Chceš sa ľuďom zapáčiť?
„Na každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých i dobrých.“ (Príslovia 15, 3)
Írsky spisovateľ Oskar Wilde napísal román Portrét Doriana Graya. Toto dielo by sme mohli nazvať aj ako Portrét ľudskej duše. Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Ako zásadne sa človek, ktorého hráme pred inými, líši od toho, ktorým naozaj sme. Dorian Gray sa zhrozil myšlienky, že zostarne a želal si, aby portrét zostarol namiesto neho. Jeho želanie sa splnilo. Portrét, ktorý odrážal jeho strápenú dušu starol a s každým hriechom, ktorý Dorian spáchal, bol škaredší, kým on sám zostával mladý. Jeho skazené srdce sa neodrážalo na jeho vzhľade. Napokon sa krásny zhýralec rozhodne obraz zničiť, no zabije sám seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét, pod ním leží mŕtvy starec s vyžitou tvárou...
Ježiš za podobné pokrytectvo karhal farizejov. Mnohí z nich hrdo ukazovali na verejnosti svoju duchovnosť, ale vo vnútri skrývali množstvo tajných hriechov. „Beda vám, zákonníci a farizeji - pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty.“ (Matúš 23, 27)
Všetci žijeme v pokušení vytvárať o sebe falošný imidž, aby sme v očiach iných ľudí vyzerali lepšie. Boh však pozná naše srdce. Keď vyznávame hriechy a na modlitbe otvárame svoje srdce Bohu, Jeho slovu a práci Ducha Svätého, môžeme prežiť vnútornú obrodu, ktorá sa odrazí na našich skutkoch.
Dovoľme Bohu, aby nás zmenil z vnútra navonok.
Otče, je také ľahké nasadiť si masku a skrývať pred ľuďmi, akí v skutočnosti sme. Ďakujeme Ti, že Ty nám otváraš oči, aby sme si mohli uvedomiť, že pred Tebou nemôžeme nič skryť. Pane Ježišu, iba Ty nás môžeš skutočne zmeniť, aby sme boli Bohu Otcovi milí a ľuďom ľúbi. Amen.