrbte, nôžky mal vystreté k nebu a veľmi vážne sa pri tom tváril. Pýtali sa ho, prečo to robí. A on, že drží nebo, aby sa nezrútilo. Ani to nestačil dopovedať, keď tesne vedľa neho spadol zo stromu list. Veľmi sa naľakal a vyletel. Nebo zostalo na svojom mieste a ostatné vrabce sa mu smiali: Vidíš, svet ide aj bez teba…
V Biblii je podobenstvo o namyslenom farizejovi a pokornom mýtnikovi. Pyšný farizej veril, že mu spasenie prinesie jeho vlastná spravodlivosť. Neuvedomuje si svoju hriešnu povahu, nehodnosť a neustálu potrebu Božej pomoci, milosrdenstvá a milosti. Pre svoje výnimočné skutky zbožnosti a vonkajšej dobroty má pocit, že Božiu milosť nepotrebuje.
Touto „farizejovou“ chorobou trpíme my všetci - Adamove deti. Od toho najväčšieho po toho najmenšieho máme v sebe sklon myslieť si o sebe viac ako by sme mali. Nahovárame si, že sme lepší ako iní ľudia. Porovnávame sa, vidíme sa lepšími od iných. Namýšľame si, že máme niečo, začo si zaslúžime Božiu priazeň a čakáme za to od Boha odmenu.
Mýtnik stojí ďaleko vzadu: „ ... a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lukáš 18,13) V hlbokej pokore a v žiali prosí Boha o odpustenie a zľutovanie. Bez váhania vyznal svoju hriešnosť a vrhol sa k nohám Božím pre milosrdenstvo. A domov odišiel ospravedlnený – zmierený s Bohom.
Zahľaďme sa do seba, či tam neuvidíme niečo z farizejovej povahy? Ľudská pýcha nás vedie k falošnému životu a nesprávnej predstave o skutočnej viere. „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lukáš 14,11) Oplatí sa byť ponížený pred Bohom, oplatí sa nemyslieť si o sebe, že práve na mne stojí svet. Svet ide aj bez nás, a pôjde, keď tu my nebudeme.
Pane Ježišu, zmiluj sa nado mnou. Buď milostivý ku mne hriešnemu. Amen