Čomu si uveril?
„Ježiš im odpovedal: Majte vieru v Boha!“ (Marek 11, 22)
Ak sa opýtam ľudí, čí sú veriaci, tak niektorí hovoria, že neveria. Na svete však niet neveriaceho človeka, lebo každý človek niečomu alebo niekomu verí. Veľmi pekne o tom napísal farár a autor kresťanských kníh Greg Laurie:
Niektorí ľudia tvrdia, že v náboženstvo neveria. „Viera je pre jednoduchých ľudí,“ povedia. „Ja som človek, ktorý verí faktom. Nežijem z výmyslov. Som niekto, kto uverí až po tom, čo sa o tom na vlastné oči presvedčí. Nikde vo svojom živote vieru nepraktizujem. Viera je pre hlupákov.“
Vieru v skutočnosti vo svojom živote používame stále. Ak idem do reštaurácie, sadnem si, objednám a zjem jedlo, ktoré mi prinesú. Praktizujem tým vieru. Neviem, kto jedlo pripravil. Netuším, čo v kuchyni robili. Zoberiem však do ruky vidličku a začnem jesť. Verím, že tam dodržiavajú hygienické normy a moje jedlo pripravujú správne.
A čo keď idem k lekárovi? Povie ti, že potrebuješ operáciu. Objednáš sa teda u lekára a necháš sa zoperovať. Uveril som tomu, čo mi lekár povedal. A keď idem do lekárne, verím lekárnikovi, že mi vydá správne lieky.
Hoci o aerodynamike viem len málo, keď nastúpim do lietadla dôverujem, že lietadlo vzlietne a bezpečne ma dopraví do mojej destinácie. Rovnako dôverujem ľuďom v kokpite, ktorí stroj pilotujú.
Preto nech nikto netvrdí, že vieru nepraktizuje. Svoju vieru vkladáme do pilotov, lekárov, kuchárov, lekárnikov... Vieru vidíme všade okolo seba. List Židom nám v 11,3 vraví: „Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - nepovstalo z viditeľného.“
Ľudia radi uveria tomu, čomu chcú uveriť.
Pane, daj mi vieru, pokorne Ťa prosím. Jedine Ty môžeš spôsobiť, aby som v Teba a Tebe veril, aby som vo viere vytrval, aby som bol v nej pevný a verný, aby som podľa nej aj žil. Amen.