Božia vôľa
Boh nám vo svojom Slove hovorí, aké má s nami zámery – s ľudstvom ako takým a s každým človekom osobitne.Vo Svätom Písme nám dal Boh jasne najavo, o čo mu ide vo vzťahu s ľuďmi – tak, ako to robia ľudia (zmluvní partneri), ktorí uzatvárajú zmluvu.
Tieto svoje zámery s ľudstvom, ktorého je sám pôvodcom, vyjadril Boh ústami svojho Syna Ježiša Krista: "Vôľa Toho, ktorý ma poslal je, aby som nikoho nestratil z tých, ktorých mi dal, ale aby som vzkriesil všetkých v posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal život večný. A ja ho vzkriesim v posledný deň." (Jn 6,38-40) Čiže Bohu ide predovšetkým o to, aby boli ľudia zachránení od následkov svojho hriechu – tzn. spasení, čo je možné iba skrze Ježiša Krista, ktorého Otec za týmto účelom poslal na zem medzi ľudí.
Kto však môže byť spasený? Väčšina z nás vie, že nestačí chodenie do kostola, pôsty a pod. Boh nám vo svojom slove hovorí, že Mu máme odovzdať svoj život – to znamená vedome a úprimne urobiť Ježiša Krista Pánom nášho života. Čo to ale znamená konkrétne? Čo z toho vyplýva? Môže sa zdať, že Boh je dosť náročný – nestačí iba veriť v Neho a snažiť sa byť dobrý? "Aj diabli veria a trasú sa" píše sa na ktoromsi mieste Písma. A tiež: Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 7,21) Bohu nestačí, že v Neho veríme, ale chce od nás zmenu života, spočívajúcu v podriadení svojej vôle Jeho vôli. Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každodenne svoj kríž a nasleduje ma. (Lk 9,23)
Ináč má človek – aj úprimne veriaci – sklony skĺznuť len k akýmsi vonkajším úkonom zbožnosti, rituálom. To sa stalo aj Židom, ktorí mali príkaz milovať Boha nadovšetko (Dt 6,5), ale namiesto toho sa väčšina z nich uspokojila iba s formálnymi modlitbami a prinášaním obiet. Tu je nesmierne dôležité toto Božie slovo: Najprv (Kristus) hovorí: "Obety ani dary, ani obety zápalné ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili" – a ony sa prinášajú podľa zákona. Potom povedal: "Hľa prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu." Ruší prvé, aby ustanovil druhé. (Hebr 10,8-9) Z tohoto vyplýva, že Boh ruší starozákonnú obetu (obety ani dary ... si nechcel) a namiesto nej Mu máme podľa vzoru Ježiša prinášať obetu tým, že plníme Jeho vôľu. Týmto slovom nám Ho dáva aj za vzor. Neexistuje totiž nikto, kto by plnil Otcovu vôľu dokonalejšie ako Ježiš Kristus: "Veď som nezostúpil z neba preto, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal!" (Jn 6,38) "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo." (Jn 4,34) Plnil ju aj v najväčšom utrpení: "Otče, ak chceš, vezmi tento kalich odo mňa! Avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane!" (Lk 22,42) Plnením Božej vôle konáme dobro na Jeho slávu, nie našu. Tým, ktorí sa odvolávali na dobré skutky, ktoré však robili na svoju slávu, a nie podľa Božej vôle, Ježiš povedal: "Nikdy som vás nepoznal: odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!" (Mt 7,23) Pri inej príležitosti Pán Ježiš hovorí: Kto plní vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou (= má so mnou blízky vzťah; toho poznám). (Mk 3,35)
Plnenie Božej vôle je teda najistejšou cestou do neba: ... kto činí Božiu vôľu, zostáva naveky. (1 Jn 2,17b)
Dobre teda, ale čo je vlastne Božou vôľou PRE MŇA?
Vo Sv. Písme zjavuje Boh svoju vôľu všeobecne pre každého:To je Božia vôľa – vaše posvätenie. (1 Sol 4,3) Môj Otec je tým oslávený, keď prinášate bohaté ovocie... (Jn 15,8) Ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie, a vaše ovocie aby bolo trvalé. (Jn 15,16a) a i.Okrem toho dal Boh každému veriacemu človeku, ktorý Ho o to poprosil, svojho Ducha, ktorý "nás naučí všetkému" (Jn 14,26). Skrze Neho Boh zjavuje tým, ktorí Mu patria, svoje zámery v ich životoch – a to v celkom konkrétnych veciach (skrze situácie, ľudí, Sv. Písmo...). Ukážeš mi cestu života. (Ž 16,11) Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky. (Prís 3,6) Je to skúsenosť mnohých svätých, ktorí boli takisto hriešni ako my, ale boli ochotní v každej chvíli plniť Božiu vôľu.
Čo robiť, aby som bol/a schopný/á rozoznať a plniť Božiu vôľu pre môj život? V prvom rade musím byť ochotný/á konať podľa Božej vôle. Náš život by nemali ovládať naše pocity, dojmy, vnuknutia, ale používanie našej vôle. Nemôžeme správne žiť, pokiaľ to nechceme. Ježiš nám predkladá výzvu: chcej konať podľa Božej vôle. Ak neodpovieme na túto výzvu, nikdy nebudeme žiť správnym a plnohodnotným životom.Musíme sa rozhodnúť: Budem konať podľa Božej vôle. Je dôležité pochopiť: nefunguje to tak, že najprv spoznáme Božiu vôľu a potom sa pre ňu rozhodneme. Najprv chceme a potom nasleduje "vhľad", "pochopenie".
Ježišovou hlavnou motiváciou, ktorá Mu pomohla všetko pretrpieť, bol postoj: "Tu som, aby som konal tvoju vôľu." Tento postoj by sa mal stať aj naším životným postojom. Pokiaľ sme zamestnaní svojimi vlastnými plánmi, zámermi a cieľmi, nemôžeme sa stať nástrojmi božského života. Kto si chce zachrániť život, stratí ho (Lk 9,24) a Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (Jn 12,24)Čo je tým "odumretím zrna"? Neznamená to, že mi prestane celkom na sebe záležať, ale skôr, že právomoc rozhodovať o všetkých svojich záležitostiach odovzdám Bohu.
Druhým krokom je v tomto duchu odovzdanie nášho tela Bohu. Vyvrcholením Ježišovej poslušnosti Božej vôli je smrť Jeho tela na kríži. Od nás Boh pre naše dobro žiada, aby sme naše telo obetovali živé. Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. (Rim 12,1) To znamená, že si na svoje telo prestaneš robiť nároky. Už si nerozhoduješ sám/a (resp. netrváš na tom), kam pôjdeš, čosi budeš obliekať... Právo na všetky tieto rozhodnutia dávaš Bohu. To ale neznamená, že automaticky budeš chodiť v handrách, sandáloch a jesť suchý chlieb. Boh má veľa nápadov, čo by sa dalo robiť s tvojím telom a NIKDY NIE JE NÁSILNÝ. Najprv sa Mu ale treba odovzdať, až potom porozumieme.
Tretím krokom je obnova mysle. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rim 12,2) Nemôžeme byť schopní rozoznať Božiu vôľu pre náš život, pokiaľ myslíme starým spôsobom. Obnovená myseľ sa sústreďuje na Boha. Oslávi to Boha? Je toto Boží zámer pre môj život? S obnovenou mysľou nájdeš cestu, ktorú má Boh pre tvoj život. Diabol zvykne kresťanom nahovárať, že odteraz bude všetko nepríjemné a ťažké – že zvyšok života strávite v kláštore alebo v horúcej Afrike. Môže to byť pravda, ale najskôr to tak nebude.
Najprv treba urobiť rozhodnutie, a potom môžeme žiť plným a slobodným životom podľa zámerov milujúceho Otca. Nie vždy je to, samozrejme, ľahké. Boh ale sľúbil tým, ktorí Mu takto bezvýhradne odovzdajú život, tieto a mnohé iné veľmi významné veci: A vieme, že Boh hriešnikov nevyslyší, ale vyslyší toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu. (Jn 9,31) a tiež: Máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči. (1 Jn 21b-22) Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce. (Ž 37,4)
Treba ešte vedieť, že Boh nikdy od nás nechce nič, čo Mu momentálne nie sme schopní dať. Je veľmi jemný a ohľaduplný. Úplne sa Mu odovzdať a verne plniť Jeho vôľu sme však schopní iba vtedy, keď sme osobne prežili, že nás Boh miluje (odovzdanie sa Mu z lásky, nie z povinnosti alebo pre získanie výhod): Ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. (Jn 14,31)
Dobrý Bože, verím, že mi chceš to najlepšie a ďakujem Ti za to. Prosím Ťa, vzbuď vo mne ochotu celkom sa Ti odovzdať a verne plniť Tvoju vôľu, aby som v Tebe mohol/la prinášať veľa ovocia na Tvoju slávu a druhým a mne k dobru. Prosím v mene Ježiša Krista. Amen.