Chodte a zvestujte!
Keď Kristus vysielal dvanástich učeníkov na ich prvú misijnú cestu, prikázal im: „Choďte a zvestujte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, démonov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Mat 10,7.8) Ďalším sedemdesiatim, ktorých vyslal neskôr, povedal: „Keď vojdete do ktoréhokoľvek domu... uzdravujte chorých a hlásajte im: Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ (Luk 10,8.9) Sprevádzala ich Kristova prítomnosť a moc. Keď sa „sedemdesiati vrátili, s radosťou hovorili: Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj zlí duchovia“. (Luk 10,17) Ani po Kristovom nanebovstúpení sa toto dielo nezastavilo. Zázraky sa konali ďalej. „Aj z miest okolo Jeruzalema sa schádzalo množstvo ľudí, ktorí prinášali chorých a trápených nečistými duchmi, a všetci boli uzdravení.“ (Sk 5,16) A učeníci „sa rozišli a všade roznášali zvesť. Pán im pomáhal a slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali“. (Mar 16,20) „Filip zišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne sledovali, čo Filip hovorí, keď jednomyseľne počúvali a videli znamenia, ktoré robil. Veď z mnohých posadnutých) vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia, mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A v tom meste zavládla veľká radosť.“ (Sk 8,5-8)
Pôsobenie učeníkov Lukáš, pisateľ evanjelia, ktoré je po ňom pomenované, bol lekárom-misionárom. V Písme je nazvaný „milovaným lekárom“. (Kol 4,14) Apoštol Pavel sa dopočul, že Lukáš je šikovný lekár. Vyhľadal ho ako človeka, ktorého Pán poveril zvláštnym poslaním, a zaistil si jeho spoluprácu. Nejaký čas sprevádzal Pavla na jeho cestách. Potom ho apoštol nechal vo Filipis v Makedónii. Niekoľko rokov tu pracoval ako lekár a učiteľ evanjelia. Slúžil chorým a modlil sa, aby na nich spočinula Božia uzdravujúca moc. Tým pripravoval cestu pre posolstvo evanjelia. Lukáš bol úspešný lekár. Mal veľa príležitostí rozprávať pohanom o Kristovi. Pracovať tak ako učeníci, to je Boží plán. Uzdravenie tela je spojené so zvestovaním evanjelia. Pri šírení evanjelia sa zvestovanie a uzdravovanie nemá nikdy izolovať. Poslaním učeníkov bolo zvestovať evanjelium. Boli poverení hlásať svetu radostnú zvesť, ktorú im Kristus oznámil. Svoju úlohu v dobe, v ktorej žili, splnili. Počas jednej generácie bolo evanjelium zvestované všetkým národom. Ľuďom, ktorí nesú Kristovo meno, Boh zveril úlohu – hlásať radostné posolstvo o záchrane.
Jediným liekom na hriech a biedu sveta je evanjelium. Prvoradou úlohou tých, ktorí zakúsili jeho uzdravujúcu moc, je oboznámiť aj iných s posolstvom Božej milosti. Potreba evanjelia Keď Kristus vysielal učeníkov s posolstvom evanjelia, viera v Boha a jeho slovo už takmer zanikla. Židia, ktorí tvrdili, že Boha poznajú, nahradili Božie slovo tradíciou a ľudskými špekuláciami. Ich myseľ bola zaujatá sebeckou ctižiadosťou, láskou k honosnosti a túžbou po zisku. Pretože stratili úctu k Bohu, vymizla tiež úcta k človeku. Všade vládlo sebectvo. V biede a úpadku ľudstva uskutočňoval satan svoju vôľu. Satanské sily ovládli ľudí. Ľudské telo, stvorené na to, aby v ňom prebýval Boh, sa stalo príbytkom démonov. Svojimi zmyslami, nervami i orgánmi sa ľudia náruživo oddávali tým najodpornejším žiadostiam. Do výrazu ľudských tvárí vtlačili démoni svoju pečať. Ľudia odrážali podobu zlých duchov, ktorými boli posadnutí.
Ako je to dnes? Nie je dnes viera v Bibliu a jej moc podkopávaná vyššou kritikou a rôznymi špekuláciami práve tak, ako bola v Kristovej dobe podkopávaná tradíciou a učením rabínov? Nie sú dnes srdcia ľudí naplnené lakomstvom, ctižiadosťou a láskou k pôžitkom ako vtedy? Ako málo je v takzvanom kresťanskom svete, ba i v kresťanských cirkvách tých, ktorí sa v živote riadia kresťanskými zásadami! Ako málo je vo svete obchodu, v spoločnosti, v rodinách i v cirkvách tých, ktorí si určili Kristovo učenie za pravidlo svojho každodenného života! Nie je vari pravda, že „právo je zatisnuté, ...poctivosť nemá prístupu... kto odstupuje od zlého, býva olúpený“? (Iz 59,14.15) Žijeme uprostred „epidémie zločinu“.
Zbožní ľudia, ktorí o tom všetkom premýšľajú, sú zdesení. Človek nedokáže opísať korupciu, ktorá všade vládne. Každý deň sú odhaľované nové politické boje, úplatky a podvody. Každý deň počujeme deprimujúce správy o násilí a zločinnosti, o ľahostajnosti k ľudskému utrpeniu, o brutálnom a krutom ničení ľudského života. Každý ďalší deň svedčí o náraste počtu duševných chorôb, vrážd a samovrážd. Pochybuje ešte niekto o tom, že satanské sily pôsobia medzi ľuďmi stále intenzívnejšie, aby rozrušili myseľ človeka, priviedli ho do zúfalstva, zneuctili a zničili jeho telo?
Zatiaľ čo zla na svete pribúda, evanjelium sa často hlása takým ľahostajným spôsobom, že na svedomie i život ľudí má len malý vplyv. Všade sú srdcia, ktoré dychtia po niečom, čo nemajú. Túžia po sile, ktorá ich vyslobodí z otroctva zla, pomôže im zvíťaziť nad hriechom a vráti im zdravie, život a pokoj. Mnohí, ktorí kedysi zakúsili moc Božieho slova, žijú teraz tam, kde Boh nie je uznávaný a predsa túžia po jeho prítomnosti. Svet dnes potrebuje to isté, čo potreboval pred dvoma tisícročiami – vidieť a poznať Krista. V oblasti telesnej, duševnej a duchovnej musí nastať náprava. Tá však môže byť uskutočnená len Kristovou milosťou. Kristova úspešná metóda Pri styku s ľuďmi môže mať úspech iba Kristova metóda. Spasiteľ sa stretával s ľuďmi a oni cítili, že chce ich dobro. Prejavoval o nich záujem, súcitil s nimi, napĺňal ich potreby a získaval si ich dôveru. Potom ich vyzval: „Nasledujte ma“. Z celého srdca sa máme usilovať o to, aby sme sa priblížili k ľuďom. Výsledky nášho snaženia by boli oveľa lepšie, keby sme venovali menej času napomínaniu a viac času osobnej službe. Je dôležité pomáhať chudobným, starať sa o chorých, potešovať zarmútených a pozostalých, poučiť nevedomých a radiť neskúseným. Máme plakať s tými, ktorí plačú, a radovať sa s tými, ktorí sa radujú. Ak sa bude táto služba konať presvedčivo s mocou modlitby a mocou Božej lásky, nebude a ani nemôže byť neúspešná.
Evanjelium si vyžaduje osobnú zodpovednosť, individuálne úsilie a osobnú obeť. Kristov príkaz je: „Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady! Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil dom.“ (Luk 14,23) Kristus vedie ľudí, aby sa stretli s tými, ktorí hľadajú pomoc. Hovorí: „Neznamená to... biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho...“ (Iz 58,7) „Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.“ (Mar 16,18) Požehnanie evanjelia máme odovzdávať priamym stykom a osobnou službou. Slúžiť má každý. V dávnych dobách, keď Boh zjavoval svetlo svojmu ľudu, nepôsobil výhradne prostredníctvom jednej spoločenskej triedy. Daniel bol judským kniežaťom. Izaiáš pochádzal z kráľovského rodu. Dávid bol mladým pastierom oviec, Ámos bol chovateľom oviec, Zachariáš babylonským zajatcom a Eliáš roľníkom. Boh si zvolil za svojich zástupcov prorokov i kniežatá, ľudí vznešeného i nízkeho pôvodu. Učil ich pravdám, ktoré mali odovzdať svetu. Každému, kto prijíma Božiu milosť, Pán dáva prácu. Máme stáť na svojom mieste a povedať: „Tu som ja, pošli mňa!“ (Iz 6,8) Kazateľ Božieho slova, ošetrovateľka, kresťanský lekár a každý kresťan, nech je obchodníkom, roľníkom, remeselníkom alebo mechanikom, nesie zodpovednosť.
Našou úlohou je zvestovať ľuďom evanjelium o spasení. Všetko, čo robíme, by sme mali robiť so zameraním na toto poslanie. Tí, ktorí sa pustia do im zverenej práce, budú požehnaním pre iných, i oni sami získajú požehnanie. Naša služba Bohu nesmie byť jednotvárna. Každý člen cirkvi by sa mal zapojiť do určitej oblasti služby. Niektorí nemôžu urobiť toľko, čo iní. Každý by však mal vykonať to, čo dokáže, aby zastavil nárast chorôb a biedy, ktorý zaplavuje svet. Najefektívnejší pracovníci sú tí, ktorí odpovedajú na výzvu: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa.“ (Mat 11,29)
Svet potrebuje ľudí, ktorí svoju prácu vykonávajú srdcom. Človek, ktorý v svojom srdci okúsil dotyk Božej lásky, je naplnený veľkou túžbou zachraňovať tých, ktorí sa s touto láskou ešte nestretli. Ich situácia ho núti uvedomiť si vlastnú neschopnosť. Pri návšteve svojich susedov a priateľov prejavte záujem o ich dočasné i duchovné blaho. Predstavte im Krista ako Spasiteľa, ktorý odpúšťa hriechy. Pozvite svojich susedov k sebe domov a čítajte s nimi Bibliu a knihy, ktoré objasňujú jej pravdy. Navrhnite im, aby s vami spievali a modlili sa. Sám Kristus, tak ako sľúbil, bude prítomný v týchto malých zhromaždeniach a svojou milosťou sa dotkne ľudských sŕdc.. Tí, čo milujú Ježiša celým svojím srdcom a mysľou a svojich blížnych ako seba samých, majú široké pole pôsobnosti, kde môžu uplatniť svoje schopnosti a svoj vplyv.
Priblížiť sa k ľuďom, nech sú kdekoľvek a v akomkoľvek stave, za každú cenu im pomáhať – to je skutočná služba. Takto si ich získame a nadviažeme priateľstvo s tými, ktorí sa uberajú do zahynutia. Pri akejkoľvek práci pamätajme na to, že sme úplne závislí od Krista, sme iba jedným článkom veľkého plánu vykúpenia. Náš život má byť ako liečivý, životodarný prúd Kristovej lásky. Ak sa snažíme pritiahnuť iných k Božej láske, musí čistota nášho jazyka, nesebeckosť našej služby a radostný výraz našej tváre svedčiť o sile Božej milosti. Predstavujme preto svetu jasný a verný obraz Boha, aby ho ľudia mohli vidieť v jeho kráse. Musíme mať takt a súcit , ak sa snažíme naprávať iných. Často urobíme viac škody než úžitku ak poukazujeme na ich neduhy a zlozvyky. Vo svojom rozhovore so Samaritánkou Ježiš nepohanil Jákobovu studňu, ale poukázal na niečo lepšie. Povedal jej: „Keby si vedela o Božom dare, a kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si prosila jeho a on by ti dal živej vody.“ (Ján 4,10) Ježiš zmenil tému rozhovoru na poklad, ktorý mal, a ponúkol žene niečo lepšie –totiž živú vodu, radosť a nádej evanjelia. Dal nám tu príklad, ako máme pracovať. Musíme ľuďom ponúknuť niečo lepšie, než majú. Je to Kristov pokoj, ktorý prevyšuje každé chápanie. Musíme im rozprávať o svätom Božom zákone, ktorý je opisom Božieho charakteru a vyjadrením toho, čím sa majú podľa Božej vôle stať. Ukážme ľuďom, že nehynúca sláva nebies je nekonečne lepšia než prchavé radosti a zábavy sveta. Rozprávajme im o slobode a odpočinku, ktorý môžeme nájsť pri Spasiteľovi.
Ako padá rosa a tichý dážď na vädnúce rastliny, tak jemne majú znieť slová, ktorými chceme ľudí vyviesť z bludu. Podľa Božieho plánu je nevyhnutné najprv sa dotknúť srdca. Pravdu máme hovoriť s láskou a pritom veriť, že Boh jej dá moc urobiť v živote nápravu. Duch Svätý bude pôsobiť prostredníctvom slov, ktoré boli vyslovené s láskou. Od prirodzenosti sme sebeckí a neústupní. Ak si však osvojíme to, čo nás chce Kristus naučiť, získavame jeho charakter a začíname žiť jeho životom. Jeho obdivuhodný príklad, neporovnateľná nežnosť, s akou sa dotýkal citov druhých, keď plakal s plačúcimi a radoval sa s radujúcimi, musí mať nesmierny vplyv na povahu všetkých, ktorí ho úprimne nasledujú. Aj oni sa potom usilujú láskavými slovami a skutkami uľahčiť cestu tým, ktorí sú unavení. Slovo v príhodný čas „Hospodin, Pán, dal mi jazyk učených, aby som slovom vedel občerstviť ustatého.“ (Iz 50,4)
Nešťastných ľudí stretávame na každom kroku. Hľadajme ich a rozprávajme sa s nimi v príhodnú chvíľu, aby sme ich potešili. Buďme riečiskom, ktorým bude prúdiť osviežujúca voda súcitu. Pri styku s ľuďmi pamätajme, že v ich minulosti sú kapitoly, ktoré chcú ukryť pred zrakom smrteľných ľudí. V pamäti každého človeka sú i smutné zážitky, ktoré si starostlivo stráži, aby sa o nich nik nedozvedel. Sú tam zapísané dlhé a ťažké zápasy v čase skúšok, možno problémy v rodinnom živote, ktoré nás deň čo deň okrádajú o odvahu, dôveru i vieru.
Tých, ktorí v boji života prekonávajú vyčerpávajúci zápas, môžeme posilniť a povzbudiť malými pozornosťami, ktoré nás nestoja takmer nič. Stačí prejaviť trocha lásky. Pevný stisk ruky má pre týchto ľudí väčšiu cenu než zlato a striebro. Láskavé slová sú pre nich úsmevom anjelov. Mnoho je tých, čo zápasia s chudobou. Nútení sú ťažko pracovať za malé mzdy. Môžu si dovoliť len to najnutnejšie. Drina a nedostatok, bez nádeje na zlepšenie, sú ťažké bremená. Ak sa k tomu pridá bolesť a choroba, život sa stáva takmer neznesiteľným. Vyčerpaní a strápení nevedia, kde hľadať pomoc.
V ich núdzi, ťažkostiach a sklamaniach im prejavte súcit. Potom budú ochotní prijať vašu pomoc. Rozprávajte sa s nimi o Božích zasľúbeniach. Modlite sa s nimi a za nich. Povzbuďte ich nádejou. Na slová útechy a povzbudenia, vyslovené vo chvíli, keď je človek chorý a stráca odvahu, sa Spasiteľ pozerá akoby boli adresované jemu. Nebeskí anjeli si to vážia a prežívajú radosť. Božia rodina Celú večnosť sa Pán snaží v srdciach ľudí vzbudiť pocit, že patria do Božej rodiny. Buďme jeho spolupracovníkmi. Vo svete vládne nevera a odcudzenie. Kristovi učeníci majú šíriť ovzdušie neba.
Hovorme, ako by hovoril Kristus. Robme to, čo by robil Kristus. Neustále zjavujme dobrosrdečnosť jeho charakteru. Predstavujme bohatstvo lásky, ktorá je základom jeho učenia i správania k ľuďom. I tí najskromnejší pracovníci, ak spolupracujú s Kristom, môžu rozozvučať struny života iných. Ich zvuk budeme počuť po celej zemi a znieť bude po celú večnosť. Nebeské bytosti čakajú na príležitosť spolupracovať s ľuďmi. Chcú svetu ukázať, čím sa ľudia v spojení s Bohom môžu stať a čo všetko môžu urobiť pre záchranu tých, ktorí sa rútia do záhuby. Užitočnosť človeka, ktorý nemyslí na seba a dovolí Duchu Svätému pôsobiť na svoje srdce a svoj život odovzdá úplne Bohu, nemá hraníc.
Všetci, ktorí svoje telo, dušu i ducha zasvätia službe Bohu, budú stále nanovo obdarovaní novými telesnými, duševnými i duchovnými silami. Otvorené sú im nevyčerpateľné zásoby neba. Kristus im dáva život a svojho Ducha. Duch Svätý pôsobí v mysliach a v srdciach ľudí tou najväčšou mocou. Milosťou, ktorú sme dostali, môžeme dosiahnuť víťazstvo, i keď sa nám zdá, že kvôli našim nesprávnym názorom a predstavám, kvôli našim povahovým nedostatkom a malej viere je to nemožné. Tí, čo sa úplne odovzdajú do služby Bohu a nič si nenechajú pre seba, obdržia silu na dosiahnutie neuveriteľných výsledkov. Pre nich Boh vykoná veľké veci.
Bude na nich pôsobiť tak, že už teraz sa pri nich naplní zasľúbenie, ktoré je určené pre večnosť. „Radovať sa bude púšť i suchý kraj, jasať bude step a kvitnúť, ako narcis bude prekvitať a jasať bude, hej, jasať a plesať. Dostane slávu Libanonu, nádheru Karmela a Šáróna. Oni uvidia slávu Hospodinovu, velebu nášho Boha. Posilnite ochablé ruky, upevnite klesajúce kolená! Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni vás. Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia sa uši hluchých. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá. Lebo na púšti vytrysknú vody a potoky na stepi. Horúci piesok sa zmení na jazero, prahnúca zem na vodné žriedla, na mieste, kde pelešili šakaly, bude priestor pre trsť a rákosie. Bude tam hradská a cesta, tá sa bude volať svätou cestou. Nečistý po nej neprejde – len ľud jeho pôjde po nej – na nej ani blázni nezablúdia. Nebude tam leva, ani dravá zver nevstúpi na ňu, nijakú tam nebude možno nájsť, ale vykúpení pôjdu po nej.