Dar spásy
„Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“ (Efežanom 2, 8-9)
Keď Boh ukazuje na spasenie, tak nehovorí: „Počkaj, kým neprídem a niečo neurobím." On ti hovorí: „ Zober tu to je, je to dar zadarmo." A ty povieš : „To predsa nie je možné, aby to bolo také jednoduché."
Ono to však také jednoduché je, len to človek nedokáže prijať. Preto sú mnohí ľudia rozhodnutí spasiť samých seba. Svojimi dobrými skutkami, zbožnosťou... Neuvedomujú si, že to týmto spôsobom nie je možné! Aj keď budú chodiť po kolenách, kým nebudú krvavé. Aj keď sa budú pred Bohom chváliť, že urobili to alebo to. Ľudia sú tak pyšní a tak rozhodnutí ponúknuť Bohu niečo, nejaký výkon, niečo, čo vedia urobiť, že väčšina z nich by radšej zahynula, než by jednoducho povedala : „Bože, ja Ti nemám čo ponúknuť."
Smutná skutočnosť je, že veľa ľudí radšej skončí v pekle, než by si priznali svoju biedu. Uznať, že nemám, čo Bohu ponúknuť je znakom pokory. Prísť k Bohu a povedať: „Pane, snažil som sa, no každý môj pokus bolo len ďalšie a ďalšie zlyhanie. Ak ma Ty nespasíš, nemôžem byť spasený.“
A Boh k tebe hovorí: „ Môj Syn, Jeho poslušnosťou, vydobyl spravodlivosť, ktorú ty nemáš. Na tomto základe som Ja schopný ti toto spasenie darovať a pripočítať Jeho spravodlivosť tebe. Ja som poslal svojho Syna na kríž, aby vytrpel na tvojom mieste tvoje hriechy. On učinil všetko, čo je potrebné pre to, aby si ty mohol byť prijatý do večného raja. Tu je to, len poď a vezmi si to zadarmo. Je to dar."
A ako môžeš k Nemu prísť? Ak zavoláš, On ťa počuje. A tak volaj k Nemu:
Pane Ježišu, viem, že som hriešny človek. Verím, že si Boží Syn a že si zomrel na kríži aj za moje hriechy. Verím tomu, že si bol vzkriesený z mŕtvych a žiješ. Prosím Ťa, odpusť mi moje hriechy a daj sa mi spoznať. Odovzdávam Ti svoj život! Buď mojim Pánom a Spasiteľom! Odteraz patrím Tebe a ďakujem, že si ma vypočul. Amen