Čo poviem Bohu, keď sa s Ním stretnem?
V Jakubovom liste je napísané: „...vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.“ (Jk4,14)
Pozorovali ste už niekedy hmlu? Má naozaj krátke trvanie. Slnko ju odparí a ona zmizne. Taký je aj náš život. Ako para a hmla.
Nedávno som čítal jeden príbeh. Na smrteľnej posteli ležal muž. Mal 80 rokov a až na niekoľko posledných dní bol zdravý. Teraz tu ležal, stonal, vzdychal a nariekal. Zrazu náhle zvolal: „Žil som nadarmo. Čo mám povedať Bohu, až sa s Ním stretnem?“ Tento muž krátko pred smrťou videl, že svoj život premárnil. Koľkí ľudia sa mu podobajú! Položili ste si aj vy niekedy otázku: „ Ak by som sa stretol zajtra s Bohom, čo by som Mu povedal? Nežil som nadarmo?“
Božie Slovo nám pripomína krátkosť a pominuteľnosť nášho života aj jeho určenie a cieľ. V knihe Kazateľ sa píše: „Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť.“ (Kaz3,2) Preto by sme mali predovšetkým myslieť na večnosť. V tomto živote sa rozhoduje, kde budeme tráviť večnosť. U Boha v Jeho sláve, alebo ďaleko od Neho, na mieste súženia a trápenia. U Boha budeme len vtedy, keď sa s Ním v tomto živote vyrovnáme. To však nie je možné nijako dosiahnuť svojim vlastným úsilím. Náš Otec Nebeský prijíma iba jedno ospravedlnenie a to cez obeť Jeho Syna Ježiša Krista. Iba v Ňom môžeme mať odpustenie, iba v Ňom môžeme byť zmierení s Nebeským Otcom. K Bohu niet inej cesty len vierou cez Vykupiteľa Ježiša Krista.
Nikto z nás nie je pánom nad svojim životom, nikto z nás nevie koľko tu má namerané. Terajšia doba je veľmi rýchla. Ak sledujeme denné správy, internet, televíziu, tak vidíme koľko ľudí, aj mladých, denne zomiera pri rôznych nehodách a tragédiách. Možno si pritom kladieme otázku: „Boli na to pripravení?“ Túto otázku by sme mali položiť predovšetkým sami sebe. Potom by sme si možno skôr uvedomili, že musíme svoj život zveriť Bohu. On jediný vidí do nášho srdca. On jediný môže uskutočňovať plány nášho života, ak sa Ním necháme viesť, ak sa naučíme dôverovať Mu. Ak sa odovzdáme Bohu, nájdeme už v tomto pozemskom živote svoj vnútorný pokoj, ktorý nám mnohokrát tak veľmi chýba a nádej pre večnosť. Ak toto nájdeme, tak potom budeme môcť na konci svojho života, tak ako Apoštol Pavol vyznať: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“ (2.Tim4,7-8) Pre toto sa oplatí žiť život viery a pre toto sa oplatí vo viere aj zomrieť!